M. Huba: Reakcie na odpovede členov vlády (marec 2015)

Koncom jesene 2013 sa na bratislavskej Kolibe uskutočnil v dvoch etapách nepovolený výrub lesných porastov, ktorý vzápätí vzbudil verejné pohoršenie, ako aj značný mediálny záujem. Keďže kauza sa prioritne týkala troch rezortov: rezortu životného prostredia, rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rezortu vnútra, obratom sme sa od zástupcov týchto rezortov dočkali verejných vyhlásení, ako razantne sa chystajú tento problém riešiť, dôsledne prešetrovať, trestať vinníkov, vymáhať od nich náhradu škody a prijímať preventívne opatrenia, aby sa podobné kauzy na Slovensku už v budúcnosti nemohli opakovať.

Aj ja som sa začiatkom minulého roka obrátil na príslušných členov vlády s otázkami, týkajúcimi sa podrobností tejto kauzy. Dozvedel som sa plus-mínus to, že konkrétny vedúci pracovník, ktorý pochybný prevod lesných pozemkov sprostredkoval, už v rezorte pôdohospodárstva nepracuje a čo sa týka porušenia zákona, celá záležitosť je v štádiu vyšetrovania. Už vtedy mi bolo podozrivé, prečo vyšetrovanie takej jasnej a na prvý pohľad jednoznačnej záležitosti musí trvať tak dlho, ale povedzme, že sa to pred rokom ešte dalo ako-tak akceptovať.

Avšak uplynul ďalší rok a okolo celej záležitosti zavládlo podozrivé ticho. A tak som si zasa sadol za počítač a napísal som interpelácie na túto istú tému tým istým trom členom vlády: pánom Petrovi Žigovi, Ľubomírovi Jahnátkovi a Robertovi Kaliňákovi.

Ministra životného prostredia som sa pýtal:

K akým výsledkom a záverom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. 10. 2013 a 6. 12. 2013 inšpekcia životného prostredia a jej príslušný inšpektorát? (Žiadal som uviesť pre oba výruby osobitne.)

Na koľko vyčíslila škody spôsobené nelegálnym výrubom na Kolibe Štátna ochrana prírody SR, ktorá ich vyčíslenie dostala za úlohu?

Aký je sankčný postih páchateľa za spôsobenú škodu?

Zo strany ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ma zaujímali odpovede na tieto otázky:

Ako pokračuje sľubované znovuzalesnenie neoprávnene odlesnených lesných pozemkov v predmetnej lokalite?

Aká zodpovednosť bola vyvodená voči konkrétnemu vinníkovi/vinníkom v rámci jeho rezortu?

Aké kroky jeho rezort podnikol a aké preventívne opatrenia prijal v uplynulom roku v záujme toho, aby sa podobné kauzy v budúcnosti neopakovali?

A napokon, na podpredsedu vlády a ministra vnútra som sa obrátil s týmito otázkami:

Kto bol obvinený z vyššie uvedeného skutku a aký je celkový výsledok vyšetrovania tohto prípadu?

Aké kroky preventívneho charakteru polícia podnikla a aké opatrenia prijala v záujme toho, aby sa podobné skutky v budúcnosti neopakovali?

Aký konkrétny pokrok pri odhaľovaní trestných činov a priestupkov v environmentálnej oblasti dosiahol Policajný zbor SR v roku 2014?

No a teraz sa podržte, vážení a vážené, lebo odpovede, ktoré som dostal, resp. nedostal, skutočne stoja za to:

Z odpovede pána ministra Žigu som sa dozvedel, že Slovenská inšpekcia životného prostredia počas objasňovania podnetu výrubu drevín na Kolibe dospela k podozreniu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného podľa par. 305 Trestného zákona – porušovanie ochrany prírody a živočíchov. Z uvedeného dôvodu podala dve trestné oznámenia na Obvodné oddelenie PZ Bratislava – Nové Mesto.

V súčasnosti orgány činné v trestnom konaní zisťujú, či bol spáchaný trestný čin... V prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní vec uzavreli s tým, že trestný čin nebol spáchaný, ale že bol spáchaný priestupok, vrátia vec na došetrenie orgánom ochrany prírody, teda inšpekcii alebo okresnému úradu.

Na mieste nelegálneho výrubu bolo pracovníkmi ŠOP SR dokumentovaných 803 vyrúbaných drevín s obvodom väčším ako 80 cm. Spoločenská hodnota bola vyčíslená vo výške 799 576,64 eur. Pri tejto odpovedi sa musím pristaviť, lebo postup ŠOP SR v tejto veci považujem za nesprávny a nedostatočný, keďže v čase výrubu platil zákon č. 543/2002 Z. z. podľa znenia účinného do 31. 12. 2013, podľa ktorého boli osobitne chránené dreviny s obvodom nie nad 80 cm, ale už nad 40 cm, z čoho vyplýva, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín bola podstatne väčšia, než ako je uvedené vyššie.

Ale to najpikantnejšie z odpovede pána ministra ešte len príde, cit.: „V prípade fyzickej osoby je maximálna výška pokuty za nelegálny výrub drevín podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 9 958,17 eur.“ Inými slovami, maximálny finančný trest, ktorý môže postihnúť páchateľa, je o dva rády nižší, než nedôsledne vyčíslená spáchaná škoda.

