„Libreto“ na spomienkovo – analyticko - vizionárske stretnutie „zelených aktivistov“ 26. 1. 2015 (autori: M. Huba a kol.)

Začnem, ako dovolíte, trochu akademicky: kľúčovým slovom tohto podujatia je environmentálna politika (EP). Čo to vlastne je? Situáciu pri hľadaní odpovede nám komplikuje aj skutočnosť, že kým napr. angličtina rozlišuje politics a policy, my máme na rôzne entity iba jedno označenie: politika. (p. môže znamenať „výkon moci“, „manažment danej problematiky“, ale i „strategický dokument“).

Google: „Environmentálna politika... je súhrn predstáv, koncepcií, stratégií, cieľov a zásad politických, hospodárskych resp. záujmových subjektov (napr. vlády, verejnej správy, vedenia firmy) vyjadrujúci ich:    

• postoj k životnému prostrediu,
• reakciu na problémy životného prostredia, 
• vôľu riešiť tieto problémy,

     -    ale aj: hľadanie a nastoľovanie spôsobov dosiahnutia rovnováhy medzi uspokojovaním ľudských potrieb a reprodukčnej schopnosti prírody.“

V našom Výkladovom slovníku termínov z trvalej udržateľnosti z r. 2000 definujeme EP takto: „Koncepčné riešenie environmentálnych problémov v určitom území… a v určitom čase… Environmentálna politika je presadzovanie objektívnych záujmov životného prostredia do politík prostredníctvom hodnotenia a navrhovania alternatívnych riešení. Úlohou EP štátu je vyrovnať sa so zápornými externalitami výroby a donútiť ekonomické subjekty dodržiavať zákonom stanovené environmentálne normy. Moderná EP vychádza z holistického prístupu, ktorý považuje človeka za súčasť prírody.“

U nás pod politikou rozumieme v prvom rade to, čo vzíde z volieb:

tzv. veľkou politikou je parlament tvorený reprezentantmi politických subjektov, ktorí/ktoré prešli parlamentnými voľbami a od neho odvodená vláda. Okrem toho osobitné miesto v top politickej štruktúre majú prezident a ostatní ústavní činitelia.

Produktom komunálnych resp. regionálnych volieb sú samosprávne orgány a komunálna politika, resp. regionálna politika.

Od vstupu do EÚ v r. 2004 je pre nás dôležitá a záväzná aj nadnárodná úroveň politiky, tvorená inštitúciami EÚ, prípadne inými medzinárodnými inštitúciami, ktorých je SR členom.

Fungovanie politiky okrem volebných programov jednotlivých politických subjektov formujú zákony, podzákonné normy a strategické dokumenty, nazývané aj politikami (napr. Štátna environmentálna politika).

Politika chápaná ako správa vecí verejných je však pojem oveľa širší.

V prvom rade je to verejná správa (súhrn štátnej správy + samosprávy), ktorú tvorí okrem volených orgánov aj profesionálny výkonný aparát, niekedy nazývaný byrokratický.

Spolutvorcami politiky sú však aj mnohé ďalšie subjekty, vrátane mimoparlamentných strán, expertnej sféry, mimovládnych organizácií až po občianskych aktivistov, ktorí/ktoré sa na tvorbe reálnej politiky môžu podieľať svojou kritikou či pripomienkami, alebo tvorbou vlastných alternatívnych programov a stratégií.

Ak hovoríme o environmentálnej politike, bude to logicky ten segment vyššie uvedených subjektov, ktorý si prioritne všíma environmentálne problémy.

Pozn.: uvedomujeme si, že pri tejto príležitosti by bolo možno vhodnejšie hovoriť o zelenej politike, ale najmä preto, lebo sme chceli osloviť aj tú časť spektra, ktorá sama seba nepovažuje za zelenú, sme napokon zvolili adjektívum environmentálna… MH).

Z vyššie povedaného vyplýva, že dnes sme sem pozvali ľudí, ktorí pôsobili, pôsobia a pravdepodobne aj v budúcnosti budú pôsobiť v niektorej z vyššie uvedených sfér, ak mám byť konkrétnejší a ísť chronologicky:

1. Ľudia, ktorí pôsobili ešte v prednovembrovom ochranárskom hnutí.
2. Zakladajúce osobnosti Strany zelených.
3. Predstavitelia a predstaviteľky významných mimovládok, ktoré vznikli až po novembri 89.
4. Experti, ktorí pôsobili/pôsobia vo sfére environmentálnej politiky, alebo, ktorí/ktoré vo svojich výskumoch túto problematiku reflektovali/reflektujú.
5. Pedagógovia, ktorí v rôznych sférach vzdelávajú a vychovávajú v kontexte tejto témy.
6. Žurnalisti, ktorí spoluvytvárali/jú verejné povedomie o životnom prostredí a environmentálnej politike.
7. Naši domáci podporovatelia.
8. Naši partneri a podporovatelia z blízkeho zahraničia.

