Čo hovorí a o čom mlčí vládna správa o stave poľnohospodárstva za rok 2012

(z vystúpenia M. Hubu na 27. schôdzi NR SR)

Oceňujem, že správa prináša množstvo dôležitých informácií, aj keď na druhej strane nemenšie množstvo dôležitých informácií, napríklad o vzťahu medzi poľnohospodárstvom a životným prostredím, v nej chýba. Záplava informácií je však miestami dosť neprehľadná, v mnohých prípadoch v nej chýbajú časové a priestorové komparácie a ako tu konštatovali aj moji predrečníci, núti nás „čítať s porozumením“ a medzi riadkami aj to, čo v správe nie je, ale malo by byť, lebo v skutočnosti je dôležité. Takmer všetky optimistické konštatácie, ktoré sa v správe nachádzajú, treba brať s veľkou rezervou, lebo ich relativizuje už len to, že celé naše pôdohospodárstvo stojí a padá na dotáciách, čo, zrejme uznáte, nie je dlhodobo udržateľné.

Štát, ale i celá Európska únia sa navyše správajú nerozumne a dávajú väčšinu dotácií do pokriveného systému. Ak majú mať dotácie pozitívny a viacúčelový dosah, zásadne treba v prvom rade podporiť dlhodobo udržateľné rozvojové projekty - na rozvoj zamestnanosti, na vyšší podiel ručnej práce v poľnohospodárstve, na rozvoj tradičných ekologických spôsobov hospodárenia na pôde, na údržbu krajiny, na produkciu slovenských potravín, ale treba investovať aj do osvety a vzdelávania producentov.

A zároveň sa treba postupne preorientovať na stále väčšiu, reálnejšiu sebestačnosť poľnohospodárov, na ich udržateľné fungovanie a stále menšiu závislosť od dotácií.

Napriek bohumilým zámerom (či skôr zbožným prianiam?) o tom, koľko ľudí je treba zamestnať v poľnohospodárstve a ako sa tým zmierni problém nezamestnanosti je skutočnosť žiaľ dramaticky iná. V prvom reálnom roku riadenia rezortu nominantom Smer-u zamestnanosť v poľnohospodárstve klesla (o 3,3 %, absolútne o 1700 osôb), v potravinárstve klesla zamestnanosť oproti roku 2011 o 0,8 % (o 400 osôb). Tento pokles ide najmä na vrub 27 %-ného zníženia počtu podnikateľov v potravinárstve, čo ale v správe nie je adekvátne zdôvodnené. Predpokladám, že ide najmä o malých producentov, ktorí sa nevedeli vysporiadať s rastúcimi byrokratickými nárokmi na nich.

Klesla však aj poľnohospodárska produkcia (celkovo o 5,53 % oproti roku 2011). A to napriek relatívne priaznivým poveternostným podmienkam počas roku 2012 a neutíchajúcemu prílevu finančných prostriedkov. Za takýchto vcelku priaznivých podmienok by sa v zdravom podnikateľskom prostredí dali predpokladať iba kladné hodnoty všetkých ukazovateľov podnikania: od zvýšenia produkcie, cez zvýšenie zamestnanosti až po zvýšenie ziskov a napokon i zvýšenie kvality života na vidieku. ... Skutočnosť, dokumentovaná aj predloženou správou, hovorí niečo iné. Z toho vyplýva, že niekde sa stala chyba.

Výsledkom je okrem iného rastúca importná závislosť Slovenska, čo sa viackrát konštatuje aj v správe. Čo je ešte horšie, zhoršuje sa štruktúra zahraničného obchodu, keď rastie export nespracovaných poľnohospodárskych produktov a zároveň rastie import výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Vidím v tom analógiu s vývozom nespracovaného dreva a polotovarov v tom istom rezorte.

Napriek nepriaznivým hospodárskym výsledkom sa v správe konštatuje vyššia spotreba priemyselných hnojív (o 6,2 kg na ha) a tiež vyššia spotreba chemických ochranných prostriedkov - o 10,5 % viac v porovnaní s rokom 2011! Čo určite nie je dobrá správa pre prírodu, biodiverzitu, kvalitu pôdy, vody i celého potravinového reťazca, a čo zároveň nie je „vyvážené“ adekvátnym rastom poľnohospodárskej produkcie.

