Neformálne spoločenstvo ochranárov a ochranárok
Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.
MVE na Hrone: Malé výkonom, veľké možnými škodlivými dôsledkami
Bratislava, 31. 1. 2013 (NR SR) - V čase, keď krajiny EÚ realizujú projekty revitalizácie riek, ktoré v minulosti tak vážne zdevastovali v honbe za energiou či neadekvátnymi protipovodňovými úpravami, Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) sa vybralo opačným smerom. Pod heslom plnenia záväzkov SR voči EÚ*1 spracovalo koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu*2 a prakticky tak odobrilo výstavbu cca 368 tzv. malých vodných elektrární (MVE) na Slovensku – malých výkonom, nie však svojimi negatívami. Na prvý pohľad dobrý nápad odštartoval nekoordinovaný, nekontrolovateľný a korupciou zaváňajúci proces povoľovania a výstavby týchto vodných stavieb v súčasnosti. Dochádza tak k viacnásobnému porušovaniu vnútroštátnych právnych predpisov aj záväzkov SR voči EÚ a svetovému spoločenstvu.
„Iba zdanlivým paradoxom je, že na jednej strane podporujeme obnoviteľné zdroje energie (medzi ktoré za istých okolností patrí aj vodná energia) a na druhej strane súčasnú prax budovania MVE kritizujeme. Žiaľ, na Slovensku často aj dobrú vec realizujeme zo zlého konca,“ hovorí poslanec NR SR profesor Mikuláš Huba (OĽaNO). „V interpelácii som vyzval pána ministra Žigu na pozastavenie a prehodnotenie koncepcie, pretože je nutné rozlíšiť jednotlivé profily navrhované pre MVE. Viem si predstaviť ich budovanie v už urbanizovaných častiach tokov alebo modernizáciou existujúcich elektrární. No kým energia sa dá získať a ušetriť rôznymi spôsobmi, konkrétne ohrozené prírodné lokality sú unikátne a po ich zničení sa nedajú znovu vytvoriť. Pritom prírodných úsekov tokov na Slovensku už nie je veľa.“
Na vážne nedostatky samotnej koncepcie, procesov súvisiacich s jej uplatňovaním v praxi i na negatívne dopady na prírodu a život občanov upozorňujú v otvorených listoch a výzvach štátnym orgánom – MŽP, ministerstvu dopravy, ministerstvu hospodárstva, úradu vlády i prezidentskej kancelárii – obyvatelia dotknutých obcí, občianski aktivisti, vodáci, krajinári, zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ), Klubu slovenských turistov (KST) a v interpelácii zo 4. 7. 2012 aj poslanec Mikuláš Huba (príl. 1). „Upozornenia a obavy verejnosti však boli bagatelizované a ich autori boli označení za šíriteľov poplašných správ, ktorí len zbytočne znepokojujú doposiaľ pokojné obyvateľstvo i samotných investorov,“ informuje Jaroslav Gazdík, obyvateľ obce Trnavá Hora.
Hlavné problémy uplatňovania koncepcie v praxi a výstavby tzv. MVE
MŽP vo viacerých prípadoch uprednostnilo ekonomické a súkromné podnikateľské záujmy staviteľov vodných diel pred ochranou prírody a krajiny. Deje sa tak aj preto, že pod strechou jedného rezortu je aj ochrana prírody, aj výstavba vodných stavieb. MŽP koná schizofrenicky, keď samo energetické projekty nielen vypracováva, ale aj presadzuje a schvaľuje, a na druhej strane posudzuje ich dopad na životné prostredie. Nestojí tak dôsledne na strane miestnych občanov a prírody, ale skôr tých, ktorí predpisy na ochranu životného prostredia vnímajú ako nežiaduce obmedzenia svojich podnikateľských aktivít.
Ani pri environmentálne veľmi sporných projektoch, ako sú napr. tzv. MVE Nový Tekov či tzv. MVE Šášovské Podhradie, ministerstvo neposudzuje ich vplyv na životné prostredie – vydáva k takýmto zámerom stanoviská, podľa ktorých posudzovanie nie je potrebné. Dokonca prostredníctvom svojich usmernení priamo vyzýva príslušné úrady životného prostredia a stavebné úrady, aby výstavbe MVE nekládli prekážky a bez prieťahov ich povoľovali.
