Environmentálna politika

A DOSŤ! - verejný protest za záchranu lesov

Občianskej iniciatíve MY SME LES po roku ignorácie zo strany štátu došla trpezlivosť, preto 27. októbra 2018 zvoláva verejný protest za záchranu lesov.

Pozvánka na facebooku

Pred rokom vznikla iniciatíva MY SME LES ako volanie verejnosti po záchrane vzácnych lesov. Spojila desaťtisíce ľudí [1] a apelovala na vládu, aby prijala zásadné opatrenia a zastavila devastáciu slovenskej prírody. “Očakávali sme, že vláda podporí naše požiadavky. Aspoň jednu z desiatich! Nestalo sa. Obidvaja premiéri sa s nami odmietli stretnúť a diskutovať. Ministerstvo pôdohospodárstva naďalej obhajuje a podporuje ťažbu v chránených územiach”, konštatuje ochranár Karol Kaliský z iniciatívy MY SME LES. Podľa iniciátorov bola jedinou reakciou na ich kampaň iba aktuálne prebiehajúca antikampaň štátneho podniku Lesy SR, po roku, za viac ako 1,6 milióna eur.

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Výzva: Sme pobúrení neprimeranými zásahmi do korýt vodných tokov v Tatrách

Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.

Okupanti tu po sebe zanechali tikajúcu bombu

Výzva účastníků a účastnic Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškových k odstranění zbývajících ekologických škod po okupační Sovětské armádě

V roce 2018 si připomínáme 50. výročí začátku sovětské okupace Československa. Vedle škod hospodářských, humanitárních a morálních, kterým je většinou věnována pozornost, však zde byly a většinou stále přetrvávají i škody na životním prostředí. Jedním z těch, kdo v obtížných jednáních o odchodu sovětských vojsk prosazoval průzkum, vyčíslení a nápravu ekologických škod, byl tehdejší ministr-předseda Federálního výboru životního prostředí Ing. Josef Vavroušek, CSc. který tehdy dosáhl i zřízení Úřadu pro řešení důsledků pobytu sovětských vojsk. Josef Vavroušek později, v r. 1995 zahynul se svoji dcerou pod lavinou v Západních Tatrách, úřad byl zrušen a agenda převedena na ministerstva životního prostředí a obrany, kde postupně sanační práce ztrácely prioritu.

Pellegrini má druhú šancu. Dali mu ju ochranári

Písal sa rok 2009. Mladý a verejnosti neznámy poslanec za Smer-SD predložil do Národnej rady legislatívny návrh, cieľom ktorého bolo zmeniť znenie vodného zákona tak, aby nestál v ceste výstavbe nového ropovodu, ohrozujúceho podzemné vody Žitného ostrova. Ten poslanec sa volal Peter Pellegrini. Podporil ho v tomto nebezpečnom úsilí aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (pozri SME, 22. 10. 2009) asi v tom zmysle, že Žitný ostrov už aj tak ohrozuje Slovnaft a čerpacie stanice, takže jeden ropovod hore - dolu...

Jaromír Šíbl: Bludy o bezzásahovosti v chránených územiach

Dobrý deň,
som hlboko znepokojený, keď najvyšší orgán štátnej správy šíri oficiálne takéto, s prepáčením bludy, navyše bez relevantných vedeckých dôkazov.
Som presvedčený, že hľadaniu spoločnej reči medzi lesníkmi a ochranármi môžu takéto aktivity len uškodiť, a skôr môžu prispieť len k väčšej radikalizácii na oboch stranách.
Odkážte, prosím, aj pani ministerke Matečnej, že týmto smerom cesta určite nevedie.

Ochrana Žitného ostrova si vyžaduje konkrétne riešenia

19. februára 2018 Slovenský ochranársky snem (S-O-S) oslovil - dnes už bývalého - predsedu vlády SR s požiadavkou, aby problematiku akútneho i hroziaceho znečistenie strategických zásob podzemných vôd Žitného ostrova zaradil na rokovanie Bezpečnostnej rady SR. Urobil tak až jeho nástupca a bezpečnostná rada štátu problematiku prerokovala dňa 25. apríla. V liste datovanom 10. mája t. r. o spôsobe a výsledkoch prerokovania tohto bodu informuje S-O-S predseda vlády Peter Pellegrini. Podstatným konštatovaním v jeho odpovedi je, že Bezpečnostná rada SR zobrala informácie príslušných ministrov o riešení problematiky na vedomie.

Stop biomasakru!

Výzva Slovenského ochranárskeho snemu na zastavenie škodlivých dotácií na spaľovanie dreva

Pripájame sa k výzve z petície občanov a občianok SR na zastavenie škodlivých a neadresných dotácií na spaľovanie dreva a s tým súvisiacej devastácie prírody a krajiny. Vyzývame poslancov a poslankyne NR SR, aby schválili preložený návrh novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ČPT 1032), ktorou sa obmedzuje možnosť udeliť dotácie striktne iba na spaľovanie dreva z energetických porastov a na energetické zhodnotenie odpadu z drevospracujúceho priemyslu.

Foto: LZ VLK

Odpoveď predsedu vlády na list S-O-S o kontaminácii Žitného ostrova

19. februára t. r. Slovenský ochranársky snem (S-O-S) odoslal otvorený list predsedovi vlády, ministrovi životného prostredia, ministrovi zdravotníctva a ďalším kompetentným v súvislosti s kontamináciou vodných zdrojov na Žitnom ostrove. V liste sme o. i. dôrazne žiadali preveriť kvalitu využívaných vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove i v ostatných vodárensky významných regiónoch Slovenska a výsledky v zrozumiteľnej podobe sprístupniť verejnosti, pomenovať a riešiť príčiny znečistenia a posilniť kontrolnú funkciu inšpekčných orgánov. Zároveň sme vyzvali predsedu vlády, aby zvolal Bezpečnostnú radu SR, ktorá vyhodnotí bezpečnostné riziko z hľadiska ohrozenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a možného vyradenia veľkokapacitných vodárenských zdrojov Žitného ostrova.

Inštitút vodnej politiky: Dozvieme sa, kto je zodpovedný za kontamináciu Žitného ostrova?

V súvislosti s kauzou kontaminácie podzemných a pitných vôd Žitného ostrova atrazínom občianske združenie Inštitút vodnej politiky podalo na Úrad kriminálnej polície, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality, trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov poškodzovania životného prostredia a ohrozovania ľudského zdravia.

Občianske združenie svojou odbornou argumentáciou dlhodobo poukazuje na porušovanie vodnej legislatívy. Žiaľ, neúspešne. Kritizuje presadzovanie rôznych podnikateľských aktivít, ktoré štátne orgány povoľujú na úkor ochrany vôd. Nielenže zanedbávajú preventívne opatrenia, aby sa zabránilo znečisťovaniu vôd nebezpečnými látkami, ale kompetentné štátne orgány nekonajú zodpovedne ani v havarijných prípadoch, akým je aj medializovaný prípad kontaminácie Žitného ostrova. Vodné hospodárstvo sa dostalo do štádia, ktoré môžeme nazvať kritickým.

Stránky