Požiadavky, návrhy a podnety pre programové vyhlásenie vlády

Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike (STUŽ/SR)

Požiadavky, návrhy a podnety na tvorbu programového vyhlásenia vlády vo sfére ochrany prírody a krajiny, starostlivosti o životné prostredie a smerovania k udržateľnejšej budúcnosti

Vychádzame z presvedčenia, že starostlivosti o životné prostredie, ochrane prírody a krajiny, ako aj zmene rozvojovej paradigmy na dlhodobo udržateľnú nevenovala dostatočnú pozornosť žiadna z vlád, ktoré dosiaľ na Slovensku pôsobili.

Povesť príslušných inštitúcií, autorita „rezortu ochrany“ ani mnohé aktivity a zámery v tejto oblasti nezodpovedajú reálnym potrebám našej krajiny a jej obyvateľov, ale ani medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, čo je zvlášť znepokojujúce niekoľko týždňov po skončení globálneho Klimatického summitu COP 21 v Paríži a zároveň niekoľko týždňov pred začiatkom predsedníctva SR v Rade Európskej únie.

Považujeme preto za jednu z hlavných úloh novej vlády a parlamentu túto situáciu zásadne zmeniť.

Keďže téma životného prostredia, prírody a krajiny v predvolebnom ani povolebnom politickom diskurze príliš nerezonovala, chceme týmto poukázať na okruhy problémov, ktoré vo sfére zmeny prístupov k nášmu životnému prostrediu považujeme za najdôležitejšie a najakútnejšie. Zároveň pripomíname, že nasledujúci prehľad problémov a navrhovaných opatrení nie je úplný a definitívny a obsahuje len tie kroky, ktoré považujeme v tejto chvíli za obzvlášť aktuálne.

A. V rezorte životného prostredia

1. Bezodkladne prehodnotiť a zastaviť aktivity a projekty poškodzujúce prírodu, krajinu a životné prostredie, na ktoré má rezort bezprostredný dosah. V tejto súvislosti o. i. navrhujeme výrazne obmedziť inštitút udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a zredukovať ho výlučne na kritické prípady, ako je napríklad ohrozenie ľudského života. Prijať ako jedno z hlavných východísk politiky ochrany prírody celosvetovo uznávané koncepcie „žiadnej čistej straty“ biodiverzity a iných prírodných hodnôt, ako aj „čistého pozitívne vplyvu“ (https://portals.iucn.org/library/sites/library/files/documents/2015-003.pdf).
2. Prepustiť zo zamestnaneckého pomeru v rezorte životného prostredia (ďalej rezort, alebo MŽP) tých a tie, ktorí/é majú nedostatky v rámci rezortu a napáchané škody na svedomí, a urobiť všetko pre to, aby sa na ich miesta dostali odborne zdatní, kompetentní a morálne bezúhonní ľudia.
3. Do dôsledkov doviesť vyšetrovanie všetkých káuz, na ktorých sa rezort, resp. jeho predstavitelia v minulosti podieľali, vrátane – ale nielen – emisnej kauzy.
4. Urobiť z posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) účinné nástroje na prevenciu aktivít potenciálne poškodzujúcich životné prostredie, prírodu a krajinu. Zabezpečiť skutočnú nezávislosť a transparentnosť posudzovania vplyvov stavieb na ŽP a eliminovať riziko konfliktu záujmov v celom procese. Pri posudzovaní investičných projektov uplatniť aj procedúru hodnotenia environmentálnej efektívnosti (EEA – v zmysle metodiky OECD). Umožniť pri tom reálnu a efektívnu účasť verejnosti, samospráv, mimovládnych organizácií (MVO) a ďalších zainteresovaných subjektov.
5. Vrátiť vzťahy rezortu s environmentálnymi MVO minimálne do podoby z decembra 1998 a prvých mesiacov 1999, kedy bola podpísaná a začala fungovať Dohoda o (partnerskej) spolupráci medzi MŽP a EKOFÓROM. Podobne zlepšiť vzťahy a spoluprácu rezortu s prírodovedcami a ďalšími príslušníkmi odbornej komunity, prinajmenšom do podoby spred roku 2006 (fungujúce poradné orgány, externé oponentúry, účasť odborníkov na konkurzných konaniach a pod.).
6. V domácom i medzinárodnom kontexte začať robiť pro-aktívnu environmentálnu politiku, ktorá bude v záujme občanov a ich životného prostredia, a nie jeho znečisťovateľov, ako to neraz bolo v uplynulom období.
7. Čiastočne redefinovať misiu a následne reštrukturalizovať MŽP tak, aby mu ubudla časť rýdzo hospodárskych kompetencií a investičných aktivít (najmä na úseku vodného hospodárstva) a na druhej strane sa posilnili koncepčno-kontrolno-regulačné kompetencie (napríklad v oblasti územného plánovania a komplexnej starostlivosti o krajinu). Starostlivosť o chránené územia v 3. – 5. stupni ochrany organizačne začleniť pod MŽP a zabezpečiť ich prevod do vlastníctva štátu niektorou z dostupných metód, ktorá sa v tej-ktorej lokalite/regióne javí byť optimálna.
8. Posilniť autoritu MŽP a ním riadených zložiek (vrátane inšpekčných) vo sfére starostlivosti o životné prostredie, prírodu a krajinu, ako aj pri tvorbe a uplatňovaní environmentálnych ekonomických nástrojov.
9. Začať efektívne a transparentne využívať eurofondy a ďalšie zdroje, ktoré do rezortu plynú, ktoré rezort prerozdeľuje a za využívanie ktorých zodpovedá.
10. Rozvíjať účinnú medzinárodnú spoluprácu a hrať v nej úlohu nie pasívneho účastníka, ale iniciátora pozitívnych pro-environmentálnych aktivít.

