Slovensko potrebuje nový stavebný zákon, musí však byť kvalitný. Namiesto neho poslanci napokon schválili právny paškvil

Po zlom zákone prišla horšia novela (SME, 3. 11. 2015)

Nový stavebný zákon v podobe, v akej ho predložila vláda, nebolo žiaduce prijať. Bol som vnútorne presvedčený, že by bolo najlepšie o tomto návrhu vôbec nerokovať. Po konzultácii s odborníkmi som sa priklonil k miernejšej formulácii: teda k žiadosti, aby sme návrh zákona vrátili predkladateľovi na dopracovanie.

Napokon sa však veci vyvinuli tak, ako už na Slovensku býva zvykom: dočkali sme sa ešte horšej právnej úpravy, než bola tá doterajšia. Ale pekne po poriadku.

Zákon z totality

Jedným z hlavných argumentov, prečo bolo nevyhnutné predložiť úplne nový stavebný zákon, je podľa predkladateľa centralistický, normalizačný až totalitný charakter súčasnej právnej úpravy, základ ktorej pochádza z roku 1976. Takisto mal nový zákon zdemokratizovať procesy územného plánovania i stavebného konania a priblížiť ich občanovi.

Tento názor, ktorý tvorí aj východisko dôvodovej správy k návrhu zákona, však nezdieľal  nikto z odborníkov a odborníčok, s ktorými som na túto tému hovoril. Viacerí zastávali názor, že v niektorých oblastiach by bolo prijatie tohto zákona krokom späť.

Ide najmä o problematiku krajiny a životného prostredia. Pritom práve ochrana a udržateľný manažment krajiny sú jednou z oblastí, v ktorých mal byť nový zákon prínosom (aj vzhľadom na medzinárodných dohovorov, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať).

Nový stavebný zákon by úplne vypustil, alebo zmenil k horšiemu viaceré definície základných pojmov, ako napríklad ucelená definícia krajiny alebo ekologicky optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, či krajinno-ekologického plánovania. Namiesto toho sa tam dostalo niekoľko nejednoznačne, nepresne až vágne formulovaných definícií.

Rýchlejšie alebo kvalitnejšie?

Ďalším z hlavných argumentov prekladateľa zákona bolo zrýchlenie, zjednodušenie a uľahčenie povoľovacích procesov. Ani ja nie som za bezdôvodné prieťahy, ktoré môžu nahrávať svojvôli pri rozhodovaní a korupčnému správaniu.

Ale hlavným motívom predkladateľa nového stavebného zákona by mala byť vyššia kvalita v povoľovacom procese a v rozhodovaní o území. A v nadväznosti na ňu aj vyššia architektonicko-urbanistická úroveň tvorby a ochrany prostredia, a nie len vyššia rýchlosť týchto procesov, ktorá kvalitu skôr ohrozuje, než aby jej napomáhala.

Dvojnásobne to platí v štáte, akým je Slovensko, kde regulácia výstavby bola v ostatných dvoch desaťročiach skôr benevolentná, čo neraz hraničilo i hraničí s anarchiou vo výstavbe a v narábaní s priestorom. Ústrednú tézu o zrýchlení povoľovacích procesov bez garancie väčšej kvality a disciplíny považujem za závažný nedostatok filozofie celého zákona.

Návrh bez podpory odborníkov

Za dostatočnú nepovažujem odbornú diskusiu k tomuto kľúčovému zákonu, ktorý na mnoho rokov predurčí budúcu podobu a fungovanie celej krajiny. Pritom zo strany poslancov bola snaha: napríklad pred dvoma rokmi sme na tému nového stavebného zákona zorganizovali v NR SR  bezprecedentný odborný seminár so 150 účastníkmi a účastníčkami.

Dôvodová správa, ale aj samotný zákon obsahujú vysoko nadštandardné množstvo lapsusov: gramatických chýb, preklepov, duplicít a pod., čo nepriamo svedčí o tom, že finálna verzia zákona sa pripravovala v časovom strese, resp. v prostredí rôznych tlakov, neraz i protichodných.

„Kvalitu“ návrhu dokresľuje aj fakt, že spoločná správa výborov k nemu obsahovala až 168 návrhov na zmeny. Spolu s poslaneckými „pozmeňovákmi“ som  narátal viac ako 350 návrhov na zmeny, čo je absolútny rekord v tomto volebnom období.

Priniesol by aj pozitíva

Aby bolo jasné, platný a x-krát novelizovaný zákon č. 50/1976 Zb. určite nie je dokonalý. Návrh nového stavebného zákona prinášal aj niektoré pozitívne zmeny, napríklad uzákonenie povinnosti mať územný plán pre každú obec  (aj keď časový horizont r. 2037, dokedy sa tak malo stať, sa väčšine oslovených zdal byť príliš vzdialený.)

Vyzdvihnúť treba podporu bezbariérovosti, aspoň čiastočné riešenie problému tzv. čiernych stavieb a regulácie reklamných zariadení, prevzatie niektorých pojmov a konceptov dôležitých aj pre ochranu životného prostredia (radón, zmena klímy, energetická účinnosť a pod.).

Iná vec je, či sa tieto parciálne pozitíva nemohli dostať do zákona novelizáciou platného zákona, ak nie sme schopní pripraviť skutočne lepší nový zákon. Verejne som vyzval poslancov vládnej strany, aby podporili vypracovanie a prijatie takejto užitočnej novely, ale nezareagoval nikto z nich.

Slovenský happy end

Pritom ďalší vývoj ukázal, že ak sa chce, tak sa dá a že sa novela stavebného zákona dá prijať aj zo dňa na deň.

Minister dopravy a výstavby Ján Počiatek totiž dlho pripravovaný návrh nového stavebného zákona napokon stiahol z rokovania. Je teda jasné, že sa táto téma odsúva na ďalšie volebné obdobie.

Namiesto toho však hneď na druhý deň prišiel do parlamentu s ešte absurdnejšou, rýdzo účelovou a veľmi nebezpečnou novelou stavebného zákona, ktorá celý dôležitý inštitút územného konania postavila z nôh na hlavu a ktorá vykazuje viaceré znaky protiústavnosti.

Novela v snahe skrátiť schvaľovací proces celkom vypúšťa územné konanie v prípade strategických – a je jasné, že sa tak deje účelovo, s ohľadom na potreby konkrétneho investora. Tým sa obmedzujú možnosti rozhodovania pre verejnosť.

Túto novelu parlament bez väčších problémov prijal, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. A tak sa dá povedať, že sa udial pravý opak pôvodného zámeru: Namiesto sľubovaného a očakávaného skvalitnenia sa legislatívne prostredie v tejto oblasti zhoršilo.

Mikuláš Huba

autor je environmentalista a nezávislý poslanec NR SR