Ľudevít Štúr píše ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi:
Brat môj v službe, milý László,
Kedže ako zaiste aj sám dobre vieš, našu slovenskú zem nám každého Roku Pána zasype čajsi poldruha miliarda páperových butiliek, pet-fľašami nazývaných, čo našu rodnú postať potom hnusobou na časy dlhé znešváruje, nože Ty to tam, pán brat môj, do tých svojich pisárov trocha prudšie durkni, aby sa tak, ako mnohé iné, aj naša krajina cnostnou cestou vydala a tieto prenešťastné fľaše sa naskutku zálohovať začali, a tak vďaka povestnej šetrnosti národov našich nie do gruntov a potokov, ale do obchodov v čo najväčšej miere sa dostávali.