Výzva Slovenského ochranárskeho snemu novej vláde SR

S-O-S navrhuje zapracovať do Programového vyhlásenia vlády 2020 - 2024 (PVV) - ako súčasť systémových zmien s cieľom minimalizovať environmentálne a sociálne negatíva - nasledujúce prioritné opatrenia:

1. Legislatívne zakotviť povinnosť nadrezortnej či prierezovej súčinnosti a koordinácie rezortných politík týkajúcich sa životného prostredia (ŽP) a garantovať ich napr. prostredníctvom príslušného podpredsedu/níčky vlády pre investície a informatizáciu.

2. Posilniť autoritu ministra životného prostredia jeho vymenovaním (aj) za podpredsedu vlády (analogicky ministrovi hospodárstva).

3. Obsadiť odborné posty v rezorte najkompetentnejšími disponibilnými ľuďmi s dôrazom na ich odbornosť a zásadovosť, a nie politickú príslušnosť/poslušnosť. Umožniť návrat všetkým schopným a čestným bývalým zamestnancom a zamestnankyniam rezortu, ktorí a ktoré prišli o zamestnanie direktívnym, vecne neodôvodneným a nespravodlivým rozhodnutím počas predchádzajúcich vlád.

4. Skvalitniť včasnú informovanosť verejnosti, o. i. prostredníctvom bezodkladnej a permanentnej on-line dostupnosti dát, súvisiacich i odvodených informácií o ŽP, ako aj informácií súvisiacich so zdravím obyvateľov získaných za verejné financie, napr. cez centrálny register dát o ŽP v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej forme pre verejnosť.

5. Eliminovať negatívne dopady využívania verejných financií (vrátane fondov EÚ) na prírodu, krajinu, klímu, resp. ŽP v SR ako aj v tretích krajinách vývozu, napr. využívaním zeleného verejného obstarávania na minimálne 70 % celkového objemu investovaných verejných financií a zakotvením tohto opatrenia aj v Partnerskej dohode SR s EK na roky 2021-2027, sfunkčnením posudzovania vplyvov na ŽP a jeho doplnením o vplyvy na klímu, odstránením konfliktov záujmov v zákone č. 24/2006 Z. z. o EIA a pod.

6. Motivačne nastaviť a účinne kontrolovať dodržiavanie princípu znečisťovateľ platí a princípu predbežnej opatrnosti na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch. Takto získané financie viazať predovšetkým na prevenciu vzniku problémov v danej oblasti.

7. Opätovne zriadiť odborne, kapacitne i kompetenčne vybavenú špecializovanú regionálnu štátnu správu na úseku ochrany prírody, krajiny a ŽP – namiesto v súčasnosti de facto nefunkčných odborov ŽP na okresných úradoch (dnes pôsobiacich pod rezortom vnútra). Podriadiť schvaľovanie územných plánov obcí a miest súhlasu takejto špecializovanej štátnej správy.

8. Jasne a záväzne definovať partnerské princípy účasti verejnosti ako podmienku prípravy, výkonu, monitorovania a korigovania eurofondov a politík štátu, ako aj regionálnych a miestnych samospráv, a to nielen v záležitostiach ochrany klímy, prírody, krajiny a ŽP.

Spomedzi tematických priorít považujeme za kľúčové sa v najbližších štyroch rokoch prednostne venovať:

 - opatreniam, ktoré redukujú množstvo skleníkových plynov v atmosfére, resp. zvyšujú adaptabilitu prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie, vrátane posilňovania kapacít štátu, regiónov i samospráv, dopracovaním už schválenej Nízkouhlíkovej stratégie SR s jej modelom uhlíkovej neutrality ako aj ostatnej relevantnej legislatívy;

 - zastaveniu poklesu biologickej i kultúrnej diverzity na všetkých úrovniach: od druhov, cez biotopy, osobitne chránené územia až po charakteristické typy krajiny elimináciou všetkých činností, ktoré ohrozujú celistvosť, prepojenosť, funkčnosť a pestrosť týchto celkov, ako aj obnoveniu ekosystémov a preferovaniu zelenej a modrej infraštruktúry, vrátane tvorby ekoduktov pre živočíchy;

- presunutiu správy pozemkov v chránených územiach pod príslušné odborné organizácie v rezorte ŽP spolu s personálnym a kompetenčným posilnením správ národných parkov (vrátane právnej subjektivity a rozhodovacej právomoci), ako aj zabezpečením účinnej ochrany národných parkov a iných chránených území v súlade s medzinárodnými kritériami IUCN, kompenzáciou majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom pôdy v chránených územiach a ďalšími opatreniami v intenciách Envirostratégie 2030;

