Slovenský ochranársky snem

Takmer bez výnimky sme podľahli mýtu o tom, že Slovensko, či Slovenská republika v uplynulom polroku predsedala Rade Európskej únie. Na útoky Roberta Fica či ďalších, že ten a ten a tá a tá škodia slovenskému (či dokonca nášmu) predsedníctvu (a preto sú napr. „protislovenské špinavé prostitútky“) reagujeme zväčša tak, že nikto slovenskému predsedníctvu škodiť nechce. Nevšimol som si, že by sa niekto verejne zamyslel nad tým, kto to vlastne tej Rade EÚ predsedá, či je to naozaj Slovensko.

Vo štvrtok 1. 12. sa na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave uskutočnilo rozporové konanie k návrhu novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tzv. zákon o EIA, patrí k pilierom environmentálneho práva, pričom verejnosti poskytuje rozsiahle možnosti zapojiť sa do rozhodovania o významných stavbách a činnostiach s vplyvom na životné prostredie. Ako po rokovaní konštatoval právnik Imrich Vozár, ministerstvo akceptovalo väčšinu pripomienok, ktoré mu v rámci pripomienkového konania predložila VIA IURIS.

Prekonaná idea i prax znásilňovania prírody a krajiny z 50. rokov minulého storočia nám tu straší dodnes. Práve prebieha pripomienkovanie dokumentu, ktorý má na to vplyv.

Sny ochranárov z 80-tych rokov minulého storočia o zelenšom Slovensku sa postupne rozplývajú a veľké stavby socializmu či idea znásilňovania prírody a krajiny tu naďalej prežívajú. Bez ohľadu na to, že to so sebou prináša viac škody ako úžitku. Tak napríklad zámer Vodného diela (VD) Slatinka tu „straší“ už 62 rokov. Ako tvrdili a dodnes tvrdia jeho protagonisti, má slúžiť na akumuláciu vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.