Výzva S-O-S k situácii na hornej Nitre

Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o: 

  1. Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
  2. Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
  3. Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.

Existuje na to viacero závažných dôvodov:

Zavrite bane, nie občianske aktivistky a aktivistov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) dnes otvoreným listom požiadal kompetentných o okamžité prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace, ako aj urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.

Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

Ochranárska bilancia 29+

Vlastne sa ten týždeň začal už komunálnymi voľbami a úspechom niekoľkých desiatok ochranárov a ochranárok v nich. Ale vyvrcholil – logicky – v dňoch okolo 17. novembra. Ochranári (najmä tí predrevoluční) sa viackrát spomínali už 16. 11. na tribúne mítingov Za slušné Slovensko, najmä z úst celoživotného sympatizanta ochranárov (a ich príležitostného člena) Martina Bútoru.

Maňo Huba: Závod s časom

Výročie 17. novembra priam nabáda k úvahám o tom, kam sme sa za uplynulých 29 rokov dostali, ale aj o tom, ako ďalej. Ak vychádzame z predpokladu, že po najbližších parlamentných voľbách u nás dôjde k zmene k lepšiemu a k moci sa dostanú ľudia, uvedomujúci si skutočné výzvy 21. storočia, heslom dňa by malo byť: zachrániť dovtedy čo najviac.

Preto ide o závod s časom.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Lex Žitný ostrov: List S-O-S prezidentovi SR

Vážený pán prezident,

ako iste viete, Žitný ostrov predstavuje najvýznamnejšiu akumuláciu dosiaľ zväčša kvalitných podzemných vôd, využiteľných na pitné účely nielen u nás, ale v celej strednej Európe. Toto prírodné bohatstvo, ktoré sa šťastnou zhodou okolností nachádza práve na území Slovenskej republiky, sa nám zo dňa na deň stráca. Spôsobuje to minulá i súčasná hospodárska činnosť, ktorá často nerešpektuje skutočnosť, že ide o chránenú vodohospodársku oblasť (CHVO) prvoradého významu, ktorá je zároveň veľmi citlivá na akékoľvek negatívne vplyvy. Toto konštatovanie sa týka prirodzeného dopĺňania zásob podzemných vôd (teda ich kvantity), ale ešte viac ich kvality. 

MY SME LES: Vláda SR pretláča zlé riešenia

Iniciatíva MY SME LES spoločne s odborníkmi dnes opakovane vyzvala Vládu SR, aby prestala podporovať a presadzovať neodborné, netransparentné a neefektívne opatrenia v chránených územiach, ktoré majú vážny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na rozvoj a bezpečnosť regiónov a ich obyvateľov. Stalo sa tak v rámci tlačového brífingu iniciatívy, ktorý sa uskutočnil v Kežmarku, súbežne s výjazdovým zasadnutím vlády, ktorého témou boli aj lesy. 

A DOSŤ! - verejný protest za záchranu lesov

Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.

Pozvánka na facebooku

Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.

Stránky

Subscribe to Front page feed