Bilancia roku 2014 vo sfére životného prostredia

(písané pre SITA)

Pri bilancovaní vzťahu vlády, NR SR a ďalších subjektov k životnému prostrediu v r. 2014 budem vychádzať len z niekoľkých symptomatických javov – zhodou okolností mi ich vyšlo okrúhlych desať.

Toto hodnotenie si nerobí nárok na úplnosť ani na komplexnosť.

1. Prvá časť roka sa niesla v znamení realizácie kontroverzného autoritárskeho rozhodnutia premiéra Fica vo veci spolukandidovania Slovenska na usporiadanie Zimných olympijských hier 2012 v slovenských národných parkoch. Na tomto prípade sa opäť ukázalo, akú hodnotu má chránená, či skôr „chránená“ príroda pre slovenskú vládu. Tento pre slovenskú prírodu i ekonomiku nebezpečný zámer našťastie prekazil odmietavý výsledok referenda na poľskej strane Tatier.

2. Prvý polrok doznievala aj diskusia okolo novely zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. 1. 2014. Opakované pokusy niektorých opozičných poslancov za OĽaNO a nezaradeného poslanca Alojza Hlinu eliminovať aspoň najväčšie nedostatky tejto unáhlene a tvrdohlavo prijatej novely boli neúspešné, až kým sa pod tlakom opozície spolu s laickou i odbornou verejnosťou „nerozhýbali“ aj poslanci za Smer-SD a pozmeňujúcim návrhom k nenápadnej novele zákona z dielne Mostu-Híd nevrátili aspoň režim výrubov voľne rastúcich stromov, ktorý sa prijatím novely zákona k 1. 1. 2014 stal úplne benevolentným, do predchádzajúceho striktnejšieho stavu. Keďže však celých osem mesiacov zákon umožňoval rúbať stromy metódou „hlava – nehlava“, stihlo za ten čas dôjsť k obrovským ekologickým, kultúrnym, environmentálnym a ďalším škodám, za ktoré však príslušný minister odmieta prijať zodpovednosť. Sľubovaný vládny návrh „zákona o krajine“ sa do NR SR v uplynulom roku nedostal. V Národnej rade sa diskutovalo aj o potrebe vytvoriť post ombudsmana pre životné prostredie, resp. pre prírodu, žiaľ ani tento progresívny návrh nenašiel väčšinovú podporu.

3. V tomto roku sme boli svedkami aj obratu vlády a Smeru-SD o 180 stupňov, konkrétne v prípade vývozu vody do zahraničia. Najskôr sa v návrhu vládnej novely vodného zákona vytvorili predpoklady pre takýto vývoz a až po búrlivej kritike zo strany opozície a časti odbornej verejnosti, ale najmä pod vplyvom petície, ktorú podporilo viac ako 60 000 občanov, zrazu vláda z večera do rána rozhodla, že vývoz vody zakáže, a to rovno v ústave. Možno táto krkolomná pirueta a všetky tie patetické vyjadrenia vlády a ministra životného prostredia o tom, ako chcú chrániť slovenskú vodu, niekoho presvedčili. Mňa však nie, pretože mi to celé pripomínalo frašku, a to nie je môj obľúbený umelecký žáner. Najmä, keď ochrane vody v praxi sa u nás nevenuje ani zďaleka taká pozornosť, ako by sa mala. Príznačné je aj to, že pri novele ústavy neprešiel opozičný návrh zakotviť do nej aj ochranu charakteristického vzhľadu krajiny či ochranu biodiverzity, ani právo na pravdivé informácie o životnom prostredí. Všetko veci, ktoré mohli našu ústavu posunúť správnym smerom.

4. Hra na environmentalistov sa spája aj s novelami geologického a banského zákona v súvislosti s ťažbou uránu a následne i ťažbou zlata kyanidovou metódou. Ak niekto celý život vystupuje ako nadšený zástanca všetkého rádioaktívneho, ťažko sa verí v jeho zázračný prerod na bojovníka proti ťažbe uránu. Najmä ak príslušné uznesenie tejto vlády, ktoré hovorí o podpore ťažby, je stále v platnosti. Aj to je dôvod, pre ktorý si myslím, že hlavným dôvodom celej tejto kampane zo strany Smeru-SD boli blížiace sa komunálne voľby. Podobný bol aj motív poslaneckého návrhu novely banského zákona, obsahujúci zákaz ťažby zlata kyanidovou metódou, ktorý však pôsobí menej vypočítavo a farizejsky. Obyvatelia Kremnice, ktorých sa to najviac týka, však vedia svoje a podľa toho aj v komunálnych voľbách volili.

