A DOSŤ! - verejný protest za záchranu lesov

Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.

Pozvánka na facebooku

Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.

Rímsky klub oslavuje polstoročnicu: v Ríme

V strede tohtoročného októbra sa v Ríme uskutoční slávnostné stretnutie Rímskeho klubu, venované 50. výročiu jeho vzniku. O Rímskom klube sme na tejto webovej stránke písali na jar. Tentoraz uverejňujeme časť príspevkov, ktoré odzneli na seminári 5. 6. 2018. Seminár sa konal v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci a bol súčasťou monumentálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(K)OMIX - 50 rokov Rímskeho klubu.

-mh-

Schaubmarov mlyn v Pezinku: korešpondencia so SNG a dokumentácia k investičnému zámeru

Začiatkom septembra na podnet výtvarníka Fera Guldana (člena S-O-S) 50 členov a členiek S-O-S vyzvalo generálnu riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, aby zabránila znehodnoteniu Národnej kultúrnej pamiatky Schaubmarov mlyn v Pezinku - Cajle, ktorú SNG vlastní. Pani Kusá v promptnej odpovedi uviedla, že obsah výzvy je v úplnom rozpore so skutočnosťou a informácie aj obavy S-O-S odmietla. V reakcii na jej list požiadal Mikuláš Huba v mene S-O-S o všetku relevantnú dokumentáciu k investičnému zámeru na obnovu časti areálu mlyna.

Bravó, pani profesorka Ľuba L.!

Srdečné blahoželanie prof. RNDr. Ľubici Lacinovej, DrSc., členke Učenej spoločnosti SAV!

Pribudla nám ďalšia pani profesorka, ktorá je zároveň zakladajúcou členkou Slovenského ochranárskeho snemu.

Jej profesijný životopis je vskutku impozantný. Podľa www.sav.sk vyzerá takto:

- 2018: vymenovanie za vysokoškolskú profesorku v odbore fyzika, Univerzita Komenského, Bratislava,
- 2013: hosťujúca profesorka, Fyziologický ústav Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, Česká republika,
- 2011: habilitácia v odbore fyzika na FMFI UK,

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Výzva: Sme pobúrení neprimeranými zásahmi do korýt vodných tokov v Tatrách

Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.

Okupanti tu po sebe zanechali tikajúcu bombu

Výzva účastníků a účastnic Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškových k odstranění zbývajících ekologických škod po okupační Sovětské armádě

V roce 2018 si připomínáme 50. výročí začátku sovětské okupace Československa. Vedle škod hospodářských, humanitárních a morálních, kterým je většinou věnována pozornost, však zde byly a většinou stále přetrvávají i škody na životním prostředí. Jedním z těch, kdo v obtížných jednáních o odchodu sovětských vojsk prosazoval průzkum, vyčíslení a nápravu ekologických škod, byl tehdejší ministr-předseda Federálního výboru životního prostředí Ing. Josef Vavroušek, CSc. který tehdy dosáhl i zřízení Úřadu pro řešení důsledků pobytu sovětských vojsk. Josef Vavroušek později, v r. 1995 zahynul se svoji dcerou pod lavinou v Západních Tatrách, úřad byl zrušen a agenda převedena na ministerstva životního prostředí a obrany, kde postupně sanační práce ztrácely prioritu.

Výzva na zachovanie autentickej atmosféry areálu NKP Schaubmarov mlyn v Pezinku

Na podnet výtvarníka Fera Guldana sa 50 mienkotvorných osobností, členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S), dnes obrátilo na generálnu riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú s výzvou, aby zabránila znehodnoteniu areálu Národnej kultúrnej pamiatky Schaubmarov mlyn v Pezinku - Cajle. Objekt sa nachádza vo vlastníctve SNG.

Za profesorom Beloslavom Riečanom

Drahý Belo, milo si ma prekvapil svojou účasťou na mojej prednáške na UMB vo februári t. r. Aj si sa zapojil do diskusie, aj knižku si si vypýtal...

Naposledy sme mali možnosť stretnúť, vidieť a počuť Ťa zaujímavo spomínať 5. júna 2018 na seminári k 50. výročiu Rímskeho klubu v rámci fenomenálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(KO)MIX v Pálffyho paláci na Panskej.

Čakala Ťa potom ešte cesta späť do Bystrice, a tak si sa tíško vytratil, ešte pred koncom. Ani sme sa nerozlúčili a od chvíle, ako som sa dozvedel túto smutnú správu, ma to mrzí dvojnásobne. Bol si Pán Profesor - pravý humanista obdarený zmyslom pre prírodu a uvažujúci nielen o súčasnosti, aj o našej neistej budúcnosti. Pre mňa si bol vari posledná slovenská renesančná osobnosť.

Pellegrini má druhú šancu. Dali mu ju ochranári

Písal sa rok 2009. Mladý a verejnosti neznámy poslanec za Smer-SD predložil do Národnej rady legislatívny návrh, cieľom ktorého bolo zmeniť znenie vodného zákona tak, aby nestál v ceste výstavbe nového ropovodu, ohrozujúceho podzemné vody Žitného ostrova. Ten poslanec sa volal Peter Pellegrini. Podporil ho v tomto nebezpečnom úsilí aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (pozri SME, 22. 10. 2009) asi v tom zmysle, že Žitný ostrov už aj tak ohrozuje Slovnaft a čerpacie stanice, takže jeden ropovod hore - dolu...

Stránky

Subscribe to Front page feed