Huba: Výzva mimovládok a osobností plus môj názor na tému utečenci

Minulý týždeň skupina relevantných mimovládnych organizácií a osobností pri príležitosti Svetového dňa utečencov podpísala výzvu s názvom Stredozemné more je aj „naše more“

Nie všetci a všetky musíme mať rovnaký názor na všetky osoby, ktoré s touto výzvou prišli, ale  spoločenskú užitočnosť, obetavosť a  pozitívne zámery mimovládok a osobností, ktoré v závere spomeniem, nemôže reálne spochybniť nikto.

Iniciátori a signatári tejto výzvy vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby sa prihlásila
k Európskej agende o migrácii, vrátane prijatia najzraniteľnejších utečencov. Z tohto pomerne dlhého dokumentu odcitujem - ak dovolíte - aspoň niekoľko zásadných myšlienok:

„Vážený pán predseda vlády,
obraciame sa na Vás so žiadosťou, aby ste prehodnotili negatívny postoj vlády SR k prijímaniu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu prostredníctvom tzv. relokačného mechanizmu z Talianska a Grécka. Zároveň sa prihovárame za to, aby sa vláda Slovenskej republiky dobrovoľne prihlásila k účasti na tzv. presídľovacom programe EÚ, ktorého cieľom je presídlenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu priamo z oblastí mimo EÚ.
Vyzývame Vás na prijatie tých najzraniteľnejších osôb, ktoré už raz museli opustiť svoje domovy kvôli vojne v Sýrii a Iraku, ale aj z afrických štátov, napríklad kvôli vojenskému režimu v Eritrey. Rozvrat štátu v Líbyi a obrovská vlna  násilností núti týchto ľudí na ďalší útek.
Pomôcť najzraniteľnejším má aj riešenie navrhnuté Európskou komisiou. Relokácia 40.000 osôb z Talianska a Grécka sa má týkať iba žiadateľov o azyl z takých krajín pôvodu, v prípade ktorých miera priznania medzinárodnej ochrany v rámci EÚ presiahla v minulom roku 75 percent. To sa podľa štatistík Eurostatu v súčasnosti týka len Sýrčanov a Eritrejčanov.
Sýrčania a Eritrejčania utekajú zo svojich krajín pred vojnou a diktatúrou. Cestu cez Stredozemné more si vyberajú preto, že legálne a bezpečné cesty ako sa dostať do Európy v súčasnosti pre utečencov jednoducho neexistujú.

Medzi migrantmi, ktorí neregulárne prichádzajú týmto spôsobom do EÚ, nie sú len utečenci z krajín, v ktorých prebiehajú vojnové konflikty, ale aj mnohí ekonomickí migranti. Práve Jednotný európsky azylový systém, ktorého je Slovensko súčasťou, je nástrojom na individuálne posúdenie žiadostí o azyl a odlíšenie skutočných utečencov od migrantov, ktorí sú vedení inými záujmami. Preto, ak sa na základe  individuálneho posúdenia žiadosti o azyl nezistí dôvod pre ochranu migranta alebo sa nezistí iný dôvod pre zotrvanie na území EÚ, napríklad zlúčenie rodiny, stotožňujeme sa s tým, že súčasťou riešenia je aj urýchlený návrat takýchto osôb do krajín pôvodu za plného rešpektovania ich práv a dôstojnosti.