B.  Nad rámec rezortu životného prostredia (aj keď s jeho aktívnou iniciačnou, líderskou či kontrolnou úlohou)

1. Bezodkladne zastaviť/prehodnotiť aktivity, projekty a zámery poškodzujúce/ ohrozujúce prírodu, krajinu a životné prostredie (nad rámec bodu A), o ktorých sa rozhoduje mimo rámca kompetencií MŽP, vrátane nadmernej či nevhodne lokalizovanej ťažby nerastných surovín, koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu, kontroverzných vodných diel a technokratických vodohospodárskych úprav, povrchového variantu trasovania diaľnice D1 Turany – Hubová a mnohých ďalších. Orientovať sa na zelenú infraštruktúru namiesto sivej.
2. Obnoviť samostatný Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody.
3. Revitalizovať Radu vlády pre trvalo udržateľný rozvoj minimálne do podoby, akú mala pri svojom vzniku v roku 1999. Rade prisúdiť postavenie podobné, ako má legislatívna a/alebo hospodárska rada vlády. Urobiť z environmentálneho piliera jeden z troch hlavných pilierov v rámci rady. Jeden z podpredsedov rady by mal zastupovať mimovládnu environmentálnu sféru.
4. Makroekonomické i mikroekonomické prostredie vytvárať a ekonomické nástroje uplatňovať s maximálnym ohľadom na životné prostredie (zohľadňovať environmentálne externality, uplatňovať environmentálne dane/stimuly, zaviesť zelené verejné obstarávanie a pod.).
5. Zabezpečiť prehodnotenie štátnych politík, koncepcií a stratégií, týkajúcich sa životného prostredia, resp. jeho jednotlivých zložiek tak, aby nebol jednostranne nadraďovaný aspekt ich hospodárskeho využívania nad ich ochranou.
6. Generovať nové pracovné príležitosti vo sfére ochrany a starostlivosti o životné prostredie (od sféry výskumu, výchovy a vzdelávania až po sféru budovania environmentálnej infraštruktúry).
7. Zvýšiť postihy/sankcie za trestné činy a priestupky voči životnému prostrediu.
8. Uviesť do praxe (vrátane finančného zabezpečenia) jestvujúce pro-environmentálne a pro-udržateľné strategické dokumenty (od Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR až po Národnú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR).
9. Venovať osobitnú pozornosť kľúčovým problémom existenčného charakteru: od účinnej ochrany pôdy, vody a lesov pred znečistením a devastáciou so zvláštnym dôrazom na problematiku zmeny klímy a jej dôsledkov. Zaradiť mitigáciu a adaptáciu na zmenu klímy medzi skutočné priority programového vyhlásenia vlády vrátane konkrétnych opatrení (napr. zrušiť dotácie na spaľovanie fosílnych palív a zaviesť tzv. uhlíkovú daň).
10. Na novú priemyselnú a inú výstavbu zásadne využívať devastované územia (tzv. brownfields), a nie produkčne a/alebo ekologicky významné plochy.
11. Výrazne zvýšiť mieru separácie a recyklácie odpadov (na úroveň vyspelých krajín EÚ).
12. Podstatne šetrnejšie zaobchádzať s krajinou, rešpektovať záväzky, ktoré SR vyplývajú s Európskeho dohovoru o krajine a čo najrýchlejšie pripraviť komplexný program revitalizácie krajiny a obnovy jej ekosystémových funkcií/služieb.
13. Efektívne podporiť environmentálnu a globálnu výchovu a vzdelávanie v školskej i mimoškolskej sfére. Systematicky zvyšovať environmentálnu gramotnosť obyvateľov SR, vrátane ich volených predstaviteľov a predstaviteliek.
14. Zužitkovať potenciál, ktorý predstavujú relevantné akademické a univerzitné pracoviská, ale aj MVO a občianske iniciatívy a ďalšie súčasti občianskej spoločnosti, pôsobiace vo sfére starostlivosti o životné prostredie, prírodu a krajinu (vrátane verejnoprávnych médií). Systémovo zlepšovať ich existenčné podmienky (aspoň na úroveň susednej Českej republiky).
15. Na všetkých relevantných úrovniach urobiť všetko pre rehabilitáciu štátnej starostlivosti o životné prostredie, prírodu a krajinu v očiach verejnosti.
16. Konečne začať chápať problematiku životného prostredia v súvislostiach a vzájomnej previazanosti s ostatnými komplexnými problematikami (od zdravia až po kvalitu života).
17. V agende štátnych orgánov a politických strán priznať životnému prostrediu podobne prioritné postavenie, aké zastáva v environmentálne uvedomelých a vyspelých krajinách EÚ a ostatného sveta. Zabezpečiť, aby sa Slovensko správalo tak, ako to zodpovedá jeho medzinárodným záväzkom a poslaniu.

Ján Szőllős (predseda)                                    Mikuláš Huba (čestný predseda)

marec 2016