Stanoviská a dokumenty

VÝZVA: Slovensko i celá EÚ musia byť po eurovoľbách zelenšie

Je čas na proaktívnu environmentálnu politiku

Symbolicky práve na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) výzvu víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám s názvom: Slovensko i celá Európska únia musia byť po eurovoľbách zelenšie (je čas na proaktívnu environmentálnu politiku). V úvode výzvy sa konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári a signatárky výzvy vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti.

Vyhlásenie: Eurovoľby sú aj o prírode, kultúrnej krajine a životnom prostredí!

Ani ochranárom nie je jedno, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente

O niekoľko dní si budeme voliť tých a tie, ktorí/é nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.

V prvom rade by sme mali v týchto voľbách odčiniť hanbu, ktorú sme pred piatimi rokmi utŕžili našou rekordne nízkou volebnou účasťou. Tá pritom nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej. Naša predchádzajúca 87-percentná volebná neúčasť bola teda len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú. Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.

Podpora návrhu parkovacej politiky v Bratislave

Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.

„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.

NOVÁ DRÁMA je (tentoraz) EKO, ale aj EKO je nová (a asi najvážnejšia) dráma

Hlas umelcov je v tejto chvíli nepostrádateľný

Vážim si to, že môžem vystúpiť na úvod tohto dôležitého podujatia. A obdivujem odvahu organizátorov a organizátoriek, že ma sem pozvali, hoci okrem divadelného priezviska a diváckeho obdivu nemám s divadlom takmer nič spoločné.

Keď som rozmýšľal o tom, ktoré divadelné hry na mňa dýchajú niečím, čo by sa dalo označiť ako ekologické, spontánne mi napadli dve: Čechovov Višňový sad a Ibsenov Nepriateľ ľudu. Tá prvá bola po prvý raz uvedená v r. 1904, druhá dokonca o 20 rokov skôr. Obe sú teda ešte staršie ako ja. A to už je čo povedať! Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že v súčasnosti sa hry s ekologickým zameraním, kontextom a podtextom nepíšu. Veď inak by sa nemohol konať ani tento ročník Novej drámy.

Výzva: Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.

Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.

Odpoveď primátora Bratislavy na otvorený list

Primátor Bratislavy Matúš Vallo odpovedal na otvorený list k viacerým problémom hlavného mesta, ktorý mu zaslali 43 členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR koncom januára:

Vážený pán prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.,

v prvom rade Vám ďakujem za gratuláciu a prejavenú podporu. Zároveň dovoľte, aby som sa ospravedlnil za neskoršiu odpoveď na váš list, na úvod nášho pôsobenia sa naraz stretlo viacero požiadaviek a problémov, pre ktoré sme neboli vždy schopní reagovať v reálnom čase.

Funkcia primátora je pre mňa príležitosť, ako zmeniť mesto, v ktorom som sa narodil a ktoré mám úprimne rád. Chcem intenzívne hovoriť aj s bratislavskou verejnosťou a spoločne sa pripraviť na to, ako pre Bratislavu dosiahnuť zlepšenie v každom smere. Vo vzťahu k životnému prostrediu by som rád uviedol, že tejto téme prikladám mimoriadnu vážnosť, čoho dôkazom je aj vytvorenie pozície splnomocnenca pre životné prostredie.

VIVAT ZUZANA! Reagujeme na zvolenie Zuzany Čaputovej za prezidentku SR

S pocitom veľkej radosti a zadosťučinenia sme prijali správu o zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku Slovenskej republiky. Zuzana sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch stala nositeľkou nádeje, tvárou slušnejšieho, lepšieho a spravodlivejšieho Slovenska a celkovo prísľubom dlho očakávanej pozitívnej zmeny.

My – slovenskí ochranári a ochranárky – máme však dvojnásobný dôvod na radosť. Zuzana je totiž jednou z nás. Preslávil ju najmä dlhoročný a napokon úspešný zápas proti zdravotnej a environmentálnej hrozbe v podobe veľkokapacitnej pezinskej skládky a následne Goldmanova environmentálna cena globálneho významu. Ale ako advokátka a aktivistka sa Zuzana zaoberala aj viacerými inými problémami, týkajúcimi sa životného prostredia a environmentálnej spravodlivosti. Nie náhodou ju viaceré svetové médiá charakterizujú ako environmentálnu aktivistku.

STUŽ/SR: Ako politické strany plnia svoje volebné programy v environmentálnej oblasti

Hodnotenie po troch štvrtinách volebného obdobia

Tesne pred parlamentnými voľbami v r. 2016 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívySlovenským ochranárskym snemom podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa na základe dlhodobých voličských preferencií dalo predpokladať, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016. Konkrétne išlo o strany Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK.

Tri roky po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu - Ján Szöllös a Mikuláš Huba - obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré v súčasnosti reálne pôsobia v slovenskom parlamente s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch.

CHKO Dunajské luhy: Odpoveď ministra životného prostredia Sólymosa a reakcia S-O-S

Na súrnu výzvu S-O-S Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje z februára t. r. zareagoval minister životného prostredia László Sólymos. Výzva upozorňuje na neprijateľnosť zrušenia Správy CHKO Dunajské luhy a celkovo slabú činnosť Štátnej ochrany prírody SR i celého rezortu v oblasti ochrany prírody, ako aj na nekomunikáciu ministerstva životného prostredia v súvislosti s podnetmi S-O-S. Nižšie prinášame odpoveď ministra a následnú reakciu S-O-S.

Odpoveď Európskej komisii vo veci ochrany prírody Podunajska

Začiatkom februára t. r. sme rozoslali súrnu výzvu kompetentným v súvislosti so zrušením Správy CHKO Dunajské luhy a nedostatočnou ochranou prírody Podunajska, resp. činnosťou Štátnej ochrany prírody SR pod názvom Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje. Na našu výzvu zareagoval aj zástupca Európskej komisie - vedúci oddelenia Presadzovania práva v oblasti životného prostredia Generálneho riaditeľstva Životné prostredie (DG ENV) Paul Speight. Prinášame jeho odpoveď aj našu následnú reakciu.

Stránky