Obhajujete neobhájiteľné!

Obhajujete neobhájiteľné, pán minister Hudák, keď tvrdíte, že tu z ničoho nič musíme opäť raz rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Nehrozí bezprostredne ani vojna (a keby aj hrozila, tento zákon jej nezabráni), ale ani žiadna priama a akútna škoda veľkých rozmerov, čo sú dve podmienky, za splnenia ktorých môže vláda o skrátené konanie Národnú radu požiadať.

V podstate tvrdíte, že keď si zahraničný investor niečo žiada, musíme mu vyhovieť. A prečo? Lebo pôjde inde. Ale veď ak ide o bezohľadného darebáka (asi nepochybujete, že aj takí sú!), tak nech si len ide exploatovať nejakých iných hlupákov, ktorí mu to dovolia! To má čo znamenať, takýto prístup k vlastnej pôde, k vlastnej prírode, k vlastnej krajine!? To sme naozaj odkázaní na akéhokoľvek zahraničného investora bez ohľadu na to, čo žiada a akú to, čo žiada, má pre nás hodnotu alebo význam? Veď takto by sa pomaly nesprávala ani posledná africká kolónia!

Keby ste prišli s návrhom zákona, ktorý bude prípadných investorov striktne tlačiť do tých početných devastovaných plôch a zemí – tých tzv. brownfields – ktoré si tu akosi nikto nevšíma, tak by som vážne uvažoval, že takýto návrh podporím.

Ale my naopak, namiesto využitia devastovaných plôch obetujeme v akomsi fiktívnom kváziverejnom záujme neraz aj tie najúrodnejšie pôdy, hodnotné ekosystémy či estetiku krajiny (pozri napr. automobilka na trnavských černozemiach, alebo dvojpodlažné a rozľahlé logistické centrum medzi Mestskou pamiatkovou rezerváciou Svätý Jur a Národnou prírodnou rezerváciou Jurský Šúr!).

Správame sa nielen ako novodobá kolónia, ale aj ako krajina neobmedzených územných  a prírodných možností.