Aspoň v nedeľu nám dajte pokoj!

(zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Zákon SNR o priestupkoch)

Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“ ,resp. „novela“) predkladám v mene skupiny poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky.

K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti, a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania – voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa, ako sviatok pokoja, sa v ostatných rokoch stala na Slovensku neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominantne kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä v nedeľné a sviatočné popoludnia, a to nielen v mestách, ale čoraz viac aj vidieku,  veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov: od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy.  Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný pokoj ako-tak dodržiaval, dnes, keď sa na kresťanstvo odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia či kultúrni barbari.

Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktoré majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani Most-Híd, ale ani vládny Smer-SD. Vari jediní, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí naši kolegovia a kolegyne, vyznávači liberalizmu. Rád by som Vás ubezpečil, vážení priatelia, že ani Vy k takémuto odmietavému postoju nemáte dôvod, lebo ako znie jedna z okrídlených definícií, sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda iných. Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú – a tých je, nepochybne, stále ešte väčšina. Takže za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak väčšina trpí aktivitou menšiny?

Bolo by to niečo podobné, ako keby sme s vážnou tvárou tvrdili, že obmedzovaním ľudských práv a slobôd je aj to, keď nechceme pár desiatkam ľudí dovoliť definitívne premeniť prírodu národných parkov na lunaparky, hoci chránená príroda národných parkov je spoločné dedičstvo celej spoločnosti, a to nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Naozaj si myslíme, že „podnikateľské práva a slobody“ pár ziskuchtivcom majú byť pre nás dôležitejšie a posvätnejšie, ako práva a slobody nás všetkých?

A podobne by sme mohli ešte dlho pokračovať: je naša kritika pochybnej privatizácie verejných priestorov, náhrada parkov za parkoviská, alebo hoci za River Parky obmedzovaním práv a slobôd skupinky privatizérov, alebo aktivitou v prospech verejnosti? Je poukazovanie na tých, ktorí nás ohrozujú a rušia na terénnych motocykloch či štvorkolkách v našich lesoch prejavom našej netolerancie a prehnaného konzervativizmu, alebo snahou o ochranu veľkej väčšiny návštevníkov lesa?  Nehovoriac o tom, že tu nie je reč o žiadnych ohrozených či potenciálne ohrozených menšinách, ale o menšine, ktorá sa v tomto prípade správa spravidla arogantnejšie a bezohľadnejšie, ako väčšina.

Prečo to všetko hovorím, keď  je to zdanlivo tak trochu nad rámec nami predkladaného návrhu zákona?  Hovorím to preto, aby som upozornil na pomýlené chápanie liberalizmu niektorými ľuďmi.  Práve takéto chápanie liberalizmu má - popri apriornej praxi odmietania opozičných návrhov zo strany poslancov a poslankýň za vládnu stranu - potenciál zabrániť prijatiu nášho návrhu.

Napokon už samotné slovné spojenie: dni pracovného pokoja, teda dni, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo o sebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom, a nie práci, tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily, je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať.

V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu či pokoja. Nóvum je len v tom, že tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc (teda na čas medzi 22.00 hod a 6.00 hod.), ale aj časového intervalu, ktorý pripadá na deň (od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa), a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Zároveň je však treba zdôrazniť aj to, že nami navrhovaný režim sviatočného pokoja neznamená striktné vylúčenie, alebo obmedzenie pracovnej alebo voľno-časovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi. Znamená len vylúčenie, alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby, odlišné od rušiteľa pokoja, mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo režim pokoja počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov týchto dní.

Konkrétny rozsah a charakter obmedzenia či vylúčenia takýchto aktivít, a na druhej strane aktivít, na ktoré sa režim v zmysle tohto zákona nevzťahuje, by mal byť následne predmetom úpravy všeobecne záväzného právneho nariadenia obce (napríklad v diskusiách občas uvádzané kostolné zvony, či používanie hasičských húkačiek, sirén a pod.).

Ak dôjde k nedodržaniu stanoveného režimu, správnym orgánom na prešetrenie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch príslušný obvodný úrad.

V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že svojím návrhom ani “neobjavujeme Ameriku“, ani sa nesnažíme vrátiť Slovensko do stredoveku, ako sa tu ktosi na margo tohto nášho návrhu pokúšal presvedčiť verejnosť. Naopak, rušenie nočného, ale aj nedeľného a všeobecne sviatočného pokoja, je stále citlivejšie a kritickejšie  prijímané verejnosťou a snahy o riešenie tohto problému zaznievajú stále naliehavejšie a naša iniciatíva je aj reakciou na túto stále evidentnejšiu spoločenskú objednávku. Obrana proti tzv. svetelnému a hlukovému znečisteniu nielenže nie je „návratom do stredoveku“, ale je to výsostne aktuálna téma 21. storočia.  Ak by sme sa mali nechať inšpirovať naším najbližším susedom, ktorý je, čo sa týka prevládajúceho svetonázoru i žitej praxe, v porovnaní s nami značne sekulárnejší, dovolím si poznamenať, že touto problematikou sa zaoberal aj Senát Českej republiky (rušenie pokoja, ktoré spôsobujú napríklad motorové kosačky, cirkulárky, motorové píly a pod.), ktorý zvolil prakticky rovnaké legislatívne riešenie, ako predkladáme v tomto návrhu zákona (bez toho, že by sme boli svoje aktivity vzájomne koordinovali.)

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. K tomu, ak dovolíte, malá poznámka: v snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu o neutrálnom vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a na dedinách.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Na záver ešte jedna poznámka terminologického charakteru: prečo používame pojem kľud, keď Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra i automatický korektor chýb inštalovaný v našich počítačoch nám toto slovo podčiarkne červenou, ako nespisovné. Vedie nás k tomu jednoduchý dôvod: tento pojem je zakotvený v našom právnom poriadku, a preto sme ho chtiac-nechtiac akceptovali.

Sme presvedčení, vážené dámy, vážení páni, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska a nijako zásadne neobmedzuje ani menšinu, a preto Vás žiadame o Vašu podporu.

Mikuláš Huba