Environmentálna politika

Výzva na odvolanie ministerky Matečnej bola doručená premiérovi

Zástupcovia viacerých občianskych iniciatív dnes odovzdali na Úrade vlády SR verejnú výzvu na odvolanie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej. Výzvu občianskej iniciatívy MY SME LES pod názvom A DOSŤ! pani ministerka podpísalo viac ako 41 000 občanov a podporili ju viaceré mimovládne organizácie spolu s Iniciatívou poľnohospodárov a predstaviteľmi lesníckej výzvy Odmietame.

Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujú signatári verejnej výzvy ako vážne zlyhanie. “Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav,” uvádza sa vo výzve. Dôrazne preto žiadajú predsedu vlády SR, aby inicioval odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky.

Odpovede bratislavského primátora M. Valla a župana J. Drobu na urgentnú výzvu S-O-S (CHKO Dunajské luhy)

Dobrý deň,

situáciu ohľadom zrušenia správy CHKO Dunajské luhy vnímame intenzívne a s veľkým znepokojením. Zabezpečenie ochrany prírody zo strany štátu dôverne poznáme a považujeme ho za nedostatočné z viacerých hľadísk. Všetci vnímame potrebu intenzívnej práce s verejnosťou v oblasti ochrany prírody a krajiny. V praxi sú za Štátnu ochranu prírody osobami prvého kontaktu s verejnosťou strážcovia prírody a v prípade Bratislavy najmä pracovníci vykonávajúci tzv. pohotovosť – pri riešení zranených chránených druhov živočíchov.

Po 30 rokoch ešte oveľa aktuálnejšie ako v čase vzniku

alebo slovenskí ochranári už pred 30 rokmi vedeli kde je sever:

Platforma Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, jar 1989

(názorové východisko, súbor zásad, hlavný prúd nášho myslenia, kto sme...)

1. Ľudstvo je vo vážnej ekologickej kríze. Zhoršovanie životného prostredia sa globálne zrýchľuje (mizne prales, lesy, šíria sa púšte, špiní sa vzduch, pôda, vody, moria, rastie skleníkový efekt, hrozí ozónová diera, rádioaktívne zamorenie, ubúda druhov, rastú poruchy telesného a duševného vývinu ľudí).

Obmedzenosť zdrojov pri súčasnom spôsobe ich čerpania je zrejmá. Pritom naša spoločnosť si odmieta uvedomiť hranice kvantitatívneho rastu, zaostala za vlastnou potrebou morálky. Ekologické vedomie a morálka sa vyvíjajú pomalšie ako technické možnosti.

Prestaňte dotovať obrovské zisky znečisťovateľov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) otvoreným listom požiadal kompetentných, aby ukončili dotácie vysoko ziskovým znečisťovateľom cez Environmentálny fond a aby zabránili podpore zariadení na klimaticky škodlivé fosílne palivá, neudržateľnú biomasu a spaľovne odpadov cez pripravovaný Modernizačný fond [1].

Zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, všetky podporené firmy, ktoré vypúšťali skleníkové plyny, dosiahli zisky až 728 miliónov eur. Napriek tomu dostali z Environmentálneho fondu (Envirofond) za rok 2017 dotácie na  kompenzáciu zvýšenia ceny elektrickej energie:

Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje (urgentná výzva S-O-S)

Slovenský ochranársky snem poslal kompetentným urgentnú výzvu, ktorá sa týka prírodu ohrozujúcich a spoločensky neprijateľných rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) a Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) vo veci ich rozhodnutia o zrušení samostatnej Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, zlúčení časti z nej s CHKO Ponitrie a prepúšťaní jej odborných pracovníkov. Pod výzvu sa dosiaľ podpísalo 70 osobností ochranárskeho života na Slovensku (pozri príloha). 

Reakcia predsedu vlády na výzvu S-O-S k situácii na hornej Nitre

V reakcii na väzobné zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace po ich proteste v nováckej bani sme otvoreným listom pred dvomi týždňami vyzvali kompetentných na ich okamžité prepustenie a urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Od slovenskej exekutívy sme zatiaľ dostali jedinú reakciu: predseda vlády sa alibisticky zbavil svojej časti zodpovednosti a odstúpil nás list ministrovi hospodárstva :-(

List nájdete v prílohe.

Výzva S-O-S k situácii na hornej Nitre

Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o: 

  1. Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
  2. Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
  3. Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.

Existuje na to viacero závažných dôvodov:

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

Maňo Huba: Preteky s časom

Výročie 17. novembra priam nabáda k úvahám o tom, kam sme sa za uplynulých 29 rokov dostali, ale aj o tom, ako ďalej. Ak vychádzame z predpokladu, že po najbližších parlamentných voľbách u nás dôjde k zmene k lepšiemu a k moci sa dostanú ľudia, uvedomujúci si skutočné výzvy 21. storočia, heslom dňa by malo byť: zachrániť dovtedy čo najviac.

Preto ide o preteky s časom.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Stránky