Mikuláš Huba: Chceme poznať stanovisko vedy

Súčasné vedenie MŽP pristupuje k zonácii národných parkov neuveriteľne nekompetentne

V poslednom čase sa veľa hovorí o pripravovanej zonácii viacerých našich národných parkov. Zjednodušene povedané, ide o to, vniesť do ochrany a spravovania našich najcennejších veľkoplošných chránených území väčší poriadok a určitú hodnotovú hierarchiu. Od najcennejších a človekom najmenej pozmenených bezzásahových jadrových zón označených písmenom A až po D zóny s najnižším stupňom ochrany, ktoré predstavujú prechod do ochranného pásma alebo okolitej krajiny. Túto dlhé roky odsúvanú úlohu nás definitívne núti splniť si náš záväzok, ktorý sme prijali v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti. Podmienkou úspechu však nie je hocijaká zonácia, ale kvalitná zonácia postavená na vedeckých základoch.

Podľa informácií, ktoré dosiaľ prenikli na verejnosť, súčasné vedenie ministerstva životného prostredia, pod ktoré táto úloha kompetenčne spadá, pristupuje k zonácii miestami až neuveriteľne nekompetentne. Prejavuje krajnú neúctu k prírode, ktorú má za úlohu chrániť, za čo ho platíme zo svojich daní. Na ilustráciu tohto môjho tvrdenia dovoľte aspoň dva príklady: prírodne vari najzachovalejšie doliny v Západných Tatrách navrhli zaradiť do najnižšej D zóny ochrany! Už hotovú zonáciu Národného parku Poloniny zasa prerobili tak, že najnovšie navrhujú zredukovať A zónu z pôvodných 46 na 16 percent územia parku!!! Vo výpočte podobných absurdností by sme mohli ešte dlho pokračovať. Ale pre krátkosť času sa zameriame radšej na návrhy riešenia. Medzi ne by mala na prvom mieste patriť zásadná intervencia zo strany vedy. A preto chceme poznať stanoviská slovenských univerzít (najmä ich prírodovedeckých fakúlt), Predsedníctva SAV, Snemu SAV, Učenej spoločnosti Slovenska a relevantných vedeckých ústavov, spoločností či komitétov k procesu prípravy zonácie národných parkov na Slovensku, keďže ide v prvom rade o vedecký problém.

V zmysle zákona musí byť ochrana prírody v národných parkoch nadradená nad iné aktivity. Ochrana prírody je pritom nemysliteľná bez jej vedeckého poznania, vrátane takých aspektov, akými sú dynamická rovnováha či únosnosť ekosystémov vo vzťahu k ľudským aktivitám.

Je neprípustné, aby kľúčové slovo v procese navrhovania jednotlivých zón a ich režimu ochrany nemali práve vyššie uvedené vedecké inštitúcie. Za pripomenutie v tejto súvislosti stojí, že hlavné slovo pri ochrane TANAP-u mal v minulosti Poradný zbor TANAP-u, tvorený najuznávanejšími vtedajšími vedeckými kapacitami v jednotlivých prírodovedných odvetviach. O tom, že to neboli žiadni lokaji moci, ale skutoční špičkoví odborníci, svedčí aj to, že nik z nich nebol členom vtedy monopolnej komunistickej strany.

V úvode sme spomínali medzinárodný záväzok, ktorý máme voči Bruselu. Ale máme aj iný, takpovediac vnútroštátny záväzok. Podľa platnej Envirostratégie 2030, ktorú prijala vláda Petra Pellegriniho, má podiel bezzásahovej A zóny v našich národných parkoch dosiahnuť do roku 2025 minimálne 50 % ich rozlohy. Pričom cieľový stav je dokonca 75 a viac percent.

V čase, keď sa veda spochybňuje a vedci dehonestujú aj z tých najvyšších poschodí politickej moci, sa môže zdať byť ich hlas aj v tomto prípade hlasom volajúceho na púšti (ako príklad pozri kauza SAV verzus dr. Kotlár!). Na základe vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že keď sa v minulosti vrcholová vedecká ustanovizeň, konkrétne Snem SAV, ozvala, prinieslo to pozitívnu zmenu reality. V apríli 2010, keď vládla podobná politická zostava ako dnes a hrozilo, že vláda prijme vari ešte horšiu zonáciu Tatranského národného parku, než ako sa navrhuje teraz, bolo to najmä kritické stanovisko Snemu SAV, vďaka ktorému tento škandalózny návrh zonácie napokon neprešiel. Aj to je argument na podporu našej požiadavky poznať stanovisko vedy. Stanovisko nemenej starostlivo vypracované a presvedčivo interpretované, ako sa to stalo v prípade mRNA vakcín pred niekoľkými mesiacmi.

Mikuláš Huba (zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu)

uverejnené v SME 10. 11. 2025

Aktualizované:

Stanoviská vedeckých ustanovizní:

• Vyjadrenie vedeckých pracovníkov Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV k aktuálnym návrhom zonácií TANAPu, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín
• Vyjadrenie pracovníkov Ústavu krajinnej ekológie SAV, v.v.i. k aktuálnym návrhom zonácií národných parkov 
• Stanovisko Komisie SAV pre životné prostredie a klimatickú zmenu k zásadám tvorby a schvaľovania zonácií národných parkov v SR
• Vyjadrenie Výboru Environmentálnej sekcie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave k zonácii NP Poloniny
• Stanovisko Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici k procesu zonácie národných parkov na Slovensku
• Stanovisko Vyskej školy výtvarných umení v Bratislave k návrhu zonácie TANAPu, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Poloniny