CHKO Dunajské luhy: Odpoveď ministra životného prostredia Sólymosa a reakcia S-O-S

Na súrnu výzvu S-O-S Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje z februára t. r. zareagoval minister životného prostredia László Sólymos. Výzva upozorňuje na neprijateľnosť zrušenia Správy CHKO Dunajské luhy a celkovo slabú činnosť Štátnej ochrany prírody SR i celého rezortu v oblasti ochrany prírody, ako aj na nekomunikáciu ministerstva životného prostredia v súvislosti s podnetmi S-O-S. Nižšie prinášame odpoveď ministra a následnú reakciu S-O-S.

- - - -

Bratislava 25. 3. 2019

Vážený pán minister,

dovoľte mi odpovedať na Váš list datovaný 21. 2. 2019 (č. 10195/2019).

To ako, koľko a s kým komunikujete, nikto z nás nekomentuje ani nespochybňuje. Dovoľte nám však vychádzať z vlastnej skúsenosti s našou vzájomnou „komunikáciou“, a tá je, žiaľ, veľmi zlá. Som nútený zopakovať to, čo sa píše v našom liste zo 7. 2. 2019, na ktorý reagujete zbytočne podráždene a podľa môjho názoru aj celkom neadekvátne.

Je pre nás neakceptovateľná Vaša snaha odôvodňovať úplne absentujúce, alebo takmer žiadne reakcie na naše početné - dobre mienené - upozornenia a výzvy konštatovaním, že niekedy pred rokom ste nás (alebo konkrétne mňa) pozvali na zdvorilostné stretnutie, z účasti na ktorom som sa ospravedlnil, pričom svoju neúčasť som logicky zdôvodnil.

Takáto argumentácia je z Vašej strany vecne nesprávna hneď z viacerých dôvodov. Vami spomínané stretnutie sa uskutočnilo bezmála dva roky po tom, ako sme Vám adresovali prvý z našich početných listov. Štandardná úradná lehota na písomnú odpoveď na podnet zo strany občanov je v prípade orgánu verejnej správy do 30 dní (zákon o správnom konaní). Opakovane sa však stalo, že žiadnu písomnú odpoveď sme od Vás nedostali. A to nielen v lehote do 30 dní, ale dodnes! Predpokladám, že nemyslíte vážne argument, že viac ako desiatku písomných odpovedí na zväčša zásadné podnety, výzvy a upozornenia, s ktorými sa na Vás priebežne obraciame, môže formálne i vecne nahradiť ad hoc stretnutie so skupinou zástupcov a zástupkýň mimovládnych organizácií. Samozrejme, že to tak nie je, a bez ohľadu na to, kto sa na Vami spomínanom stretnutí zúčastnil a kto nie, naďalej trváme na podrobnej písomnej odpovedi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na všetky naše podnety v zmysle Ústavy SR, Zákona o správnom konaní (č. 71/1967 Zb.), Zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (č. 575/2001 Z. z., najmä par. 38, ods. 2 a 3) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších právnych noriem.

Spomínate tiež, čo všetko Vaše ministerstvo vo veci ochrany prírody urobilo. Je to možné. Ale neutešená prax v tejto oblasti a postupná degradácia slovenskej prírody dávajú našej kritike, žiaľ, za pravdu. Čo sa týka Vami spomínanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, sme presvedčení/é, že podstatné žiaduce zmeny oproti súčasnému stavu Vám cez Vašich kolegov a kolegyne vo vláde neprejdú.

Absolútne sa tiež nedá akceptovať Vaše zdôvodnenie zrušenia Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, resp. jej zlúčenia so Správou CHKO Ponitrie so sídlom ďaleko od predmetného územia dunajských luhov a s tým súvisiace zbavovanie sa kompetentných odborných pracovníkov. S trochou irónie sa dá povedať, že ak prijmeme Vami zvolenú logiku, najefektívnejšie bude prepustiť všetkých pracovníkov a pracovníčky Štátnej ochrany prírody SR.

