Premiér Fico a klientelizmus

Aj keď medzi vrcholovými politikmi nie je nič mimoriadne, keď si prisvojujú všetky zásluhy a dištancujú sa od všetkých neúspechov a zlyhaní, ale u nášho pána premiéra je táto danosť vyvinutá vysoko nadštandardne a skoro by som povedal, že až patologicky.

Áno, pán premiér Fico, vyhrali ste impozantným spôsobom parlamentné voľby, vďaka čomu máme na Slovensku po viac ako 20 rokoch opäť jednofarebnú vládu a opäť sa zaužíval pojem štátostrana. Nik tento Váš úspech nespochybňuje, podobne ako nik nespochybňuje skutočnosť, že ste výnimočne nadaný a schopný „technológ moci“, čo zašlo až tak ďaleko, že ste opozícii neprenechali v rukách žiadne reálne kontrolné mechanizmy. Keby sa tak stalo, bolo by menej škandálov, káuz a v konečnom dôsledku aj mimoriadnych schôdzí a odvolávaní členov vlády by nemuselo byť toľko a mohli by sme sa namiesto toho venovať napríklad tvorbe kvalitnejších zákonov. Jednoducho by sa nekalá činnosť tlmila v zárodku.

Ale ako sa ľudovo hovorí, po smiechu býva brucha bolenie a k tomu práve, zdá sa, prichádza. A Smeru-SD sa jeho chápanie a praktizovanie absolútnej moci v štáte vracia ako bumerang.

Dovtedy sa ten váš koráb moci zdal byť bezchybný a neopotopiteľný, až kým nenarazil na kryhu a nezačal sa potápať – síce pomalšie ako povestný Titanic, ale rovnako neodvratne. Tak neodvratne, ako pôsobia procesy entropie a zákony gravitácie či termodynamiky. Zvlášť, keď tá prvá kryha ani zďaleka nebola jediná, na ktorú pomyselný Titanic  Smeru-SD stále častejšie naráža. Nie je to však vina krýh, ale zlej navigácie.

Môžete namietať, že preferencie to neodrážajú a podľa niektorých prieskumov verejnej mienky by vám výsledky volieb zabezpečili tesnú nadpolovičnú väčšinu ešte aj dnes. Ale preferencie nie sú jediným zrkadlom verejnej mienky. Tým je, napriek stupňujúcemu sa populizmu z vašej strany, rastúci pocit „blbej nálady“ v spoločnosti, ak mám parafrázovať okrídlený výrok Václava Havla.

Na jednej strane vo Vašom okolí pribúda škandálov a káuz, a na druhej sa stále jasnejšie prejavuje absencia vízie: v jednotlivých sektoroch, ako sú energetika, doprava, výstavba, cestovný ruch, zdravotníctvo, veda a vzdelávanie, spravodlivosť, životné prostredie alebo kultúra, ale aj v spravovaní a fungovaní spoločnosti ako celku. A kde chýba vízia, tam chýba aj nádej a napokon aj zmysel života.

Čím ďalej, tým je zrejmejšie, pán premiér, že nie ste až taký suverén a garant istôt, za akého sa vydávate, napríklad vtedy, keď z večera do rána a bez výstrahy vyhlásite, že pre študentov a dôchodcov budú vlaky zadarmo, alebo autokraticky rozhodnete, že na území našich národných parkov sa budú konať práve tie olympijské disciplíny, ktoré sú pre prírodu najviac devastačné.

Z času na čas síce niekoho relatívne menej dôležitého obetujete, ale na druhej strane sú tu osoby a sily, na ktoré si netrúfnete.

Vyššie spomenuté dôvody: sklony k populizmu, závislosť od iných a strach postihovať „veľké ryby“ sú živnou pôdou klientelizmu.

A že klientelizmu sa u nás na takejto úrodnej pôde darí, o tom niet pochýb. To je dôvod, prečo tu musíme tráviť tento víkend, aj keď sobota večer nie je na začiatok parlamentnej schôdze skutočne ten najvhodnejší čas.