Udržateľnosť

Stanovisko k zámeru výstavby v Chorvátskom Grobe - Šúrske lúky

Vec:  Stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti Šúrske lúky navrhovateľa Bellheaven Slovakia, s. r. o., Bratislava

V zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a na základe zverejnenia uvedeného zámeru na úradnej tabuli obce Svätý Jur zasielame v stanovenej lehote toto písomné stanovisko skupiny členov a členiek neformálnej občianskej iniciatívy Slovenský ochranársky snem (S-O-S). Predmetom navrhovanej činnosti je príprava územia pre výstavbu rodinných domov v obci Chorvátsky Grob a ich následná výstavba a trvalé využívanie. Predložený zámer je však z odborného hľadiska jednoznačne nedostatočným podkladom pre vydanie kladného stanoviska MŽP SR v rámci procesu EIA, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti.

Prestaňte dotovať obrovské zisky znečisťovateľov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) otvoreným listom požiadal kompetentných, aby ukončili dotácie vysoko ziskovým znečisťovateľom cez Environmentálny fond a aby zabránili podpore zariadení na klimaticky škodlivé fosílne palivá, neudržateľnú biomasu a spaľovne odpadov cez pripravovaný Modernizačný fond [1].

Zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, všetky podporené firmy, ktoré vypúšťali skleníkové plyny, dosiahli zisky až 728 miliónov eur. Napriek tomu dostali z Environmentálneho fondu (Envirofond) za rok 2017 dotácie na  kompenzáciu zvýšenia ceny elektrickej energie:

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.

Tip na vianočný darček: Očarenie prírodou v podaní R. W. Emersona

Začnem, ak dovolíte, spomienkou. Pred dvadsiatimi rokmi som mal jedinečnú možnosť prebrázdiť od východného pobrežia po západné a od kanadských hraníc po mexické a späť Spojené štáty americké. A často som nachádzal pod povrchom súčasnej Ameriky, predstavujúcej symbol technologického rozvoja, ale pre mnohých aj komercie a možno aj dekadencie, akýsi nenápadný, ale vytrvalo prúdiaci ponorný tok inej Ameriky. Ameriky ochranára Johna Muira, ktorý bol práve vtedy vyhlásený za najdôležitejšieho občana Kalifornie v celom 20. storočí, Ameriky (eko)mysliteľov typu Henryho Davida Thoreaua či Walta Whitmana, Ameriky zanietených pracovníkov, podporovateľov a návštevníkov tamojších národných parkov až po Ameriku aktívnych ochranárov a ekologických aktivistov nedávnej minulosti i súčasnosti. Mal som ich možnosť stretnúť stovky a bol to zážitok, na aké sa nezabúda.

R. W. Emerson: Príroda - Predslov

Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

Rímsky klub oslavuje polstoročnicu: v Ríme

V strede tohtoročného októbra sa v Ríme uskutoční slávnostné stretnutie Rímskeho klubu, venované 50. výročiu jeho vzniku. O Rímskom klube sme na tejto webovej stránke písali na jar. Tentoraz uverejňujeme časť príspevkov, ktoré odzneli na seminári 5. 6. 2018 a video, na ktorom sú zaznamenané. Seminár sa konal v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci a bol súčasťou monumentálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(K)OMIX - 50 rokov Rímskeho klubu.

-mh-

Video zo seminára - autor: Jaroslav Vokoun

 

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Výzva ministerke školstva Martine Lubyovej na podporu SAV

Vážená pani ministerka,

podľa aktuálneho prieskumu Agentúry Focus je Slovenská akadémia vied najdôveryhodnejšou inštitúciou v našom štáte. Výsledky a produkty, ktoré vznikajú na jej pôde, dosahujú solídnu medzinárodnú úroveň, napriek tomu, že podmienky pre vedu a výskum, ktoré tu dlhodobo máme, patria k najhorším v EÚ. Vedci a vedkyne zo SAV dobre reprezentujú Slovensko vo svete. So SAV sa nikdy nespájali žiadne väčšie škandály a vo svojej novodobej histórii nikdy neslúžila straníckopolitickým, podnikateľským či iným individuálnym či skupinovým záujmom.

To sa u nás neoplatí

Slovné spojenie "to sa u nás neoplatí" je pre súčasné Slovensko nemenej charakteristické, ako spojenie "skutok sa nestal". Toho, čo sa u nás údajne neoplatí (hoci by sa mohlo), je toľko, že sa to všetko do jedného novinového príspevku nepomestí. Spomeňme preto ilustračne len zopár vecí.

Neoplatí sa u nás pestovať zemiaky, aj keď by sa zdalo, že slovenské Horniaky sú pre ne priam ideálnou produkčnou oblasťou (lepšie sa oplatí dovážať hoci aj menej kvalitné zemiaky z Poľska). Neoplatí sa chovať ovce, aj keď práve ovčiarstvo celé stáročia spoluvytváralo charakter hornatého a hôľneho Slovenska.

Stránky