Prvoradá je záchrana ľudských životov. Potom na pevnine je potrebné vyriešiť základné potreby všetkých osôb, pretože sa plavia často v neľudských podmienkach. Následne je dôležité ich individuálne vypočutie a posúdenie ich konkrétnej situácie. Tu musí nastať rozlíšenie medzi osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ktoré požiadajú o azyl, ktoré majú iný dôvod zotrvať v EÚ a ostatnými, ktorí tento dôvod nemajú.
Náš postoj preto nevyzýva na prijímanie akýchkoľvek migrantov za akýchkoľvek okolností. Rovnako rešpektujeme, že sa Slovenská republika obáva hrozieb súvisiacich s terorizmom. Návrh relokácie však ponecháva členským štátom právo odmietnuť žiadateľa, u ktorého je pravdepodobnosť obáv o národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok. Tieto hrozby môžu byť najlepšie odhalené práve v riadnom azylovom konaní, ktoré prebehne v dostatočne krátkom čase od príchodu žiadateľa o azyl na územie EÚ, čo v súčasnosti nie je možné z kapacitných dôvodov v Taliansku a Grécku zabezpečiť. Súhlas Slovenska s relokáciou je teda aj súhlasom s podieľaním sa na predchádzaní a odhaľovaní hrozieb terorizmu prostredníctvom riadneho, rýchleho a účinného azylového konania, v rámci ktorého si Ministerstvo vnútra SR podľa zákona o azyle vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby.
Je kľúčové, aby sa štáty EÚ vrátane Slovenska angažovali v hľadaní riešení, ktoré by prispeli k ukončeniu vojnových konfliktov a umožnilo týmto ľuďom žiť v bezpečí a mieri. Skúsenosť nám však ukazuje, že mierové riešenie konfliktov je náročná úloha a často vyžaduje aj celé desaťročia. Pomoc utečencom znamená pomôcť ľuďom, ktorí sa nemôžu vrátiť domov, lebo v ich krajine im hrozí prenasledovanie alebo mučenie, ich život alebo sloboda sú tam ohrozené.
Na rozdiel od väčšiny sveta, kde počet osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v posledných rokoch v dôsledku pretrvávajúcich ozbrojených konfliktov a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii, rapídne narastá, Slovensko nečelí masovému príchodu žiadateľov o azyl a to aj napriek tomu, že sme východnou hranicou Európskej únie a Schengenského priestoru. V minulom roku u nás požiadalo o azyl 331 osôb, z toho 14 žiadateľov získalo azyl a 99 osobám bola poskytnutá doplnková ochrana.
Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a patrí medzi najrozvinutejšie a najslobodnejšie krajiny sveta. Zároveň máme mnohí v pamäti situáciu pred rokom 1989, kedy boli Slováci a Slovenky v pozícii utečencov a hľadali azyl za železnou oponou. Majúc na pamäti túto skúsenosť, ale najmä hodnoty kresťanskej tradície, demokracie a ochrany ľudských práv a s ohľadom na pokrok, ktorý Slovensko za posledné dve desaťročia dosiahlo, si myslíme, že je čas urobiť viac. Slovensko má dostatočné hodnotové a personálne kapacity, skúsenosti a infraštruktúru na to, aby poskytlo pomocnú ruku niekoľkým stovkám sýrskych a eritrejských utečencov ako krajina, ktorá im dokáže urýchlene poskytnúť bezpečie a možnosť usadiť sa.
Slovensko má nielen azylové zariadenia, ktorých využitie je už niekoľko rokov oveľa nižšie ako ich kapacita, ale môže sa oprieť aj o mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivcov, ktorí sa dlhoročne venujú téme utečencov a pomáhajú im pri ich integrácii na Slovensku. Pozitívnym príkladom občianskej angažovanosti je napríklad iniciatíva Spoločenstva Ladislava Hanusa „Kto pomôže“, ktorú podporilo už viac ako 500 rodín, jednotlivcov, organizácií, cirkví a firiem verejným prísľubom pomoci pri integrácii žien, mužov a detí zo Sýrie alebo Iraku, ktoré by boli presídlené vládou Slovenskej republiky na naše územie. Návrh relokácie počíta s finančnou podporou vo výške 6 000,-€ na každého žiadateľa, ktorý bude premiestnený.

Pán premiér,

zástupcovia slovenskej vlády opakovane vyjadrili, že akékoľvek rozhodnutie prijať utečencov musí byť založené na dobrovoľnosti a politiku kvót odmietate čo však neznamená, že by sa Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny vyspelého sveta, nepodieľalo na prijímaní utečencov.
Vyzývame Vás preto,
* aby ste sa verejne v mene Slovenskej republiky ako predseda vlády SR prihlásili k porozumeniu s tými, ktorí riskujúc svoje životy museli v dôsledku vojnových konfliktov opustiť svoje domovy.

