Ochrana prírody

Kontaminácia Žitného ostrova je zločin proti prírode i proti ľudskosti

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) včera odoslal otvorený list predsedovi vlády, ministrovi životného prostredia, ministrovi zdravotníctva a ďalším kompetentným vo veci kontaminácie vodných zdrojov na Žitnom ostrove. List podpísalo 64 osobností ochranárskeho hnutia (príloha). V liste sa o. i. konštatuje, že po medializácii kauzy vrakunskej skládky nebezpečného odpadu sa objavili informácie aj o kontaminácii využívaných vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove. A to toxickým atrazínom. Následne obyvatelia 6 obcí (s cca 5000 obyvateľmi) zostali pred Vianocami 2017 bez pitnej vody. Už to nie sú len obavy ochranárov, ktorí od čias Bratislavy/nahlas (1987) opakovane upozorňujú na zanedbávanie reálnej ochrany vôd a varujú pred jej hroziacou devastáciou. Sama príroda teraz usvedčila štátne orgány zo zlyhania pri zabezpečovaní ochrany vody, prírody a zdravia ľudí. A to priamo na území nášho najvýznamnejšieho prirodzeného rezervoáru donedávna kvalitných podzemných vôd, predstavujúceho národné bohatstvo medzinárodného významu!

Terorizmus na Slovensku

Toľko rokov života, o koľko zbytočne prichádzajú obyvatelia Slovenska, nemajú na svedomí ani všetci teroristi sveta dohromady.

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

Spolu s prírodou musíme chrániť aj jej ochrancov

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) reagoval v týchto dňoch na neudržateľnú situáciu v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Bezprostredným impulzom k napísaniu Výzvy S-O-S na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia bol nedávno zverejnený otvorený list pracovníka Štátnej ochrany prírody SR, Mgr. Andreja Kovarika*, riaditeľovi tejto inštitúcie s návrhom na jeho odstúpenie. Tento návrh bol v liste podrobne zdôvodnený. Ale dôvodov na znepokojenie nad stavom a vývojom štátnej ochrany prírody na Slovensku je oveľa viac. Niektoré sú externej, iné internej povahy.

Bielej vrane Erikovi Balážovi

Priznám sa, že nominácia Erika Baláža na ocenenie Biela vrana ma v prvej chvíli trochu prekvapila. Asi som podľahol stereotypu o bielej vrane ako o excentrickom búrlivákovi, idúcom za každú cenu hlavou proti múru. A Erik je predsa usmievavý pohoďák s vyslovene priateľskou povahou. Tak prečo by mal byť biela vrana?

Ale veľmi rýchlo som sa svojich pochybností zbavil, lebo som si uvedomil, že o čo menej Erik bielu vranu pripomína, o to viac ňou v skutočnosti je. 

VD Gabčíkovo netreba oslavovať

68 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia SR stanovisko s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia? Upozorňujú v ňom na neoprávnenosť nekritických chválospevov na Vodné dielo Gabčíkovo pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej zdrže pod Bratislavou.

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu Vodného diela Gabčíkovo

Dunaj/nahlas

alebo

Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky

Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.

Štát rúbe lesy aj v národných parkoch, s ochranármi sa háda, či stromov pribúda alebo ubúda

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Majú byť Nízke Tatry ešte národným parkom? Ochranári posielajú pohľadnicu s rúbaniskom

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

Stop the destruction of mountain forests in the Western Carpathians!

Slovak Assembly of Conservationists and other undersigned organizations and individuals express deep concerns over the massive logging and forest road construction in the mountain forests of Slovakian Western Carpathians. The last remaining old-growth and natural forests are disappearing at an unprecedented rate even in the most important large-scale protected areas – in national parks.

Stránky