5. K poslednej verzii novely zákona o odpadoch, ktorú MŽP SR pripravuje už roky, prišlo opäť niekoľko tisíc pripomienok, a preto sa minister Žiga rozhodol takticky ju poslať na posúdenie do Bruselu. Realita je zatiaľ taká, že v rámci EÚ patríme ku krajinám s najnižším podielom separovaného a recyklovaného komunálneho odpadu.

6. Ovzdušie: Slovenská vláda sa ústami svojho predsedu neraz dala počuť, že požiadavky Bruselu sú voči našim znečisťovateľom príliš tvrdé až diskriminačné. Až sa napokon náš pán premiér postavil do čela bojovníkov za zmiernenie bruselského energeticko-klimatického balíčka, ktorý sa však už predtým javil byť environmentalistom a aktivistom – naopak – príliš mierny. Poslanecká väčšina opätovne odmietla aj návrh rozšíriť záber zákona o ovzduší o problematiku zapáchajúcich látok a ochrany obyvateľov pred nimi.

7. Podoba financovania aktivít pod gesciou MŽP SR závisí v rozhodujúcej miere od peňazí z EÚ, takže predbežne je predčasné hovoriť o tom, či tých prostriedkov bude v nasledujúcom roku dosť, alebo dosť málo. Podobne je predčasné hovoriť o tom, že ak ich aj bude dosť, či sa využijú zmysluplne, alebo tak, že napáchajú viac škody ako úžitku. Ale jedno je po schválení Zákona o štátnom rozpočte na r. 2015 – 2017 už zrejmé: rozpočty príspevkových organizácií v rezorte ŽP dostanú tak málo peňazí, že ich to existenčne ohrozí – a týka sa to o. i. aj Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Čo tým ministerstvo financií a vláda sledujú, nie je jasné. To, že sa nám to všetkým kruto vypomstí, jasné je. Pokus niektorých opozičných poslancov aspoň čiastočne zlepšiť túto situáciu zostal – ako obyčajne – v rovine odmietnutého návrhu. V rovine ekonomických nástrojov sme nezaregistrovali nič nové, čo by našu spoločnosť nasmerovalo k „zelenšej“ budúcnosti.

8. Nedávne komunálne voľby priviedli do mestských a miestnych zastupiteľstiev nezvyčajne veľký počet aktivistov (aj) environmentálneho zamerania.

9. Občianske združenia s podporou verejnosti (za všetky spomeňme aspoň VIA IURIS) dosiahli niekoľko pozoruhodných výsledkov pri pozitívnom ovplyvňovaní podoby vládnych návrhov zákonov v medzirezortnom pripomienkovom konaní prostredníctvom inštitútu hromadnej pripomienky.

10. Vláda opäť odignorovala platné uznesenie NR SR z 3. 4. 2002 a do Národnej rady nepredložila odpočet plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, hoci tak mala urobiť do 31. 3. 2014.

Rok 2014 sa ani vo sfére životného prostredia nijako dramaticky nelíšil od predchádzajúcich dvoch rokov. Ak predsa, tak v tom, že vládna strana sa aspoň snažila vyvárať dojem, že životné prostredie jej nie je úplne ľahostajné a v niektorých prípadoch sa pokúsila korigovať predchádzajúce zlé rozhodnutia.

Negatívne postoje však naďalej výrazne prevažovali nad pozitívnymi – a netýkalo sa to iba Smeru-SD.

O to viac je treba vyzdvihnúť úsilie všetkých tých, ktorí a ktoré v roku 2014 odhodlane (a neraz aj úspešne) plávali proti väčšinovému antienvironmentálnemu a antiekologickému prúdu v riadení našej spoločnosti.