Čo sa týka ekologickej poľnohospodárskej výroby (EPV): počet prevádzkovateľov mierne vzrástol, podiel ekologicky obhospodarovanej pôdy v systéme EPV z celoštátne využiteľnej výmery poľnohospodárskej pôdy však klesol (o 6,47 %). Týka sa to najmä ornej pôdy.

Správa konštatuje kladný vplyv podpory z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 - v rámci opatrenia Agroenvironmentálne platby, podopatrenia Ekologické poľnohospodárstvo. A konštatuje i potrebu zachovania resp. posilnenia tohto finančného nástroja aj v budúcom programovom období (PRV SR 2014 - 2020 - Ekologické poľnohospodárstvo by sa malo stať samostatným opatrením). Či sa tak naozaj stane, nie je však vôbec isté. O tom však o chvíľu...

Pozitívom je zásadné zníženie plôch osiatych GMO kukuricou (760 ha v r. 2011 – 189 ha v r. 2012).

Ocitli sme sa v situácii, keď naši poľnohospodári (až na výnimky) nie sú na otvorenom trhu s pôdou reálne konkurencieschopní a slovenským vlastníkom bez bytostného vzťahu k pôde chýba skutočný záujem udržať „rodnú hrudu“ v slovenských rukách.

Medzičasom vláda schválila Strednodobú koncepciu rozvoja pôdohospodárstva. Malo by ísť o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky strategický dokument.

Viackrát som na tomto mieste žiadal, aby sme o návrhoch zásadných rozvojových dokumentov prierezového charakteru, vrátane vyššie spomenutého, diskutovali v pléne NR SR. Parlamentná väčšina to znemožnila.

A keďže predložená správa i nepredložená Koncepcia vzájomne veľmi tesne súvisia, dovoľte, aby som sa chvíľu venoval aj jej.

Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva (ďalej len Koncepcia) si stanovila tri hlavné ciele:

- zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku;

- zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov a

- rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok aj zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, predovšetkým prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti.

Všeobecne sa dá konštatovať, že ciele Koncepcie sú legitímne. To, čo by malo byť cieľovým stavom rozvojovej koncepcie, je tiež pomerne podrobne popísané, aj keď tu už nemožno súhlasiť s tým, ako sú nastavené niektoré priority. Najproblematickejšou časťou Koncepcie je to, ako sa podľa nej majú ciele dosiahnuť. Väčšina návrhov je len v rovine teoretickej a takmer všetky opatrenia na dosiahnutie cieľov sú naviazané na čerpanie európskych dotácií. V Správe aj Koncepcii iba načrtnuté legislatívne úpravy sú nesystémové a nedostatočné.

Autori síce spomínajú súvis so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ (SPP), ale obsahovo sa s jej filozofiou často rozchádzajú. SPP priorizuje podporu malých fariem, mladých farmárov, agroenvironmentálnych činností, podporu znevýhodnených oblastí a krátkych potravinových reťazcov. Z vládou schválenej Koncepcie vyplýva práve opačná priorita - intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, orientácia na veľké poľnohospodárske podniky a na ekologicky problematickú či priamo škodlivú produkciu. Pritom na Slovensku je nevyužitý potenciál mnohotisíc rodín, potenciálnych základní rodinných fariem, ktoré čakajú na zjednodušenie legislatívy, na legalizáciu práce na svojej pôde a pri svojich hospodárskych zvieratách. Rezort pôdohospodárstva permanentne prehliada mnohé príležitosti, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí v prvom rade vedia zásobiť sami seba a z prebytkov aj miestne obyvateľstvo.

Za ostatných desať rokov sa znížil počet zamestnancov iba v poľnohospodárskej prvovýrobe zo 109 tisíc na 52 tisíc. V Správe i Koncepcii sú nedostatočne pomenované príčiny tohto stavu/vývoja, najmä ak je jej ambíciou do roku 2020 opätovne zvýšiť počet pracovných miest v pôdohospodárstve o 18 tisíc, ale bez návrhu zásadnej systémovej zmeny (ako keby sme chceli liečiť príznaky a nie podstatu choroby).

