Pýtame sa kompetentných: Čo konkrétne ste urobili pre našu klímu?

Pred dvoma rokmi prijalo svetové spoločenstvo Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorú mnohí označili za poslednú šancu zachrániť ľudskú civilizáciu a biosféru Zeme pred katastrofou. 60 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) sa pri tejto príležitosti obrátilo so svojím vyhlásením na troch najvyšších ústavných činiteľov.

„Dva roky považujeme za dosť dlhú dobu na to, aby sa ukázalo, nakoľko vážne to myslia naši zákonodarcovia, štátne a samosprávne orgány so záväzkami, vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Naše oficiálne štatistiky naďalej hlásia stagnáciu alebo mierny pokles množstva znečisťujúcich látok emitovaných do ovzdušia vo väčšine sledovaných ukazovateľov. V produkcii emisií skleníkových plynov dosiahlo Slovensko od r. 1990 výrazné zlepšenie. Viaceré mestá a obce realizujú adaptačné opatrenia. Prijali sa, alebo sa pripravujú príslušné strategické dokumenty. Nebolo by preto spravodlivé tvrdiť, že nikto v tomto štáte neurobil nič pozitívne v prospech klímy. Avšak na to, aby sa podarilo dosiahnuť potrebnú zmenu, budú nevyhnutné ďalšie zásadné opatrenia. Viaceré z nich nebudú jednoduché, bezbolestné ani zadarmo. Nerobiť nič alebo len málo by nás ale vyšlo oveľa drahšie,“ povedal Mikuláš Huba, zakladajúci člen S-O-S.

Ako sa o. i. uvádza vo vyhlásení S-O-S, viaceré publikované informácie i naša každodenná skúsenosť nám nedávajú dôvod na optimizmus. Kvalita ovzdušia u nás – napriek určitým zlepšeniam – patrí medzi tie oblasti, v ktorých najviac zaostávame. Podľa odborných prepočtov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) i návrhu Envirostratégie MŽP SR (2017) u nás znečistenie ovzdušia spôsobuje viac ako 5000 predčasných úmrtí ročne a ekonomické straty z extrémov, spôsobených zmenou klímy, za jediný rok presiahli výšku 1,3 mld. eur.

Napriek tomu i napriek varovaniam odborníkov neevidujeme v politickom ani v spoločenskom diskurze na Slovensku zjavný záujem o túto problematiku. Programy politických strán ani parlamentná rozprava nenasvedčujú tomu, že by naše politické elity táto téma zaujímala. Nezdá sa, že by plnenie záväzkov, vyplývajúcich z Parížskej dohody, považoval niekto vplyvný u nás za skutočnú prioritu. Hnedé uhlie na hornej Nitre sa ťaží a spaľuje naďalej, štát sa chystá túto činnosť dotovať až do roku 2030 a aktuálne hrozí rozširovanie tejto ťažby. Najmä v zimných mesiacoch, za inverzného zvrstvenia vzduchu, býva situácia so znečistením ovzdušia v niektorých regiónoch SR kritická.

V najbližších rokoch sa na Slovensku uvedie do prevádzky ďalší veľký závod na výrobu automobilov so spaľovacími motormi, čím Slovensko dodá na svetový trh množstvo nových producentov skleníkových plynov. Pri podpore elektromobility a ďalších foriem udržateľnej nízkouhlíkovej dopravy, zavádzaní nízkoemisných zón či využívaní slnečnej energie je Slovensko na chvoste EÚ.

Rapídny úbytok lesov, brehových porastov, mokradí i voľne rastúcej zelene na Slovensku napomáha nežiaducim dopadom zmeny klímy. Podobne aj neustály rast rozlohy nepriepustných zastavaných betónových a asfaltových plôch. Ani naše poľnohospodárstvo nie je vzorom v uplatňovaní adaptačných opatrení na negatívne dopady zmeny klímy. Extrémne prejavy počasia, ako suchá, prívalové dažde, vlny letných horúčav a pod., spôsobené (aj) klimatickými zmenami, silnejú aj v našej krajine.

Signatári a signatárky vyhlásenia sa pýtajú najvyšších ústavných činiteľov a ich prostredníctvom aj ministrov a poslancov parlamentu, čo konkrétne pre prevenciu a zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy v posledných dvoch rokoch urobili? Aké legislatívne zmeny v tejto sfére iniciovali a presadili? Koľko prostriedkov na tento účel vyčlenili a ako sa tieto prostriedky využili? Či a ako plánujú používať v tejto veci ekonomické nástroje a disponibilné zdroje (vrátane EÚ fondov) v horizonte najbližších dvoch rokov? Spolu 14 otázok (pozri text vyhlásenia v prílohe). Keďže vyhlásenie má charakter otvoreného listu, odpovede na vyššie uvedené otázky by do 30 dní mohla poznať aj verejnosť.

Prílohy: Vyhlásenie S-O-S s prílohami + menný zoznam signatárov a signatárok (nižšie)

Viac informácií:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. – 0904 007 782, mikulas.huba@gmail.com

Mgr. Alexander Ač, PhD. – ac.a@czechglobe.cz

Ing. Zuzana Hudeková, PhD. – zunka.hudekova@gmail.com

Ing. Daniel Lešinský, PhD. – lesinsky@changenet.sk