V tejto súvislosti si Vás dovoľujem informovať, že na rozdiel od Vás, naše znepokojenie z nedostatočnej ochrany hodnôt podunajskej prírody, vyjadrené v našom liste zo 7. 2. 2019, zdieľajú ako predseda Bratislavského samosprávneho kraja, pán Juraj Droba, tak aj primátor Bratislavy, pán Matúš Vallo (bližšie pozrite na http://www.ochranari.sk/odpovede-primatora-a-zupana-dunajske-luhy).

S pozdravom,

Mikuláš Huba (zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu)

Na vedomie:

Nikola Makkiová (oddelenie styku predsedu vlády SR s verejnosťou)

a ďalší adresáti a adresátky listu S-O-S zo 7. 2. 2019

- - - -

v Bratislave, 21. február 2019
číslo: 10195/2019

Dobrý deň,
Ministerstvo životného prostredia SR viac ako mrzí hodnotenie niekol'koročnej spolupráce medzi rezortom a neziskovými organizáciami. Radi by sme podotkli, že stretnutia najvyšších predstavitel'ov ministerstva s predstavitel'mi neziskových organizácií, odborných inštitúcií, samospráv, ... možno po troch rokoch na rôzne témy rátať skutočne v stovkách. Rovnako práca na Envirostratégii 2030 je na Slovensku ukážkovým príkladom otvorenosti a spolupráce medzi verejným a neziskovým sektorom v záujme ochrany životného prostredia. Je však naozaj zvláštne, ak niektorí zástupcovia neziskových organizácií najprv odmietnu pozvanie na stretnutie na MŽP, kde môžu priamo adresovat' svoje otázky a namiesto toho píšu listy, v ktorých komunikáciu ministerstva očierňujú.

V otázke samotného konania Európskej komisie voči Slovensku by som rád uviedol, že Ministerstvo životného prostredia za posledného dva a pol roka dobieha pri ochrane prírody množstvo zameškaných krokov. Viaceré konkrétne výsledky už sú na stole. Od roku 2017 vláda schválila 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia, pričom v prvom polroku tohto roku poputuje na vládu ďalších 5. Ďalej v roku 2018 boli vypracované programy záchrany hlucháňa hôrneho, tetrova hol'niaka a sokola červenonohého. A d'alšie zmeny v oblasti účinnejšej ochrany prírody na Slovensku má zabezpečiť novela zákona o ochrane prírody a krajiny.

Envirorezort taktiež priebežne získava informácie o stave podnetov doručených na jednotlivé odbory starostlivosti o životné prostredie a začiatkom februára sa spustili historicky najväčšie kontroly dodržiavania zákona o ochrane prírody a krajiny. Jednotlivé úkony priamo súvisia so stavom riešenia podnetov doručovaných na jednotlivé krajské úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie v nadväznosti na Program záchrany hlucháňa hôrneho.

K Vami spomínanému zrušeniu CHKO Dunajské luhy by som rád uviedol, že v súčasnosti prebiehajú organizačné zmeny v dvoch rezortných organizáciách, a to v Štátnej ochrane prírody a v Slovenskom vodohospodárskom podniku. V oboch prípadoch je ciel'om zjednodušit' a zefektívnit' fungovanie daných organizácií.

V prípade ŠOP SR dochádza k zlúčeniu organizačných útvarov Ponitria a Dunajských luhov s ciel'om zefektívnit' činnost' organizácie. Zlúčená správa tak bude disponovat' dostatočným technickým vybavením ako aj počtom odborných kapacít, ktorí dokážu efektívnejšie zabezpečiť plnenie všetkých úloh na tomto území.

Ako minister životného prostredia SR som plány na zefektívnenie činnosti oboch rezortných
organizácií schválil. Konkrétne kroky vrátane personálnych otázok však prenechávam na rozhodnutiach vedení daných organizácií a z pozície ministra do nich v žiadnom prípade nezasahujem.

S pozdravom

László Sólymos

podpredseda vlády a minister životného prostredia SR