Environmentálna politika

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

Spolu s prírodou musíme chrániť aj jej ochrancov

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) reagoval v týchto dňoch na neudržateľnú situáciu v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Bezprostredným impulzom k napísaniu Výzvy S-O-S na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia bol nedávno zverejnený otvorený list pracovníka Štátnej ochrany prírody SR, Mgr. Andreja Kovarika*, riaditeľovi tejto inštitúcie s návrhom na jeho odstúpenie. Tento návrh bol v liste podrobne zdôvodnený. Ale dôvodov na znepokojenie nad stavom a vývojom štátnej ochrany prírody na Slovensku je oveľa viac. Niektoré sú externej, iné internej povahy.

Bielej vrane Erikovi Balážovi

Priznám sa, že nominácia Erika Baláža na ocenenie Biela vrana ma v prvej chvíli trochu prekvapila. Asi som podľahol stereotypu o bielej vrane ako o excentrickom búrlivákovi, idúcom za každú cenu hlavou proti múru. A Erik je predsa usmievavý pohoďák s vyslovene priateľskou povahou. Tak prečo by mal byť biela vrana?

Ale veľmi rýchlo som sa svojich pochybností zbavil, lebo som si uvedomil, že o čo menej Erik bielu vranu pripomína, o to viac ňou v skutočnosti je. 

Podporujte environmentálnu výchovu a vzdelávanie!

Výzva ochranárskych organizácií novozvoleným županom a županke

Zástupcovia Siete environmentálno-výchovných organizácií Špirála (strešnej mimovládnej organizácie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie na Slovensku) a Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) sa v týchto dňoch obrátili na novozvolených županov a županku s výzvou, aby venovali zvýšenú pozornosť environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete (EVVO).

Výzva novozvoleným županom a županke

Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka,

v prvom rade nám dovoľte zablahoželať Vám k zvoleniu do funkcie a popriať Vám samé dobré rozhodnutia v prospech zlepšenia kvality života občanov a návštevníkov Vášho kraja, vrátane zabezpečenia starostlivosti o prírodu a životné prostredie v tých sférach, ktoré sú vo Vašej pôsobnosti.

VD Gabčíkovo netreba oslavovať

68 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia SR stanovisko s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia? Upozorňujú v ňom na neoprávnenosť nekritických chválospevov na Vodné dielo Gabčíkovo pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej zdrže pod Bratislavou.

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu Vodného diela Gabčíkovo

Dunaj/nahlas

alebo

Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky

Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.

Bratislava/nahlas má 30 rokov

2. októbra uplynie 30 rokov od vydania publikácie bratislavských ochranárov Bratislava/nahlas. Pracoval na nej 84-členný kolektív autorov, oponentov a spolupracujúcich expertov. Išlo o kombináciu odbornej štúdie, nebývalo otvorenej kritiky vtedajšieho režimu, ktorý bol za stav životného prostredia i celej spoločnosti zodpovedný a vízie toho, ako by mala naša realita v budúcnosti vyzerať.

Štát rúbe lesy aj v národných parkoch, s ochranármi sa háda, či stromov pribúda alebo ubúda

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Majú byť Nízke Tatry ešte národným parkom? Ochranári posielajú pohľadnicu s rúbaniskom

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

Stránky