Na záver odpovede som sa ešte dozvedel: „Podľa par. 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody na dva roky. Podľa par. 305 ods. 5 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na 3 až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu“.

Minister Jahnátek mi odpovedal v stručnosti takto:

„Znovuzalesnenie predmetných pozemkov podlieha lehotám, vyplývajúcim z ustanovení zákona o lesoch v znení neskorších predpisov. Splnenie tejto povinnosti kontroluje Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva.“ Inými slovami, minister, ktorý má vo svojej kompetencii lesné hospodárstvo na Slovensku, netuší, čo sa v slovenských lesoch deje a ešte sa k tejto svojej flagrantnej nevedomosti hrdo hlási.

Na druhú moju otázku minister aj po roku opakuje to isté: osoba, ktorá podpisovala rozhodnutia bývalého Okresného lesného úradu v Bratislave, na základe ktorých došlo k zmene druhu pozemku s dôsledkom jeho odlesnenia, už nie je zamestnancom štátnej správy, a tak priama zodpovednosť zo strany ministerstva nebola uplatnená. Avšak, na základe podnetu z decembra 2013, sa voči predmetnej osobe vedie trestnoprávne konanie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa.

V odpovedi na moju tretiu otázku sa uvádza, že ministerstvo v predmetnej veci v minulom roku viedlo správne konanie vo veci preskúmania dotknutých rozhodnutí bývalého Okresného lesného úradu v Bratislave. Opatrenia prijaté v minulom roku sa sústreďovali na prípravu podkladov ku konaniam súdu a orgánov činných v trestnom konaní. Ich prehľad uvádza pán minister v prílohe. Na jednej strane možno oceniť kroky ministerstva v tejto veci i pomerne podrobnú informáciu uvedenú v odpovedi, ktorá má len tú „chybu krásy“, že nie je odpoveďou na moju otázku, týkajúcu sa preventívnych opatrení. To, že k prijatiu zásadných a patrične odstrašujúcich preventívnych opatrení v skutočnosti nedošlo, dokazuje nielen to, že odpoveď na túto moju otázku v odpovedi na interpeláciu de facto chýba, ale aj to, že podobné výruby naďalej pokračujú a páchatelia týchto kriminálnych činov sa – žiaľ, oprávnene – spoliehajú na svoju beztrestnosť.

Z odpovede podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka som sa stručne povedané dozvedel to, že vo veci sa začalo trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, pričom rezort vnútra koná v tesnej spolupráci s oboma vyššie uvedenými vecne príslušnými rezortmi. V prvej veci bolo 30. januára 2015 ukončené vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby voči konkrétnej osobe a v druhom prebieha záverečná fáza vyšetrovania. Bližšie informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní vraj nie je možné zverejniť, pretože by to mohlo zmariť ich účel, čo s poľutovaním beriem na vedomie, aj keď s touto formulkou sa stretávam takmer pravidelne, čo vo mne neposilňuje pocit právnej istoty, resp. nádej, že v tomto štáte sa niečo skutočne v dohľadnom čase aj vyšetrí a dotiahne do konca.

V druhej časti odpovede som sa o. i. dozvedel, že v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo v r. 2014 zistených 1533 trestných činov, z čoho bolo objasnených 1038, najmä v oblasti krádeží dreva a pytliactva. A napokon ma pán minister ubezpečil, že Policajný zbor pripravuje ďalšie opatrenia v oblasti odhaľovania a dokumentovania environmentálnej trestnej činnosti, avšak bez bližšej konkretizácie, o aké opatrenia by malo ísť.

Ak by som to mal zhrnúť: odpovede na moje interpelácie priniesli niekoľko zaujímavých informácií a zistení, ale v prvom rade potvrdili moje podozrenie, že ani rok a pol sa vo veci nedospelo k žiadnemu konkrétnemu záveru a vinník či vinníci nemuseli dosiaľ znášať žiadne sankcie. Páchatelia nielenže naďalej chodia po slobode, ale nezaplatili za obrovskú spoločenskú škodu, ktorú spôsobili, ba ani za to, že neposkytli súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, dosiaľ ani euro. ŠOP SR, v rozpore s vtedy platným zákon, vyčíslila len časť spoločenskej hodnoty, o ktorú bola spoločnosť a Slovenská republika ukrátená. Neprijali sa žiadne skutočne účinné opatrenia preventívneho charakteru, o čom najlepšie svedčí fakt, že k podobným prejavom environmentálnej kriminality dochádza aj naďalej. A hrozí, že ak prípad pôjde kamsi dostratena ako mnoho iných, bude to nežiaduci precedens s celospoločenským dosahom – ba priam návod a povzbudenie pre páchateľov podobných kriminálnych činov v budúcnosti.

A preto musím konštatovať, že s odpoveďami na moje interpelácie, uvedenými pod bodmi 15 a 16, nie som spokojný a žiadam o nich hlasovať osobitne.

Ďakujem za pozornosť.