„V praxi to potom často vyzerá tak, že investor až do poslednej chvíle tají pred verejnosťou svoj zámer, príp. zmanipuluje zákonom stanovené verejné prerokovanie. Ak sa mu to aj nepodarí, tak v ďalšom procese úrad životného prostredia neakceptuje pripomienky dotknutej verejnosti a zámer odporučí realizovať (nanajvýš s malými zmenami). Následne stavebný úrad vydá kladné rozhodnutie a stavbu povolí,“ hovorí Jaroslav Baran z Klubu slovenských turistov. „Zbytočné sú petície, odvolania, argumenty, v mnohých prípadoch i znalecké posudky SRZ či odborné štúdie Štátnej ochrany prírody (ŠOP). Kompetentné úrady sa s týmito námietkami a pripomienkami riadne nevysporiadajú. Maria tak právo verejnosti zúčastniť sa na rozhodovacom procese a mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor).“
Pokiaľ sa vplyv MVE na životné prostredie aj posudzuje, výsledné Správy o hodnotení vplyvov bývajú často ďalším slabým článkom procesu EIA. Nakoľko si ich objednáva i platí investor, zväčša sú vypracované tendenčne a účelovo, s cieľom bagatelizovať negatívne vplyvy stavieb na životné prostredie a vyzdvihnúť ich – často fiktívne – pozitíva. Bývajú plné balastných informácií, poloprávd aj vyložených klamstiev. Úradníci však paradoxne posudzujú spravidla len formálnu procesnosť námietok, a nie ich obsah a pravdivosť (príl. 2).
Procesy od pridelenia profilu pre výstavbu MVE až po samotné stavebné povolenie vyvolávajú nezriedka podozrenie z korupcie. Mnohé profily boli pridelené bez výberového konania a neprešli posúdením osobitne zriadenej komisie. Následne sa s nimi často obchoduje, za súhlasné stanovisko ponúkajú investori povoľujúcej obci rôzne benefity (tzv. legálne korumpovanie). „Niekedy aj napriek nesúhlasu obyvateľov i obecného zastupiteľstva povolí stavbu iba starosta obce (určený ako stavebný úrad). Profily sa potom posúvajú po rieke tak, aby skončili v katastri tej obce, v ktorej sa nájde „spriaznený“ starosta (príl. 3),“ dopĺňa Anton Žabenský z OZ Hron.
Pozoruhodnou skutočnosťou je aj financovanie tzv. MVE: mnohé z nich sú financované z fondov EÚ bez toho, aby zámery prešli procesom EIA. V niektorých prípadoch má investor európske peniaze na účte skôr, ako stavebný úrad rozhodne o umiestnení stavby (napr. MVE Šálková). Porušujú sa tým však podmienky pridelenia týchto fondov podľa čl. 7, písm. b Zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností súvisiacich s čerpaním úverových prostriedkov v súlade s Dohodou o financovaní medzi Európskou investičnou bankou a SR.
Koncepcia nie je v súlade s Rámcovou smernicou o vode. MŽP spracovalo – zo zákona povinné – strategické environmentálne hodnotenie (SEA) len formálne, pričom vylúčilo relevantné negatívne pripomienky (napr. SRZ, ŠOP) z ďalšieho procesu. Taktiež vôbec neposúdilo dopady koncepcie na financie, obyvateľstvo, životné prostredie a i.
Koncepcia je v rozpore so smernicami č. 2000/60/ES (vodná politika) a č. 92/43/ES (ochrana biotopov), ako i s platnými zákonnými predpismi a strategickými dokumentmi SR – Vodným plánom Slovenska, zákonom o ochrane prírody a krajiny, manažmentovými plánmi povodí a i.
Pozn.:
*1 Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, schválená uzn. vlády SR č. 178 z 9. 3. 2011, http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/koncepcne-aplanovacie-dokum...
*2 Záväzky SR voči EÚ vyplývajú zo smernice č. 2009/28/ES o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE), smernice č. 2000/60/ES - Rámcovej smernice o vodách (RSV) a i. SR má dosiahnuť 14 % podiel výroby energie z OZE do roku 2020.
Prílohy:
- 1. Interpelácia M. Hubu zo 4. 7. 2012
- 2. Mýty a realita – zásadné výhrady proti MVE
- 3. Prípad MVE Jalná
Ďalšie informácie:
- • prof. Mikuláš Huba, poslanec NR SR – mikulas.huba@nrsr.sk
- • Ing. Jaroslav Baran, KST - sekcia vodnej turistiky – mouton@pobox.sk
- • Ing. Anton Žabenský, OZ Hron – hron.oz@zoznam.sk
- • Peter Beleš, Slovenský rybársky zväz – beles@srzrada.sk
- • Ing. Ján Harman, starosta obce Trnavá Hora – obectrnavahora@stonline.sk
- • Jaroslav Gazdík, Trnavá Hora – jaroslav.gazdik@gmail.com