Aktívne občianstvo a politika premien mestského prostredia v postsocialistickej Bratislave

Názvy kapitol výstižne indikujú ich obsah a zameranie:

I. Základné teoretické východiská.

II. Metodológia.

III. Postsocializmus, neoliberálna globalizácia a integrácia – kontext mestských premien.

IV. Zmeny vo vybudovanom prostredí a úloha privátneho sektora.

V. Samospráva ako aktér mestských premien.

VI. Verejnosť v premenách mestského prostredia.

VII. Prípadová štúdia – búranie PKO.

Východiská a metodológia práce sú výstižne popísané v prvých dvoch kapitolách, ktoré zároveň slúžia aj ako určitý kompas, ktorým sa môže čitateľ spoľahlivo riadiť pri čítaní ďalších kapitol publikácie. Autor v týchto dvoch kapitolách dokumentuje svoj výborný prehľad o teoretických prácach nielen geografickej proveniencie. Nielen v týchto dvoch kapitolách, ale aj v tých nasledujúcich a de facto v celej práci posúva hranice toho, čo sa u nás zvykne chápať pod geografickým výskumom a to bez toho, aby sa „svojej“ materskej vednej disciplíne „spreneveril“. Je evidentné, že pritom okrem iného zužitkoval aj svoju osobnú skúsenosť z britských univerzít.

V tretej kapitole sa autor pohybuje akoby na hrane geografie a jej hraničných disciplín, najmä politológie, histórie a filozofie. Aj v tejto časti dokumentuje svoju rozhľadenosť, schopnosť kritického myslenia, zmyslu pre časové a priestorové súvislosti a hodnotovú orientáciu, ktorá však nie je v rozpore s objektivitou poznávania a interpretácie reality. Treba povedať, že aj táto časť je v slovenskom kontexte pomerne nová a predstavuje podnetný vstup do diskusie na veľmi aktuálne témy, ktoré sú však u nás neraz neprávom obchádzané a občas až tabuizované.

V nasledujúcich troch kapitolách autor pojednáva a fungovaní troch kľúčových subjektov (skupín subjektov) v mestskom prostredí: investorov, developerov či ných predstaviteľov súkromného kapitálu, samosprávy a napokon verejnosti, reprezentovanej v prvom rade mimovládnymi organizáciami, či jednotlivými občianskymi aktivitami, resp. aktivistami a aktivistkami na jednej strane a odbornou verejnosťou na strane druhej. Rozsiahle štúdium dostupných prameňom, ako aj riadené rozhovory s aktérmi umožnili autorovi hlboký vhľad do problematiky. Aj pri témach, ktoré sa zväčša v odbornej literatúre zvyknú obchádzať, alebo sa o nich hovorí/píše len veľmi všeobecne či v inotajoch, autor prináša fakty podložené číslami, konkrétnymi dokumentmi i autentickými citátmi. Miestami je jeho prístup možné označiť za investigatívny.

Pre recenzenta, ktorý je v danej problematike zaangažovaný už bezmála polstoročie: najskôr ako zanietený pozorovateľ a neskôr, od polovice 70. rokov minulého storočia, i ako aktér, je zvlášť zaujímavá 6. kapitola, venovaná účasti verejnosti na formovaní skutočností a procesov, ktorými sa autor monografie zaoberá. Aj keď takáto priama zaangažovanosť recenzenta má popri výhodách autentickej skúsenosti aj určité nevýhody možného nadmerného subjektivizmu, odvážim sa zodpovedne konštatovať, že autor analyzoval rolu verejnosti a najmä relevantných mimovládnych organizácií, aktivistov a aktivistiek prípadne ich voľných zoskupení  (neraz s verejnou podporou mienkotvorných osobností) objektívne, kriticky, empaticky a vyvážene, bez nadmernej glorifikácie, ale aj bez povrchného zľahčovania či zatracovania.

Ako čitateľ oceňujem aj koncipovanie a celkovú štruktúru publikácie v tom zmysle, že v závere každej kapitoly je výstižné zhrnutie, ktoré čitateľovi/čitateľke umožňuje stručne si zrekapitulovať to podstatné, čo tá-ktorá kapitola obsahuje a čo z toho podľa autora vyplýva.

Napokon by som chcel vyzdvihnúť ešte dve pozitíva recenzovanej práce: veľký rozsah a široké spektrum citovaných zdrojov na jednej strane, a dobrý čitateľný štýl na strane druhej.

Obe tieto skutočnosti spolu s faktom, že téma je maximálne aktuálna a týka sa nás všetkých: Bratislavčanov, ale sprostredkovane aj ostatných obyvateľov Slovenska ba aj ďalších postkomunistických miest a krajín, keďže vývoj po II. svetovej vojne mal v celkom našom regióne mnoho spoločného.

Samozrejme, že publikácia tohto zamerania sa dala zostaviť aj trochu inak. Obsah niektorých kapitol by sa dal rozšíriť, iných naopak zúžiť. Možno by bolo vhodné a prospelo prehľadnosti  pripojiť aspoň stručný prehľad a charakteristiku kľúčových „hráčov“, alebo „stakeholderov“, o ktorých sa v publikácii píše. Možno by sa väčšia pozornosť mohla venovať grafickým prílohám a pod., ale to už je vec autorského copyrightu.

Prácu recenzentovi predloženej monografie uľahčila skutočnosť, že ide de facto o aktualizáciu predchádzajúcej úspešne obhájenej dizertačnej práce, ktorá prešla posúdením troch vysoko kvalifikovaných oponentov, pričom veľká časť nedostatkov či sporných miest bola  odstránená či objasnená už v tomto štádiu posudzovania. Keďže však nič nie je celkom dokonalé, nie je takým ani recenzovaný rukopis monografie. Menšie korektúry  a navrhované zmeny som vyznačil priamo do textu recenzovaného rukopisu.

Záverom by som chcel povedať, že predložená publikácia Aktívne občianstvo a politika premien mestského prostredia v postsocialistickej Bratislave môže významnou mierou prispieť k tomu, aby tí a tie, ktorým sa dostane do rúk, začali inak – hĺbavejšie, zasvätenejšie a kritickejšie rozmýšľať o stave, vývoji a perspektívach svojho mesta, o hybných silách, ktoré tento vývoj determinujú ale aj o výzvach, ktorým čelíme. Pre geografov je to inšpirácia pri hľadaní nových netradičných tém a spôsobov ich spracovania a interpretácie.

Celkom na záver s potešením konštatujem, že predložený text publikácie podľa môjho názoru spĺňa ciele, ktoré si v úvode vytýčil jeho autor,  a preto ho odporúčam – po zohľadnení pripomienok recenzentov – publikovať. Zároveň si dovolím vysloviť prianie, aby sa publikácia Aktívne občianstvo a politika premien mestského prostredia v postsocialistickej Bratislave dostala k čo najväčšiemu počtu čitateľov  od širokého okruhu dotknutej odbornej verejnosti, cez občianskych aktivistov a aktivistky až po radových občanov. Pre  všetky tieto rôznorodé čitateľské kategórie ide o zaujímavé, poučné, užitočná a vcelku zrozumiteľné čítanie.

Bratislava, 7. 12. 2014

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., Geografický ústav SAV, Štefánikova 49, 814 73 Bratislava