Do podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka treba vniesť nový pohľad

(Z vystúpenia Mikuláša Hubu k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon  č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidiek v znení neskorších predpisov.)

...Návrh zákona, o ktorom je tu momentálne reč, sa týka pomerne špecifických okruhov problémov. Napriek tomu mi nedá nezmieniť sa o problematike podpory pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka k trochu širšom kontexte. Podporujú ma v tom okrem toho, že sme ešte len v prvom čítaní, aj niektoré ďalšie skutočnosti.

1. Ako sa píše v dôvodovej správe, predložený návrh zákona reaguje na prebiehajúci legislatívny proces v EÚ vo vzťahu k realizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a v jej intenciách k potrebe zavádzať nové podporné systémy.
2. Aj v tejto oblasti a práve v tomto čase čelíme obrovskej výzve: Európska únia a jej členské štáty finišujú s prípravou nasledujúceho programovacieho obdobia, resp. celého nového finančného strategického rámca EÚ na r. 2014 – 2020 a s tým súvisiacim definovaním operačných programov na národnej úrovni.
3. Tak, ako sa pôvodný názov rezortu poľnohospodárstva zmenil na pôdohospodárstvo a neskôr sa rozšíril o slovné spojenie „a rozvoja vidieka“, tak by sme mali v stále širšom kontexte chápať aj jeho misiu a charakter podpory, ktorá by cez tento rezort mala plynúť. V tejto súvislosti si neodpustím malú odbočku a poukaz na nemalý paradox. V tom istom čase, keď názov rezortu rozširujeme o rozvoj vidieka, zároveň v Bruseli lobujeme za to, aby sa prostriedky určené pre Slovensko z kapitoly rozvoja vidieka v novej SPP  a v novom programovacom období EÚ presunuli do poľnohospodárstva, konkrétne na priame platby – a ešte to vyhlasujeme za úspech.

Ale poďme naspäť k meritu veci:

Deklarovaným cieľom zákona je spresniť podmienky a kritériá na poskytovanie podpory a zdokonaliť proces pôsobnosti správnych orgánov v tejto oblasti pri zabezpečovaní konania o schvaľovaní žiadosti o podporu. To treba privítať. Ale ešte predtým si je treba v nových podmienkach zodpovedať zásadnejšiu otázku, a to tú, aká by mala byť celková filozofia poskytovania podpory v tejto oblasti.

Slovenské poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo a vidiek sa nachádzajú vo vážnom, v niektorých smeroch až alarmujúcom, stave. Dvojnásobne sa to týka marginálnych a inak znevýhodnených oblastí ale aj  celých odvetví - napríklad ekologického poľnohospodárstva a produkcie potravín, malých (rodinných) fariem, malých prvovýrobcom potravín, predaja z dvora a pod, teda žiaducich aktivít, ktoré by sme mali podporovať oveľa viac a účinnejšie, ako dosiaľ.

Čo sa týka znevýhodnených regiónov kde poľnohospodárstvo potrebuje dobre premyslenú, systematickú podporu, spomeňme aspoň vidiecke regióny s nepriaznivými prírodnými podmienkami pre poľnohospodárstvo, ale aj marginálne regióny, kde však pre nedostatok iných pracovných príležitostí poľnohospodárstvo často naďalej zohráva a bude zohrávať kľúčovú a nenahraditeľnú úlohu. Ako špecifický úkaz z ekonomického, kultúrneho i krajinnoekologického hľadiska spomeňme tiež existenčne ohrozený fenomén, spájajúci sa  s roztrateným či rozptýleným osídlením, teda s tradičnou krajinou lazov, kopaníc, kolešní, štálov a podobne spolu s ich poľnohospodárskym zázemím! Ak v najbližších rokoch nevyvinieme a neuplatníme efektívny mechanizmus na podporu obyvateľov žijúcich a hospodáriacich v tejto cennej, ale vitálne ohrozenej krajine, tak o väčšinu z nej nenávratne prídeme. A tým prídeme aj o veľkú časť toho, čo robí Slovensko Slovenskom.

Vo svojom programovom vyhlásení z mája minulého roku vláda SR sľubuje, že podporí rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Pôdohospodárstvo je podľa názoru vlády komplexný celok so spoločnou stratégiou štátu pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo a nadväzujúci drevospracujúci priemysel... Podpora rozvoja vidieka a efektívna starostlivosť o krajinu si nevyhnutne vyžaduje aj spojenie všetkých rozhodujúcich aktivít v krajine do jedného funkčného celku. Vláda sa podľa svojho programového vyhlásenia zameria aj na podporu všetkých ostatných pozitívnych externalít agropotravinárskeho sektora, vrátane udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, ochrany a tvorby životného prostredia a akcelerácie rozvoja vidieckej ekonomiky. Vláda tiež sľubuje dodržiavanie zásad vyváženosti medzi ekonomickým a ekologickým spôsobom hospodárenia.

V súlade s pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ale aj potravinárskeho priemyslu. Osobitnú podporu vláda sľubuje poskytnúť chovu hovädzieho dobytka a v prípade znevýhodnených horských a podhorských oblastiach aj oviec. Ako ochranár by som doplnil aj podporu chovu kôz a včelárstva.

A teraz vari to najdôležitejšie, cit.: „V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda podporí spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, okrem iného aj zvýšením propagácie a podpory predaja domácich potravín. Využije všetky dostupné ekonomické a právne nástroje na podporu finalizácie produktov v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a predaj čerstvých potravín týmito podnikmi priamo konečnému spotrebiteľovi.“

A napokon vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem o rozvoj hospodárenia na biologických základoch s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania domácich obnoviteľných zdrojov surovín, prispieť k znižovaniu environmentálnej zaťaženosti znižovaním produkcie skleníkových plynov a zlepšiť sociálne podmienky obyvateľstva skvalitňovaním životného prostredia a vytváraním pracovných miest. Bude podporovať rozvoj produkcie biologických zdrojov v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve pre tradičné spracovateľské odvetvia potravinárstva..., atď.

A ešte pár relevantných vecí, ktoré sľúbila vláda vo svojom programovom vyhlásení: „Vláda výraznejšie podporí aktivity obcí, podnikateľov a MVO zameraných na regeneráciu poškodeného prostredia, ochranu a revitalizáciu ekosystémov v zaťažených, ako aj chránených územiach s cieľom zlepšiť poskytovanie ekosystémových služieb ako mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskej, lesnej a urbanizovanej krajiny...“

Prioritou vlády má byť o.i. vytváranie zelených pracovných miest.

A napokon, ale nie na poslednom mieste:  k zámerom vlády v regionálnej politike má patriť odstraňovanie nežiaducich rozdielov medzi regiónmi, zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov a tým aj kvality života. Vláda sa zaviazala pokračovať v procese vyrovnávania regionálnych rozdielov s využitím synergie fondov EÚ, rozvojových politík jednotlivých rezortov a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov, miest a obcí. Vo vidieckych regiónoch sľúbila vláda podporovať poľnohospodárstvo ako multifunkčné odvetvie, čo osobne považujme za veľmi dôležité.

Predložený vládny návrh zákona, v názve ktorého sa hovorí a poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, žiaľ len v minimálnej miere korešponduje s tým, čo sa tá istá vláda v tejto istej oblasti zaviazala podporovať vo svojom programovom vyhlásení.

Navrhujem preto vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie...