Vyhlásenie k "Ústave pre slovenské lesy"

Dňa 9.9.2019 bol zverejnený dokument Ústava pre slovenské lesy – Platforma Zachráňme lesné bohatstvo  Slovenska. Jeho signatármi sú LESY Slovenskej republiky, š.p., Odborový zväz drevo – lesy - voda, PEFC Slovensko, Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Slovenská lesnícka komora, Vojenské lesy a majetky, š.p., a Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky. V dokumente je uvedených viacero zámerov, ktoré môžu lesom pomôcť. Niektoré z nich sa zhodujú s materiálom LESY NAVŽDY, ktorý sme zverejnili 24. júna 2019. Sú tam však aj ciele, ktoré nemôžeme akceptovať. Napríklad podpora ekosystémových služieb v rozsahu  iba 20%  rozlohy lesov je podľa nás takým nepochopením ich významu, aké by sme v tejto dobe od lesníkov už neočakávali. Azda ostatné lesy nebudú mať žiadne ekologické funkcie hodné podpory...?! Oveľa viac nás však prekvapuje, že materiál, ktorého pôvodcami sú vysoké lesnícke autority sa nijako nezmieňuje o dvoch zásadných momentoch, bez ktorých nemá naše lesníctvo šancu na čestný  pokrok. Prvým je korupcia, ktorá natoľko opantala lesnícke prostredie, že akákoľvek snaha o moderné lesníctvo musí začať elimináciou korupčných vzťahov a ich demoralizujúcich vplyvov. Súčasný korupčný úpadok nielenže robí z lesníctva nedôveryhodné  odvetvie, ale oberá nás aj o vieru v možnosť vystúpenia lesníckeho poslania na kýženú trajektóriu profesionálnej cti. To, že túto skutočnosť autori vôbec nezohľadňujú nemôžeme prehliadnuť. Stojíme si za tvrdením - ako sme to uviedli aj v dokumente SPRÁVA Z TRASOVISKA  –, že  na morálnom trasovisku sa pevné lesníctvo vybudovať nedá.

Druhým momentom, s ktorým sa nemôžeme stotožniť je skutočnosť, že dokument absolútne ignoruje strategický cieľ pre budúcnosť lesníctva - prírode blízke hospodárenie. Tejto odbornej povrchnosti vysokých lesníckych predstaviteľov vskutku nerozumieme. Lesníctvo sa vyvíja a prírode blízke hospodárenie iste nie je jeho poslednou etapou, avšak nerozoznať jeho dnešný zásadný význam pre všestranne fungujúcu a zároveň zdravú krajinu, odolávajúcu čo najlepšie klimatickým zmenám a slúžiacu plnohodnotne svojim občanom, hodnotíme ako fatálnu stratu lesníckej orientácie.

Obe uvedené absencie stačia na to, aby sme sa od Ústavy pre slovenské lesy dištancovali. Navyše skutočnosť, že signatármi „ústavy“ sú aj viacerí bývalí vysokí lesnícki predstavitelia, ktorí svoje nemalé kompetencie v prospech lesníctva nikdy nevyužili, spochybňuje samotnú dôveryhodnosť dokumentu i úprimnosť jeho tvorcov. Tým však nespochybňujeme povinnosť lesníckej obce hľadať východiská zo súčasného morálneho  i profesionálneho úpadku. Sme však presvedčení, že sa tak môže stať jedine našou poctivou sebareflexiou a pevným rozhodnutím pre návrat k statočnej lesníckej službe založenej na osvedčených tradíciách i moderných vedeckých poznatkoch.  

Zvolen, hlavné mesto slovenského lesníctva, 8. október 2019

Jozef Capuliak, Matúš Hríbik, Milan Lichý, Adrián Macko, Albert Macko, Ján Mičovský, Igor Morong, Ján Schürger, Michal Tomčík, Peter Valek, Matej Vigoda, lesníci -  signatári výzvy ODMIETAME, v.r.