Nie sú tu ani zďaleka všetci/všetky, ktorí/ktoré by tu mali byť. Nielen preto, lebo viacerí sa z časových dôvodov ospravedlnili, ale aj preto, lebo ani pozvať sme nemohli všetkých kompetentných. Okruh pozvaných teda predstavuje čosi ako vzorku ľudí, reprezentujúcich jednotlivé vyššie uvedené sféry.

Tým, že kapacity sme mali limitované, preferovali sme tých a tie, ktorí/ktoré v sebe integrujú čo najviac z vyššie uvedených identít. Keďže nás však zaujíma hlavne budúcnosť, najväčšiu výnimku sme urobili v prípade mladých aktivistov a aktivistiek, kterým radi odpustíme, že nepôsobili v prednovembrovom ochranárskom hnutí či v prvej Strane zelených (už aj preto, lebo niektorí/é z nich vtedy ešte neboli na svete).

Tematicky, či skôr chronologicky sme štruktúrovali podujatie do troch „dejstiev“:

Včera, dnes a zajtra.

A napokon, prečo práve teraz?

Na jednej strane ešte doznieva 25. výročie novembra 89, v tomto roku si pripomenieme 40 rokov zásadnej reformy SZOPK, pripomínáme si 70. výročie narodenia i 20. výročie úmrtia vari najvýraznejšie environmentálního politika v tomto regióne, Josefa Vavrouška a napokon, a to bol aj podnet najkonkrétnejší a najakútnejší, zajtra uplynie 25 rokov od ustanovujúceho zjazdu prvej Strany zelených na Slovensku.

Možno ešte prečo práve tu?

Lebo tu nám nezištne poskytli strechu nad hlavou a pôsobia tu naši sympatizanti/sympatizantky...

Čo by sme chceli:

Včera: vrátiť sa v duchu o 25 rokov dozadu, priblížiť si východiskovú situáciu a naše očakávania, ktoré sme vkladali do novovznikajúcej Strany zelených, resp. do ďalšieho vývoja envi-politiky na Slovensku (v ČSFR, prípadne širšie).

Dnes: pokúsiť sa stručne charakterizovať súčasný stav v kontexte minulosti a žiaducej budúcnosti. Čo sa v zásade nezmenilo, čo sa zmenilo k lepšiemu, čo k horšiemu? Čo sa javí ako najväčšie úskalie/úskalia súčasnosti? Ako sme na tom v kontexte V4, EÚ, sveta? Aké východiská pre budúcnosť z toho vyplývajú?

Zajtra: zahrať sa na prognostikov a pouvažovať o budúcnosti. Aké sú alternatívne scenáre budúceho vývoja reality, životného prostredia, inštitúcií, environmentálnych mimovládok, či občianskeho aktivizmu v tejto sfére?

O čom by sme sa mohli porozprávať na záver?

1. Skompletizovať mená a adresár tých, ktorí/é v tejto sfére na Slovensku pôsobia.

Kto všetko sú vlastne na Slovensku ľudia, relevantní z hľadiska pôsobenia v environmentálnej politike v najširšom zmysle slova? (využiť okrem vlastných skúseností Google, fb apod.).

1. Zvoliť si/vybudovať vhodný informačný kanál (interný, externý, aj-aj).
2. Poradiť sa, či urobiť väčšie podujatie koncom napr. jari – k výročiu 1. demokratických parlamentých volieb po 44 rokoch neslobody, a zároveň prvého i posledného samostného vstupu slov. Zelených do parlamentu a či urobiť z podobných stretnutí tradíciu - napr. obdobu Stupavskej konferencie?
3. Na čo sa dá nadviazať a na čo nie? Na čo sme rezignovali logicky a zákonite, na čo neuvážene a predčasne (napr. priame akcie, spoločné médium, stretnutia Ekofóra, Grémium 3S…)?
4. Čo nás na poli envi-politiky očakáva? (zvonka i zvnútra). Ako sa napr. postavíme k slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ o necelého jeden a pol roka?
5. Čo sú naše najväčšie prednosti, kde sú najväčšie deficity a čo urobiť pre to, aby sme ich aspoň zmiernili?
6. Čo je reálne urobiť v relatívne krátkom čase a čo je „beh na dlhé trate?“
7. Čo sme schopní urobiť takpovediac vlastnými rukami a hlavami?
8. Aké sú možnosti vzájomnej spolupráce medzi rôznymi subjektami relevatnými z pohľadu envi – politiky? (v rámci hnutia, medzi hnutím a stranami/politikmi, medzi hnutím a ministerstvom/vládou, smerom k EÚ/EK/EP, v medzinárodnej spolupráci vo všeobecnosti).
9. Ako sa správať voči decíznej sfére: viac ústretovo/kompromisne, alebo viac nekompromisne?
10. Klásť dôraz viac na konfrontačné, alebo na nekonfrontačné správanie?
11. Sme ochotní venovať trochu času a energie a úprimne odpovedať (hoci aj anonymne) na dotazník, ktorý by sa týkal podstatných otázok?
12. Ako efektívnejšie splupracovať s médiami?
13. Kto sú potenciálni (ochotní a zároveň pre nás prijateľní) sponzori?
14. Aké sú vízie? (bez ohľadu na ich realizovateľnosť)? Ako by malo Slovensko vyzerať o 5, 10, 20, alebo hoci o 50 rokov?
15. Bez ohľadu na nedávnu analýzu v JeToTak: re-aktívnosť vs. pro-aktívnosť: valia sa na nás mnohé nezmyselné a škodlivé zámery, projekty, stratégie, zákony, a preto musíme v prvom rade reagovať. Ale nezaobídeme sa ani bez proaktívneho prístupu, napr. v podobe návrhov zákonov, či alternatívnych rozvojových koncepcií, vlastných zelených či holistických vízií apod. (pozri. Kravčík, NSTUR…).