- podpore udržateľného poľnohospodárstva, lesníctva, cestovného ruchu a rozvoja vidieka;

 - rozvoju udržateľného vodného hospodárstva: zastaveniu zhoršovania kvantitatívneho a kvalitatívneho stavu vôd a obnove vodných útvarov minimálne na úroveň limitov dobrého stavu v zmysle Smernice EK o vode;

 - zníženiu znečistenia ovzdušia a hluku pod úroveň limitov EÚ a čo najbližšie k štandardom Svetovej zdravotníckej organizácie WHO;

 - rozvoju udržateľnej, komfortnej, dostupnej a bezpečnej mobility, vrátane účinnej a dostatočnej podpory budovania železničnej a cyklistickej infraštruktúry, ako aj lepších podmienok pre chodcov;

 - obehovému hospodárstvu vytvorením podmienok a prijatím opatrení na posilnenie prevencie vzniku odpadov a ich materiálovú recykláciu s dôrazom na záväzok SR voči EÚ. Do roku 2025 zvýšiť mieru prípravy na opätovné použitie a mieru recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 55 % hmotnosti, zaviesť zálohovanie jednorazových nápojových obalov (do 30. 6. 2022), ako aj zabezpečiť triedený zber bioodpadu bez výnimiek (do 1. 1. 2023) a textilu (do 1. 1. 2025);

 - posilneniu a zefektívneniu cieľavedomej environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (EVVO) v celoživotnom vzdelávaní s ich podporou na všetkých stupňoch a typoch škôl i predškolských zariadení s prioritou koncepčného environmentálneho vzdelávania všetkých súčasných aj budúcich pedagógov a pedagogičiek.

Túto výzvu vnímame len ako prvý krok k aktívnej spolupráci nezávislých odborníkov a zainteresovaných občianskych aktivistov s kompetentnými rezortmi a Vládou SR. Chceme veriť, že ďalšie kroky pri navrhovaní a zavádzaní opatrení do praxe budú čoskoro nasledovať.

23. 3. 2020

Podpísaní členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu:

Ing. Daniel Lešinský, PhD. (kontaktná osoba, lesinsky@changenet.sk)

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba, mikulas.huba2@gmail.com)

Mgr. Alexander Ač, PhD.

Sabina Barborjak-Galeková

Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.

Mgr. Michal Deraj

doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.

Mgr. Ján Dobšovič

Mgr. Zuzana Dovalová

Mgr. art. Viera Dubačová

RNDr. Elena Fatulová

Ing. Karol Fröhlich, DrSc.

doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc.

Ing. Fero Guldan

Ing. Roman Havlíček

Ing. arch. Boris Hochel

Mgr. Zuzana Homolová

Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

Mgr. Tomáš Hulík

Milan Hronec

prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc.

RNDr. Ján Kadlečík

Gabriela Kalašová (N)

Ing. Karol Kaliský

Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Ing. Peter Klučka

Ing. Ľubica Kolková

Mgr. Eva Kováčechová

prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.

RNDr. Ľubica Krištofová

doc. Zuzana Kronerová

doc. RNDr. Ján Lacika, CSc.

prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.

doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.

Ing. Milan Lichý

Mgr. Dana Mareková

Mgr. Richard Medal

Ing. Juraj Melichár

Mgr. Viera Minarovičová (N)

Mgr. Vladimír Mokráň

prof. Juraj Nvota

MVDr. Samuel Pačenovský

Ing. Martina Paulíková

Mgr. Jana Pavlíková

Soňa Párnická

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Ing. Koloman Prónay

Mgr. Daniel Pastirčák

Mgr. Tomáš Peciar

Mgr. Andrej Popovič

Mgr. Samo Smetana

RNDr. Eva Stanková, PhD.

Ing. Drahomír D. Stano

Mgr. Lucia Szabová

Mgr. RNDr. Ján Szőllős, CSc.

Mgr. Jozef Šibík, PhD.

Mgr. Natália Šovkoplias

Mgr. Pavel Šremer

Ing. Andrej Šteiner, CSc.

Ing. Ján Topercer, CSc.

Ing. Alena Trančíková

Ing. Ľubica Trubíniová

doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD.

Ing. Alexander Vágner

Mgr. Imrich Vozár

Mgr. Marcel Zajac

Juraj Zamkovský 

Pavol Ziman