V Koncepcii sa vôbec nespomína ekologická poľnohospodárska výroba, ktorá zjavne nezaujíma vedenie rezortu, čo sa prejavilo aj pri rokovaní podskupiny pre ekologické poľnohospodárstvo v rámci prípravy Programu rozvoja vidieka 2014-20, kde bolo oznámené krátenie prostriedkov na agroenvironmentálne opatrenia cca na polovicu v porovnaní so súčasným stavom. Kým ekologické alebo trvalo udržateľné poľnohospodárstvo sa v koncepcii nespomína, o to viac sa tu hovorí o potrebe zvyšovania hektárových výnosov pri jednotlivých nosných poľnohospodárskych komoditách (s negatívnymi dopadmi na pôdu, vodu, biodiverzitu a ďalšie zložky životného prostredia), analogicky aj pri živočíšnej výrobe v potrebe zvyšovania produktivity výroby (s podobnými negatívnymi následkami, najmarkantnejšie v prípade produkcie bravčového mäsa). V Koncepcii sa požaduje intenzifikácia produkcie zeleniny až takmer na dvojnásobok súčasného priemerného hektárového výnosu, čo jednoducho nie je možne bez radikálneho zvýšenia používania chemických prostriedkov. Osobitne stojí za zmienku aj návrh na revitalizáciu ovocných sadov likvidáciou starých sadov a výsadbou nových, tzv. intenzívnych sadov, ktoré potrebujú na požadovaný hektárový výnos vysoké vstupy (voda, hnojivá, postreky) s perspektívou plodnosti sadu na úrovni 20 rokov - čo považujem za neefektívne a neracionálne, pričom vedľajším negatívnym javom môže byť aj likvidácia genofondu starých ovocných sort spolu s likvidáciou starých sadov. Mali by sme ísť práve opačnou cestou a podporovať sady s produkciou postavenou na starých ovocných sortách, možno s nižším hektárovým výnosom, ale s dlhoročnou produkciou a často aj s výrazne vyššou prirodzenou odolnosťou voči chorobám a škodcom.

Medzi významné poľnohospodárske komodity a aktivity nebolo v Koncepcii zaradené včelárstvo – verím, že len nedopatrením, nakoľko aj v súvislosti s podporou včelárstva na európskej úrovni, v súvislosti so zákazom niektorých pesticídov (neonikotinoidov) negatívne vplývajúcich na včelstvá a v súvislosti s celosvetovou diskusiou o nepostrádateľnosti včiel ... už v tomto roku sa priznávajú podpory pre začínajúcich včelárov a určite je treba včelárstvo podporovať aj do budúcnosti (napríklad ako alternatívny spôsob zvyšovania hektárových výnosov vybraných poľnohospodárskych plodín).

V kapitole Koncepcie 2.3.1 Súčasný stav financovania podnikov v poľnohospodárstve sa píše: "Charakter podnikania v poľnohospodárstve si vyžaduje využívanie cudzích zdrojov - dotácií a úverov". Potom ale sú ilúziou akékoľvek zmienky o udržateľnosti a sebestačnosti. Sebestačnosť v pôdohospodárskej výrobe by sa mala začať vnímať v inom kontexte - v zmysle orientácie/prípravy/adaptácie na podnikanie pokiaľ možno bez dotácií, s víziou byť schopný prežiť aj vo svete bez dotácií, ktorý skôr či neskôr príde a tomu, kto na to bude pripravený, to prinesie mnohé konkurenčné výhody. V Koncepcii sa nehovorí o množstve prípadov, kedy malí farmári „nedosiahnu“ na dotácie, nakoľko majú často v neoficiálnom prenájme pôdu veľkých podnikov, ktoré majú tieto plochy obstarané a ešte na ne dostanú aj dotácie.

