Malý čin nad veľké slová

Učiť slovom je krásne, no učiť príkladom neprekonateľné. Práve z tohto  dôvodu  patrí čin  učiteľa Ďurka Langsfelda, ktorý uprednostnil smrť pred zradou ideálov, medzi najkrajšie kapitoly slovenskej vlastivedy. „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť“, sú  slová, ktoré nám pripomínajú, že sila moci je pominuteľná, no sila ducha večná. Je celkom dobré z tejto pravdy čerpať aj dnes, keď radostné zadúšanie sa z materiálnych ziskov tak často prehlušuje hanbu z nečestných spôsobov, ktorými boli nadobudnuté. Určite preto nie je náhoda, že poslanci z klubu OĽANO pomenovali vyznamenanie, ktorým odmeňujú statočných občanov bojujúcich proti korupcii, práve menom tohto znamenitého bojovníka z meruôsmych rokov. Laureátmi Radu Ďurka Langsfelda sa doposiaľ stali učiteľ Oto Žarnay, kontrolórka Ľuba Lapinová, redaktorka Vanda Tuchyňová a lekárka Zuzana Pechočiaková.

Pred začiatkom jesennej schôdze NR SR sa poslanci Jozef Viskupič, Mikuláš Huba a Ján Mičovský stretli 2. septembra 2014 na mieste popravy a hrobu Ďurka Langsfelda v Kremnici, aby na tomto pietnom mieste urobili základnú údržbu. Tým nadviazali na svoju aktivitu z januára tohto roka, keď klub OĽANO odstránil havarijný stav lavičky vedúcej  k pamätníku.

Je správne ak miesta, ktoré sú prameňom národnej hrdosti označujeme bielo-modro-červenými trikolórami. Občas však nezaškodí, ak ich poznačíme aj malým činom. Dni, keď sa častejšie ako inokedy hovorí o Povstaní či Ústave, sú na to ako stvorené.