Aký chceme z tohoto podujatia výstup?

Interný záznam?

Stručné prehlásenie pre médiá?

Príspevky zavesené na webe. Ak áno, na ktorom?

Má táto naša komunita spoločnú identitu. Ak áno, aké označenie by bolo pre ňu najvýstižnejšie (ochranári, environmentalisti, zelení aktivisti…)?

Pár otázok/tém na uvažovanie do budúcnosti v štruktúre téza-antitéza-syntéza:

Téza (T): Prehliadaný problém: dvojité zaostávanie: Slovensko zaostáva ako celok a v rámci Slovenska sa stále viac a viac stráca zelená farba. V rovine formálnej (vplyv strán zelených, ale aj MVO, najmä na národnej úrovni), ale aj neformálnej (pozvania do médií, společenské uznanie, sympatizanti).

Antitéza (A): Pokrok aktivistov v komunálnej sfére, nové inciatívy, profesionána úroveň niektorých MVO, parciálne úspechy (Pezinok, urán, zlato, Zelená škola, Mladí reportéri o ŽP, bio-producenstvo/spotrebiteľstvo, Živica, Sokratov inštitút…).

T: Narastajúci deficit súdržnosti medzi ochranármi/environmentalistami na Slovensku.

A: Ochota spolupracovať, radiť si navzájom i druhým bez nároku na odmenu (veľmi oceňujem pri práci v NR SR – napr. „našinci“ v Komisii OpaK, konzultácie pri tvorbe zákonov apod. Ak by som mal byť konkrétny, tak aspoň pár mien: okrem mojich asistentov, Ľubky T. a Riša M. by som rád spomenul ľudí ako Jano Topercer, Maťa Paulíková, Imro Vozár, Dano Lešinský, Palo Široký, Miro Mojžiš, Marika Kozová, Elena Fatulová, Dušan Bevilaqua, Rudo Pado, Klaudia Medalová, Ďuro Hipš, aktivisti okolo zlata a uránu z Kremnice, Detvy, Košíc…)

T: Úpadok dobrovoľníctva

A: Nové iniciatívy (Zelená hliadka, „Vodná inciatíva…“ aktivisti okolo zlata a uránu)

T: Čiastočná rezignácia…

A: Nové pozitívne príklady, aktivisti, potenciálni aktivisti, nádejní spojenci (vodáci, vodári, klimatológovia, hvezdári). 

T: Takmer úplná neviditeľnosť zelených na národnej politickej úrovni.

A: O zelených témach sa v tomto volebnom období hovorí viac, ako v predchádzajúcich (napr. poslanci Hlina, Huba, Mičovský, Fecko, Hraško, Kadúc, Mezenská, Jurinová, Horváthová, niektorí ľudia z SaS…)

Syntéza:

1. Generačná výmena?

2. Spojenci v stranách naprieč politickým spektrom?

3. Dôraz na komunálnu, resp. regionálnu úroveň?

4. Namiesto tradičných médií Internet a sociálne siete?

5. Oživenie informačno-komunikačných interných/externých médií typu Changenet, www.ochranari.sk?

6. Namiesto oficiálnych štruktúr neformálna vzájomná pomoc a spolupráca?

7. Alebo: robí sa, len o tom verejnosť nevie, lebo niet času a kapacít na PR?

8. Systematické vyhľadávanie a „pestovanie si“ spojencov, najmä medzi miestnymi aktivistami?

9. Hlaďanie rovnováhy medzi zásadovosťou a ústretovosťou?

10. Pokus o obnovu vzájomnej dôvery?

11. Rozvíjanie medzinárodnej spolupráce: v prvom rade s ČR, vrátane solidarity: napr. Ukrajina?