V Koncepcii sa porovnáva aj dovoz a vývoz agropotravinárskych komodít: za ostatných desať rokov sa zvýšil dovoz 2,5-násobne a vývoz 3,5-násobne, čo je tiež jeden z dôkazov neudržateľnosti celého sektora: enormného zvýšenia pohybu tovarov a s tým spojené zvýšené nároky na dopravu, čo je obrovský priestor na diskusiu o environmentálnych súvislostiach a o potrebe podpory lokálnych potravinových komunít, príp. systémov komunitou podporovaného poľnohospodárstva. V Koncepcii sa správne konštatuje, že výrazne absentuje výchova spotrebiteľa vo vzťahu k podpore slovenských produktov, ale aj vo vzťahu k správnej výžive a k zdravému životnému štýlu - nikde v nej ale už nie je uvedené, akými nástrojmi sa tento stav bude riešiť.

Navrhované legislatívne opatrenia sú nesystémové a nevedú k ambicióznym cieľom. Nie je spomenutý napríklad zásadný legislatívny počin na podporu domáceho predaja (najmä zjednodušenie legislatívnych a iných podmienok pre maloproducentov). Medzi legislatívnymi opatreniami by nemali chýbať definície a legislatívne rámce pojmov ako je rodinná farma, malá farma, polosamozásobiteľská farma, samozásobiteľská farma, miestny potravinový výrobok, lokálna potravinová komunita/miestna potravinová sústava, krátky potravinový reťazec, komunitou podporované poľnohospodárstvo, predaj z dvora, priamy predaj... Mali by byť zadefinované pravidlá pre mladých začínajúcich farmárov, najmä vo vzťahu k ich prístupu k pôde. Ako podporné opatrenia národného záujmu na realizáciu priorít koncepcie sa spomína aj podpora nákupu poľnohospodárskej pôdy - nie je však zrejmé, kto by mal byť pri kúpe akej pôdy podporený/zvýhodnený a či sa náhodou opäť raz nejedná o skrytú privatizáciu - rozpredaj zvyšnej pôdy v správe štátu. Nikde v koncepcii sa ani slovkom nespomína riešenie jedného z hlavných problémov s pôdou – meškajúce pozemkové úpravy. Pritom je veľa dôkazov, že v katastrálnych územiach, kde sa pozemkové úpravy už uskutočnili, došlo k badateľnému rozvoju poľnohospodárskych aktivít i k celkovému zlepšeniu manažmentu poľnohospodárskej krajiny.

Nedostatočná pozornosť sa v Koncepcii venuje ľudským kapacitám, tomu, čo urobiť so súčasným nezáujmom študovať poľnohospodárske smery na odborných stredných školách a učilištiach. Určite to súvisí aj s prerušenou kontinuitou vzťahu k pôde, malou autoritou poľnohospodárov v očiach ostatnej verejnosti ako aj s absenciou ich náležitého ohodnotenia, čo však, pochopiteľne, nejde len na vrub tejto vlády.

Čo sa taktiež podceňuje, to je adaptácia poľnohospodárstva (a lesného hospodárstva) na klimatické zmeny, čo môže byť pre udržanie aspoň súčasnej plodnosti pôdy a lesov do budúcnosti kľúčové. Priam výsmechom odbornej verejnosti je návrh riešenia adaptačných opatrení cez veľké vodné nádrže (Tichý potok, Slatinka), pričom vedecké poznatky, medzinárodné trendy a odporúčania EÚ idú úplne iným smerom – cestou decentralizovanej tzv. zelenej infraštruktúry a integrovaného manažmentu v rámci celých povodí.

A na záver ešte jedna zásadná poznámka. Považujem za neprijateľné, aby sa dokumenty podobného strategického významu a prierezového charakteru, akým je spomínaná Koncepcia a mnohé ďalšie, rodili a schvaľovali kabinetným spôsobom na pôde jedného rezortu či jednej politickej strany. Ich prijatiu by mal predchádzať čo najväčší konsenzus: nielen na pôde parlamentu, ale aj v odborných a laických kruhoch. O tom, že to nemusí byť utópia, svedčí proces tvorby, pripomienkovania a schvaľovania Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR pred niekoľkými rokmi.

(Príspevok bol pripravený aj na základe podkladov od Richarda Medala a niektorých ďalších nezávislých expertov)