Regióny

Odpovede bratislavského primátora M. Valla a župana J. Drobu na urgentnú výzvu S-O-S (CHKO Dunajské luhy)

Dobrý deň,

situáciu ohľadom zrušenia správy CHKO Dunajské luhy vnímame intenzívne a s veľkým znepokojením. Zabezpečenie ochrany prírody zo strany štátu dôverne poznáme a považujeme ho za nedostatočné z viacerých hľadísk. Všetci vnímame potrebu intenzívnej práce s verejnosťou v oblasti ochrany prírody a krajiny. V praxi sú za Štátnu ochranu prírody osobami prvého kontaktu s verejnosťou strážcovia prírody a v prípade Bratislavy najmä pracovníci vykonávajúci tzv. pohotovosť – pri riešení zranených chránených druhov živočíchov.

Stanovisko k zámeru výstavby v Chorvátskom Grobe - Šúrske lúky

Vec:  Stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti Šúrske lúky navrhovateľa Bellheaven Slovakia, s. r. o., Bratislava

V zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a na základe zverejnenia uvedeného zámeru na úradnej tabuli obce Svätý Jur zasielame v stanovenej lehote toto písomné stanovisko skupiny členov a členiek neformálnej občianskej iniciatívy Slovenský ochranársky snem (S-O-S). Predmetom navrhovanej činnosti je príprava územia pre výstavbu rodinných domov v obci Chorvátsky Grob a ich následná výstavba a trvalé využívanie. Predložený zámer je však z odborného hľadiska jednoznačne nedostatočným podkladom pre vydanie kladného stanoviska MŽP SR v rámci procesu EIA, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti.

Prestaňte dotovať obrovské zisky znečisťovateľov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) otvoreným listom požiadal kompetentných, aby ukončili dotácie vysoko ziskovým znečisťovateľom cez Environmentálny fond a aby zabránili podpore zariadení na klimaticky škodlivé fosílne palivá, neudržateľnú biomasu a spaľovne odpadov cez pripravovaný Modernizačný fond [1].

Zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, všetky podporené firmy, ktoré vypúšťali skleníkové plyny, dosiahli zisky až 728 miliónov eur. Napriek tomu dostali z Environmentálneho fondu (Envirofond) za rok 2017 dotácie na  kompenzáciu zvýšenia ceny elektrickej energie:

Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje (urgentná výzva S-O-S)

Slovenský ochranársky snem poslal kompetentným urgentnú výzvu, ktorá sa týka prírodu ohrozujúcich a spoločensky neprijateľných rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) a Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) vo veci ich rozhodnutia o zrušení samostatnej Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, zlúčení časti z nej s CHKO Ponitrie a prepúšťaní jej odborných pracovníkov. Pod výzvu sa dosiaľ podpísalo 70 osobností ochranárskeho života na Slovensku (pozri príloha). 

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.

Reakcia predsedu vlády na výzvu S-O-S k situácii na hornej Nitre

V reakcii na väzobné zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace po ich proteste v nováckej bani sme otvoreným listom pred dvomi týždňami vyzvali kompetentných na ich okamžité prepustenie a urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Od slovenskej exekutívy sme zatiaľ dostali jedinú reakciu: predseda vlády sa alibisticky zbavil svojej časti zodpovednosti a odstúpil nás list ministrovi hospodárstva :-(

List nájdete v prílohe.

Výzva S-O-S k situácii na hornej Nitre

Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o: 

  1. Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
  2. Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
  3. Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.

Existuje na to viacero závažných dôvodov:

Zavrite bane, nie občianske aktivistky a aktivistov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) dnes otvoreným listom požiadal kompetentných o okamžité prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace, ako aj urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.

Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Stránky