Pre médiá

Kontaktné údaje - organizačný tím Slovenského ochranárskeho snemu:

 

Tlačové správy

Výzva na odvolanie ministerky Matečnej bola doručená premiérovi

Zástupcovia viacerých občianskych iniciatív dnes odovzdali na Úrade vlády SR verejnú výzvu na odvolanie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej. Výzvu občianskej iniciatívy MY SME LES pod názvom A DOSŤ! pani ministerka podpísalo viac ako 41 000 občanov a podporili ju viaceré mimovládne organizácie spolu s Iniciatívou poľnohospodárov a predstaviteľmi lesníckej výzvy Odmietame.

Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujú signatári verejnej výzvy ako vážne zlyhanie. “Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav,” uvádza sa vo výzve. Dôrazne preto žiadajú predsedu vlády SR, aby inicioval odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky.

Prestaňte dotovať obrovské zisky znečisťovateľov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) otvoreným listom požiadal kompetentných, aby ukončili dotácie vysoko ziskovým znečisťovateľom cez Environmentálny fond a aby zabránili podpore zariadení na klimaticky škodlivé fosílne palivá, neudržateľnú biomasu a spaľovne odpadov cez pripravovaný Modernizačný fond [1].

Zatiaľ čo ľudia na Slovensku musia dýchať znečistené ovzdušie, všetky podporené firmy, ktoré vypúšťali skleníkové plyny, dosiahli zisky až 728 miliónov eur. Napriek tomu dostali z Environmentálneho fondu (Envirofond) za rok 2017 dotácie na  kompenzáciu zvýšenia ceny elektrickej energie:

Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje (urgentná výzva S-O-S)

Slovenský ochranársky snem poslal kompetentným urgentnú výzvu, ktorá sa týka prírodu ohrozujúcich a spoločensky neprijateľných rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) a Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) vo veci ich rozhodnutia o zrušení samostatnej Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, zlúčení časti z nej s CHKO Ponitrie a prepúšťaní jej odborných pracovníkov. Pod výzvu sa dosiaľ podpísalo 70 osobností ochranárskeho života na Slovensku (pozri príloha). 

Otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi

Skupina 43 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR adresovala nedávno zvolenému novému primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi otvorený list. V jeho úvode sa o. i. konštatuje, že výsledky komunálnych volieb z novembra minulého roka dávajú určitú nádej, že vývoj Bratislavy sa konečne zmení k lepšiemu a priblíži sa k predstavám tvorcov Bratislavy/nahlas, ako aj autorov a autoriek Plánu Bratislava, ktorý je de facto volebným programom nového primátora a jeho tímu.

Zavrite bane, nie občianske aktivistky a aktivistov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) dnes otvoreným listom požiadal kompetentných o okamžité prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace, ako aj urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.

Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

Stanovisko S-O-S k devastácii našej krajiny

Príspevok do diskusie k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny

V týchto dňoch je tomu práve 30 rokov, ako na pôde bratislavskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny vyšla prvá komplexná publikácia na tému historických štruktúr krajiny. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako jednu z hlavných cien na Medzinárodnom filmovom festivale EKOFILM v Ostrave získal film s rovnomenným názvom (Historické štruktúry krajiny). Film vznikol v spolupráci Slovenskej akadémie vied a Krátkeho filmu Koliba.

MY SME LES: Vláda SR pretláča zlé riešenia

Iniciatíva MY SME LES spoločne s odborníkmi dnes opakovane vyzvala Vládu SR, aby prestala podporovať a presadzovať neodborné, netransparentné a neefektívne opatrenia v chránených územiach, ktoré majú vážny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na rozvoj a bezpečnosť regiónov a ich obyvateľov. Stalo sa tak v rámci tlačového brífingu iniciatívy, ktorý sa uskutočnil v Kežmarku, súbežne s výjazdovým zasadnutím vlády, ktorého témou boli aj lesy. 

A DOSŤ! - verejný protest za záchranu lesov

Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.

Pozvánka na facebooku

Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.

Výzva: Sme pobúrení neprimeranými zásahmi do korýt vodných tokov v Tatrách

Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.

Okupanti tu po sebe zanechali tikajúcu bombu

Výzva účastníků a účastnic Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškových k odstranění zbývajících ekologických škod po okupační Sovětské armádě

V roce 2018 si připomínáme 50. výročí začátku sovětské okupace Československa. Vedle škod hospodářských, humanitárních a morálních, kterým je většinou věnována pozornost, však zde byly a většinou stále přetrvávají i škody na životním prostředí. Jedním z těch, kdo v obtížných jednáních o odchodu sovětských vojsk prosazoval průzkum, vyčíslení a nápravu ekologických škod, byl tehdejší ministr-předseda Federálního výboru životního prostředí Ing. Josef Vavroušek, CSc. který tehdy dosáhl i zřízení Úřadu pro řešení důsledků pobytu sovětských vojsk. Josef Vavroušek později, v r. 1995 zahynul se svoji dcerou pod lavinou v Západních Tatrách, úřad byl zrušen a agenda převedena na ministerstva životního prostředí a obrany, kde postupně sanační práce ztrácely prioritu.

Stránky