Politici na Slovensku nechcú pustiť rozhodovanie o verejnom záujme zo svojich rúk

Združenie Slatinka včera na podujatí v NR SR predstavilo médiám, odbornej verejnosti aj politikom ucelenú brožúru o verejnom záujme. Brožúra obsahuje analýzy legislatívy a súdnych rozhodnutí zo Slovenska aj zahraničia, rozhovorov, analýz územných plánov regiónov a výsledky prieskumu u mladých ľudí. Vyplýva z nich, že rozhodovanie o verejnom záujme je u nás stále prevažne v rukách politikov.

Na Slovensku diskusia o obsahu pojmu „verejný záujem“ a mechanizme rozhodovania o ňom prakticky neprebehla. Často sa problematika zužuje na riešenie konfliktu medzi individuálnym (vlastníckym) záujmom a verejným záujmom. Tematika definovania verejného záujmu je však oveľa širšia – dôkazom je rastúci počet samospráv a miestnych komunít, ktoré ako verejnosť „bojujú“ voči projektom vo verejnom záujme. Štátom zvrchu nariadenú výstavbu diaľnic, priehrad, spaľovní či ťažbu nerastov považujú za ohrozenie životného prostredia, budúceho rozvoja, ale aj ohrozenie zachovania pamiatok, prírody či dobrého stavu vôd.

„Starostovia či primátorky dnes musia do svojich územných a rozvojových plánov prebrať aj stavby a zámery, o ktorých vedia, že nie sú v prospech verejnosti. Nemajú prakticky žiadnu šancu domôcť sa zmeny nadradeného územného plánu regiónu, pretože s tým by museli súhlasiť štátni úradníci,“ hovorí Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Na druhej strane sú potom miestne komunity, ktoré sa osamotené ocitajú v úlohe obrancov verejného záujmu ochrany prírody či pamiatok. Často pri ochrane týchto verejných záujmov musia ísť aj proti štátu.

„Príkladom je súčasná politika výstavby malých vodných elektrární, ktorú presadzuje ministerstvo životného prostredia. To rozdelilo profily na výstavbu bez ich predchádzajúceho posúdenia z hľadiska ochrany prírody a vôd. Investori sa teraz hnevajú na miestnych starostov, rybárov či vodákov, ktorí však paradoxne namiesto štátu vynucujú dodržiavanie smernice o vode, biotopoch či vodného zákona,“ pridáva skúsenosti Paulíková.

Odborníci upozorňujú, že na Slovensku je stále zaužívané presvedčenie, že štátny záujem je automaticky záujmom verejným. Nespochybňujú fakt, že štát musí mať nástroje na presadenie dôležitých zámerov. To však musí byť vyvážené priestorom na zapojenie sa odborníkov, miestnych samospráv a verejnosti do procesu rozhodovania. V praxi však vidíme skôr opačný prístup. Príkladom je nedávno schválený zákon o vyvlastňovaní či novela stavebného zákona o významných strategických investíciách. Oba predpisy oslabujú už aj tak malé možnosti verejnosti zapojiť sa do diskusie o verejnom záujme.

Ako povedal garant podujatia poslanec Mikuláš Huba (pozri prílohu): „Jedna zo základných doktrín štátu, ktoré dominujú aj našej ústave, je téza, že Slovensko je krajina budujúca sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Ľudovo povedané, žiadny návrat do jaskýň, ale ani bezohľadné zasahovanie do prírody a krajiny, alebo beztrestná degradácia životného prostredia, ako sme toho boli svedkami v 50. rokoch 20. storočia, alebo hoci dnes v prípade častí Tatranského národného parku, vhodných na lyžovanie, nekonečných holorubov v našich lesoch, trasovania diaľnic, kade sa nám zachce, alebo hoci zámeru na výstavbu VN Slatinka. Možno zovšeobecniť, že všetci, ktorí takto konajú, konajú protiústavne.“

Huba v závere poďakoval Združeniu Slatinka i ďalším zúčastneným za ich výbornú prácu v prospech verejnosti a zároveň vyslovil presvedčenie, že „také združenia občanov, ako sú Slatinka či VIA IURIS, verejný záujem skutočne obhajujú, a preto som rád, že ich máme“.

Brožúra je dostupná verejnosti v elektronickej forme na http://www.slatinka.sk/assets/rozhodnutia-verejny-zaujem/brozura-final-a-na-web.pdf

Združenie Slatinka vzniklo v roku 1993 ako reakcia občanov na znovuoživenie projektu kontroverzného vodného diela Slatinka. Poslaním združenia je účasť na rozhodovaní o dokumentoch a projektoch s vplyvom na životné prostredie. www.slatinka.sk

Martina Paulíková, Združenie Slatinka, slatinka@changenet.sk