Ak tu doteraz bola anarchia vo výstavbe, po prijatí nového stavebného zákona môže byť ešte väčšia

Predkladať návrhu nového stavebného zákona, minister Ján Počiatek, vo svojom úvodnom vystúpení a zdôvodnení svojho návrhu na pôde parlamentu viackrát zopakoval, že jedným z cieľov tohto nového zákona je zjednodušiť a urýchliť proces povoľovania stavieb.

Znie to na prvý pohľad lákavo, veď málokto, snáď s výnimkou samotných byrokratov, túži po rôznych byrokratických prekážkach. Má to však jedno veľké ALE, ktoré nesúvisí s nejakými hypotetickými a nepodloženými obavami, ale s každodennou slovenskou realitou a tou je dosť veľká anarchia vo výstavbe, ktorá tu vládne už dnes, teda v čase platnosti zákona, podľa ktorého je povoľovanie stavieb vraj príliš zdĺhavé a komplikované.

Ak režim povoľovania a schvaľovania programovo zjednodušíme, skrátime či zmäkčíme, celkom logicky a reálne hrozí, že spomínaná anarchia bude ešte väčšia. Najmä, keď na urbanizmus sme na Slovensku už pomaly úplne rezignovali a z územného plánovania si robí „dobrý deň“ prax neustálych zmien a doplnkov, ktoré sa schvaľujú neraz v čase, keď ešte ani neuzrel svetlo sveta nedávno schválený územný plán.

A teraz k trochu inej, ale v mnohom obdobnej téme. Keď som sa pred časom ministra životného prostredia pýtal, ako ďaleko je príprava nového zákona o krajine, ktorý istý čas sľuboval ako kompenzáciu za spochybnenie postavenia ochrany krajiny v ním novelizovanom zákone o ochrane prírody a krajiny, minister reagoval na moju urgenciu asi tak, že nový zákon, ktorý by sa zaoberal ochranou charakteristického vzhľadu krajiny a jej udržateľným manažmentom, vlastne ani nie je potrebný, lebo reguláciu nežiaducich zásahov do krajiny dokáže vraj zabezpečiť a pripravovaný nový stavebný zákon. A preto moja otázka na predkladateľa tu a teraz znie: „Bude nový stavebný zákon skutočne účinnejšie chrániť krajinu, jej charakteristický vzhľad, krajinnoekologickú rovnováhu a udržateľné fungovanie, ako ten dnešný?

A po tretie: budeme mať aspoň do druhého čítania k dispozícii všetky vykonávacie predpisy, bez poznania ktorých vlastne ani nevieme, o čom presne rokujeme a o čom budeme hlasovať?

Pozn.: minister so sebe vlastným sebavedomím a „nadhľadom“ vo svojom záverečnom slove ani na jednu z mojich otázok neodpovedal. Asi bol mysľou už niekde na jachte v blízkosti Monte Carla.