Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
S potešením vítame v členstve S-O-S dôležité posily:
Ing. Alenu Trančíkovú, RNDr. Mirka Bohuša, CSc., Ing. Karola Kaliského a Ing. Juraja Švajdu, PhD. Ich stručné CV si môžete pozrieť nižšie.
O preradenie do režimu "pasívneho členstva" požiadali traja členovia. Celkový počet členov/členiek S-O-S je momentálne 116, z toho aktívnych 113. Na väčšinovú podporu stanovísk preto potrebujeme 57 hlasov.
Peter bol zakladajúcim členom nášho ochranárskeho snemu, ale ochranárom bol od študentských čias. Pamätám si, keď ako nádejný geológ bojoval za zachovanie prírodno-technickej pamiatky: lomu mariatálskych bridlíc, neskôr aj Sandbergu, ako aj ďalších vzácnych a ohrozených lokalít. Bolo to ešte niekedy začiatkom 80-tych rokov minulého storočia. Poznali sme sa zo školy, potom sme sa stali susedia, o niečo neskôr sme sa zaradili medzi aktívnych bratislavských ochranárov – on ako zakladateľ geologickej ZO-čky, ja ako šéf Základnej organizácie č. 6. Peter však stihol mať opletačky s bývalým režimom aj za iné – ešte viac politické, či rebelské – veci.
Vážim si to, že môžem vystúpiť na úvod tohto dôležitého podujatia. A obdivujem odvahu organizátorov a organizátoriek, že ma sem pozvali, hoci okrem divadelného priezviska a diváckeho obdivu nemám s divadlom takmer nič spoločné.
Keď som rozmýšľal o tom, ktoré divadelné hry na mňa dýchajú niečím, čo by sa dalo označiť ako ekologické, spontánne mi napadli dve: Čechovov Višňový sad a Ibsenov Nepriateľ ľudu. Tá prvá bola po prvý raz uvedená v r. 1904, druhá dokonca o 20 rokov skôr. Obe sú teda ešte staršie ako ja. A to už je čo povedať! Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že v súčasnosti sa hry s ekologickým zameraním, kontextom a podtextom nepíšu. Veď inak by sa nemohol konať ani tento ročník Novej drámy.
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.
Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo odpovedal na otvorený list k viacerým problémom hlavného mesta, ktorý mu zaslali 43 členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR koncom januára:
Vážený pán prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.,
v prvom rade Vám ďakujem za gratuláciu a prejavenú podporu. Zároveň dovoľte, aby som sa ospravedlnil za neskoršiu odpoveď na váš list, na úvod nášho pôsobenia sa naraz stretlo viacero požiadaviek a problémov, pre ktoré sme neboli vždy schopní reagovať v reálnom čase.
Funkcia primátora je pre mňa príležitosť, ako zmeniť mesto, v ktorom som sa narodil a ktoré mám úprimne rád. Chcem intenzívne hovoriť aj s bratislavskou verejnosťou a spoločne sa pripraviť na to, ako pre Bratislavu dosiahnuť zlepšenie v každom smere. Vo vzťahu k životnému prostrediu by som rád uviedol, že tejto téme prikladám mimoriadnu vážnosť, čoho dôkazom je aj vytvorenie pozície splnomocnenca pre životné prostredie.
S pocitom veľkej radosti a zadosťučinenia sme prijali správu o zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku Slovenskej republiky. Zuzana sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch stala nositeľkou nádeje, tvárou slušnejšieho, lepšieho a spravodlivejšieho Slovenska a celkovo prísľubom dlho očakávanej pozitívnej zmeny.
My – slovenskí ochranári a ochranárky – máme však dvojnásobný dôvod na radosť. Zuzana je totiž jednou z nás. Preslávil ju najmä dlhoročný a napokon úspešný zápas proti zdravotnej a environmentálnej hrozbe v podobe veľkokapacitnej pezinskej skládky a následne Goldmanova environmentálna cena globálneho významu. Ale ako advokátka a aktivistka sa Zuzana zaoberala aj viacerými inými problémami, týkajúcimi sa životného prostredia a environmentálnej spravodlivosti. Nie náhodou ju viaceré svetové médiá charakterizujú ako environmentálnu aktivistku.
Tesne pred parlamentnými voľbami v r. 2016 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívy a Slovenským ochranárskym snemom podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa na základe dlhodobých voličských preferencií dalo predpokladať, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016. Konkrétne išlo o strany Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK.
Tri roky po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu - Ján Szöllös a Mikuláš Huba - obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré v súčasnosti reálne pôsobia v slovenskom parlamente s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch.
Na súrnu výzvu S-O-S Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje z februára t. r. zareagoval minister životného prostredia László Sólymos. Výzva upozorňuje na neprijateľnosť zrušenia Správy CHKO Dunajské luhy a celkovo slabú činnosť Štátnej ochrany prírody SR i celého rezortu v oblasti ochrany prírody, ako aj na nekomunikáciu ministerstva životného prostredia v súvislosti s podnetmi S-O-S. Nižšie prinášame odpoveď ministra a následnú reakciu S-O-S.
Začiatkom februára t. r. sme rozoslali súrnu výzvu kompetentným v súvislosti so zrušením Správy CHKO Dunajské luhy a nedostatočnou ochranou prírody Podunajska, resp. činnosťou Štátnej ochrany prírody SR pod názvom Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje. Na našu výzvu zareagoval aj zástupca Európskej komisie - vedúci oddelenia Presadzovania práva v oblasti životného prostredia Generálneho riaditeľstva Životné prostredie (DG ENV) Paul Speight. Prinášame jeho odpoveď aj našu následnú reakciu.