Environmentálna politika

Hlavným zdrojom informácií o procesoch EIA by mal zostať Enviroportál

Vo štvrtok 1. 12. sa na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave uskutočnilo rozporové konanie k návrhu novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tzv. zákon o EIA, patrí k pilierom environmentálneho práva, pričom verejnosti poskytuje rozsiahle možnosti zapojiť sa do rozhodovania o významných stavbách a činnostiach s vplyvom na životné prostredie. Ako po rokovaní konštatoval právnik Imrich Vozár, ministerstvo akceptovalo väčšinu pripomienok, ktoré mu v rámci pripomienkového konania predložila VIA IURIS.

Podporí minister Sólymos Národný park Podunajsko?

Výzva Slovenského ochranárskeho snemu

S-O-S, 21. 11. 2016 -- 59 zakladajúcich členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu sa včera obrátilo na ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa s výzvou, v závere ktorej sa uvádza: „Dovoľujeme si Vás dôrazne požiadať, aby ste sa pripojili k ostatným zložkám verejnej správy, ktoré vyhlásenie Národného parku Podunajsko už podporili a prezentovali pro-aktívny prístup k tejto problematike. Príroda a krajina Podunajska i naša verejnosť si to určite zaslúžia.“

50 odtieňov sivej (infraštruktúry)

Prekonaná idea i prax znásilňovania prírody a krajiny z 50. rokov minulého storočia nám tu straší dodnes. Práve prebieha pripomienkovanie dokumentu, ktorý má na to vplyv.

Sny ochranárov z 80-tych rokov minulého storočia o zelenšom Slovensku sa postupne rozplývajú a veľké stavby socializmu či idea znásilňovania prírody a krajiny tu naďalej prežívajú. Bez ohľadu na to, že to so sebou prináša viac škody ako úžitku. Tak napríklad zámer Vodného diela (VD) Slatinka tu „straší“ už 62 rokov. Ako tvrdili a dodnes tvrdia jeho protagonisti, má slúžiť na akumuláciu vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.

PODPORTE: Hromadná pripomienka ku koncepcii výstavby MVE

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo aktualizovanú koncepciu výstavby MVE. Napriek dlhému a opakovanému pripomienkovaniu rôznych verzií, argumentácii, stretnutiam a zdôvodňovaniam zo strany vedcov, MVO, odborníkov, rybárov atď. ani zďaleka nevznikol dokument, ktorý by bol základom pre udržateľné využívanie vôd.

Dilema medzi skepsou a nádejou

Komentár k diskusnému panelu 2 na Národnej konferencii LADDER (Local Authorities as Drivers for Development Education and Raising Awereness), Bratislava, 18. 10. 2016

V rámci predchádzajúcej panelovej diskusie ste spomenuli veľa problémov a otvorili viaceré Pandorine skrinky. Pre krátkosť času sa budem venovať len niektorým z nich. V prvom rade je to dilema medzi skepsou či beznádejou a nádejou. Z toho, čo tu odznelo (najmä – ale nielen – vo vystúpení Juraja Mesíka), vyplýva, že ľudstvo, ak sa nestane čosi ako zázrak, smeruje ku katastrofe. Nemám dôvod spochybňovať fakty, ktoré tu odzneli a maľovať pochmúrnu realitu naružovo. A už vôbec nie po štyroch rokoch strávených v slovenskom parlamente.

Bratislavská deklarácia alebo odcudzený copyright?

Bratislavskú deklaráciu nepriniesol ako prvý septembrový bratislavský summit, ale Bratislavská konferencia Európskeho EcoFora v decembri 2002.

V dňoch 6. – 9. decembra 2002 sa v bratislavskom Hoteli Bratislava uskutočnila celoeurópska konferencia Životné prostredie pre Európu – rozhodnutia závisia na nás!, ktorú organizovali strešná paneurópska organizácia European EcoForumSpoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike (STUŽ/SR).

 

Kultúrna krajina ako produkt i odraz stavu súčasnej spoločnosti

V dňoch 16. - 17. septembra 2016 sa v Bobrovci pod Západnými Tatrami uskutočnil odborný seminár s medzinárodnou účasťou s názvom Poznávanie a interpretácia kultúrnej krajiny ako súčasť environmentálnej výchovy a vzdelávania. Jeho organizátormi boli Spoločnosti pre trvalo udržateľný život (STUŽ) v SR a ČR, Geografický ústav SAV a Centrum pro otázky životního prostředí Univerzity Karlovy v Prahe. Podujatie tvorilo voľnú súčasť XXII. ročníka Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov.

Program XXII. Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov

Memoriál J. a P. Vavrouškovcov a odborný seminár STUŽ v Bobrovci, 16. - 18. septembra 2016

Zastavte sa, milí čitatelia, hoc len na chvíľu, keď budete mať náhodou cestu okolo.

V prílohách program celého Memoriálu aj program piatkového seminára Poznávanie a interpretácia kultúrnej krajiny ako súčasť environmentálnej výchovy a vzdelávania.

Prihlášky: mikulas.huba@savba.sk

J. Mesík: Reklama, demokracia a frustrované národy

Mnohí nevedia a ani nechcú vedieť, že žijú na najlepšom kontinente sveta v stále ešte najlepšej ére dejín. Veria, že blahobyt a bezpečie ich života sú samozrejmosťou.

Eurobarometer práve priniesol výsledky prieskumu v 28 krajinách Únie. Podľa nich sa viac ako polovica mladých Európanov vo veku 16 – 30 rokov cíti vo svojej krajine marginalizovaná. Až v 20 krajinách EÚ sa cíti odsunutých na bok viac ako polovica – konkrétne 57 percent – respondentov. Čísla sú najvyššie v krajinách, ktoré postihla kríza najviac (Grécko, Portugalsko, Cyprus, Španielsko). Na Slovensku sa tak cíti 63 percent mladých ľudí. Houston, máme problém!

Pre SME-Komentáre píše občiansky aktivista a publicista Juraj Mesík (člen S-O-S)

T. Derka: Stavať v 21. storočí priehrady do riek je neospravedlniteľné

Malé vodné elektrárne, ktoré sa stavajú priamo na hlavnom toku, vyrobia minimum energie, pričom poškodia riečny ekosystém, hovorí v rozhovore ekológ TOMÁŠ DERKA (člen S-O-S), ktorý sa špecializuje na riečne ekosystémy.

Voda cirkuluje a nikdy sa neminie. Je to správny pohľad na vec? Môžeme jej míňať, koľko chceme?

V zásade je to tak, vody je na Zemi dosť. Jediný problém je, že je nerovnomerne rozložená. Sladkej vody na kontinentoch je len 2,75 % z celkového množstva vody na Zemi. Väčšina z toho je viazaná v ľadovcoch. V podzemných vodách sa nachádza asi 0,7 %, v jazerách 0,01 % a v riekach len 0,0001 %. V priemere padne na Zemi asi 1000 mm zrážok ročne, ale opäť je to nerovnomerne rozložené. Takže niekde je vody naozaj dostatok a inde chýba.

Stránky