* aby ste verejnosti, ktorá začína byť diskusiou na túto tému opäť raz vnútorne rozdelená, trpezlivo vysvetľovali komplexnosť problémov súvisiacich s nebývalým príchodom migrantov do EÚ cez Stredozemné more, ponúkali skutočnosti a dáta, ktoré sú Vám známe, vysvetľovali komplexnosť riešení, ktoré predstavila EÚ v rámci Európskej agendy týkajúcej sa migrácie a vyhýbali sa účelovým zjednodušeniam.

* vzhľadom na Vaše odmietnutie politiky kvót , aby ste vyjadrili, akým iným konkrétnym spôsobom sa chce Slovenská republika podieľať na riešeniach

Zároveň
Vás vyzývame, aby ste v mene Slovenskej republiky ako predseda vlády SR,
s cieľom  umožniť bezpečný a legálny príchod utečencov a minimalizovať tak dopyt po neregulárnej migrácii a počet úmrtí v Stredozemnom mori zvážili nasledujúce dostupné riešenia a to:
• dobrovoľne sa prihlásiť k prijatiu utečencov priamo z krízových oblastí, z krajín priamo susediacich s krajinami, kde prebieha vojnový konflikt, alebo z krajín tranzitu, ktoré sa samé zmietajú vo vojenskom konflikte, ako napríklad Líbya, na presídlenie do Slovenskej republiky,
• umožniť osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o udelenie víz na účel pricestovania na územie Slovenskej republiky, prípadne priamo požiadať o medzinárodnú ochranu, na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v krajinách, ktoré susedia alebo sa nachádzajú v blízkosti ich domovských krajín, a aby im SR udeľovala víza z humanitárnych dôvodov. V závere výzvy jej autori/autorky a signatári/signatárky navrhujú niektoré ďalšie konkrétne možnosti pomoci utečencom, napríklad vo sfére školstva a zdravotnej starostlivosti.

Podpísaná ako kontaktná osoba je Zuzana Števulová, predsedníčka Občianskeho združenia Liga za ľudské práva. Z ostatných MVO, ktoré sú spolupredkladateľmi tejto výzvy spomeniem aspoň:

Slovenskú humanitnú radu, Slovenskú katolícku charitu, Nadáciu Milana Šimečku, OZ Človek v ohrození, Amnesty International, organizáciu Občan, demokracia, a zodpovednosť
Klub mnohodetných rodín, Združenie kresťanských seniorov Slovenska a Svetový apoštolát sv. Fatimy na Slovensku, O.z. WellGiving, Nadáciu Pontis, Koalíciu pre deti Slovensko, PDCS, Alianciu žien Slovenska, ETP Slovensko - Centrum pre udržateľný rozvoj, Divadlo bez domova, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Skalica, Centrum pre filantropiu, či Nadáciu Integra.

Z početných osobnosti verejného života, ktoré túto výzvu podporili, spomeniem len jednu: Antona Srholca, ktorý predstavuje široko akceptovaný symbol ľudskosti, na Slovensku zrejme najvýraznejší.

Ak to mám zhrnúť:

K tomu, aby sme poskytli utečencom pred smrťou a násilím pomoc, nás zaväzujú nielen medzinárodné dohovory, ktorých je Slovensko signatárom či zmluvnou stranou, ale najmä elementárne zásady solidarity, ľudskosti a lásky k blížnemu, čiže základné princípy ako kresťanstva, ku ktorým sa hlási veľká väčšina obyvateľov Slovenska, tak aj občianskej spoločnosti, ktorú sa tu snažíme v ostatnom štvrťstoročí budovať.

Áno, Slovensko má právo odmietnuť povinné kvóty stanovené Bruselom, ale len za predpokladu, že samo príde s lepším, humánnejším a spravodlivejším riešením. Napríklad s takým, že dobrovoľne a iniciatívne príjme adekvátny počet utečencov. Podotýkam, že takých, u ktorých bude evidentné, že nepredstavujú bezpečnostné riziko a o prijatí ktorých rozhodne samo Slovensko.

Opačný postoj - teda odmietnutie pomoci pod rôznymi zámienkami - by bol nielenže neľudský, ale priamo by nahrával xenofóbnym a násilným extrémistom, ktorí predstavujú nielenže bezpečnostné riziko, ale ako ukázala sobota 20. júna, sú nebezpečnou realitou tu a teraz.

Mikuláš Huba, 24. 6. 2015, odznelo na schôdzi NR SR