Environmentálna politika

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Vážený pán prezident,

ako iste viete, Žitný ostrov predstavuje najvýznamnejšiu akumuláciu dosiaľ zväčša kvalitných podzemných vôd, využiteľných na pitné účely nielen u nás, ale v celej strednej Európe. Toto prírodné bohatstvo, ktoré sa šťastnou zhodou okolností nachádza práve na území Slovenskej republiky, sa nám zo dňa na deň stráca. Spôsobuje to minulá i súčasná hospodárska činnosť, ktorá často nerešpektuje skutočnosť, že ide o chránenú vodohospodársku oblasť (CHVO) prvoradého významu, ktorá je zároveň veľmi citlivá na akékoľvek negatívne vplyvy. Toto konštatovanie sa týka prirodzeného dopĺňania zásob podzemných vôd (teda ich kvantity), ale ešte viac ich kvality. 

Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.

Pozvánka na facebooku

Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.