Príprava nového programového obdobia EÚ 2014 – 2020 vo vzťahu k životnému prostrediu

Príprava nového programového obdobia EÚ 2014 – 2020 vo vzťahu k životnému prostrediu

 - Martin Húska, generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov Ministerstva životného prostredia SR

Všeobecné zhrnutie

príspevku  v rámci diskusného panela na seminári Európa a my cez prizmu životného prostredia 

I.    Operačný program Kvalita životného prostredia– základná informácia

Programovým dokumentom SR, na základe ktorého bude v  programovom období 2014 – 2020 poskytovaná pomoc z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, je Operačný program Kvalita životného prostredia (ďalej  len „OP KŽP“).

Do procesu prípravy OP KŽP boli v súlade s princípom partnerstva zapojení  zástupcova štátnej správy, územnej samosprávy, akademickej sféry, mimovládnych organizácií a sociálno – ekonomickí partneri, a to prostredníctvom Pracovnej skupiny pre prípravu OP KŽP, ako aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Návrh OP KŽP bol na  národnej  úrovni  schválený  uznesením vlády SR č. 175 zo 16. apríla 2014 a následne, dňa 30. apríla 2014 bol prostredníctvom systému elektronickej výmeny dát SFC2014 predložený Európskej komisii na proces formálneho schválenia, pričom jeho schválenie možno očakávať v 4. štvrťroku 2014.

Návrh OP KŽP schválený vládou SR je prístupný na webovom sídle:

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23421

Riadiacim orgánom pre OP KŽP je Ministerstvo životného prostredia SR. V pozícii sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom  sú do implementačnej štruktúry OP KŽP zapojené Ministerstvo vnútra SR, Slovenská agentúra životného prostredia a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Globálnym cieľom OP KŽP je podporiť trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, zabezpečujúce ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Stratégia OP KŽP je stanovená tak, aby podporovala napĺňanie priorít Stratégie Európa 2020, prispievala k plneniu cieľov Národného programu reforiem SR, ako aj požiadaviek vyplývajúcich z legislatívy EÚ v oblasti energetiky a životného prostredia.

Súčasťou investičnej stratégie OP KŽP sú tri tematické ciele, a to:

-  Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov (tematický cieľ 6);

-  Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika (tematický cieľ 5);

-  Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch (tematický cieľ 4).

Uvedené tematické ciele budú napĺňané prostredníctvom investičných priorít, špecifických cieľov a hlavných typov aktivít v rámci štyroch prioritných osí OP KŽP, ktorými sú:

-   Prioritná os 1: Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry (financovaná z Kohézneho fondu);

-   Prioritná os 2: Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami (financovaná z Kohézneho fondu);

-   Prioritná os 3: Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy (financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja);

-   Prioritná os 4: Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch (financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja).

S cieľom zabezpečenia podpory riadenia a implementácie OP KŽP je jeho piatou prioritnou osou Technická pomoc.

 

II.   Finančná alokácia OP KŽP

Na realizáciu OP KŽP bola vyčlenená celková alokácia vo výške 3 137 900 110 EUR zo zdrojov EÚ (upravená v súvislosti so zmenou alokácií na úrovni Partnerskej dohody SR dňa 14.5.2014). Z toho:

-     zdroje Kohézneho fondu predstavujú 1 861 112 261 EUR;

-     zdroje Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavujú 1 276 787 849 EUR.

Tab. 1 - Finančný plán OP KŽP v členení podľa prioritných osí:

Prioritná os	Fond	EÚ zdroje
PRIORITNÁ OS 1: Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry	KF	1 441 766 000
PRIORITNÁ OS 2: Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami	KF	419 346 261
PRIORITNÁ OS 3: Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy	EFRR	260 901 369
PRIORITNÁ OS 4: Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch	EFRR	938 886 480
PRIORITNÁ OS 5: Technická pomoc	EFRR	77 000 000
EFRR spolu:	EFRR	1 276 787 849
Kohézny fond spolu:	KF	1 861 112 261
Spolu:		3 137 900 110

 

III.  Prehľad oprávnených aktivít v rámci OP KŽP

Značná časť zdrojov EÚ (zdroje Kohézneho fondu) je smerovaná práve na podporu realizácie aktivít vyplývajúcich z požiadaviek právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (tzv. environmentálne acquis), a to najmä prostredníctvom rozvoja a skvalitňovania environmentálnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia.

Táto oblasť je predmetom podpory v rámci prioritnej osi 1: Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry, ktorej súčasťou sú aktivity zamerané na:

-     prípravu na opätovné použitie a zhodnocovanie odpadov (so zameraním na recykláciu), ako aj podporu systémov triedeného zberu komunálnych odpadov a predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov;

-      čistenie a odvádzanie komunálnych vôd v súlade so záväzkami SR vyplývajúcimi zo Zmluvy o pristúpení k EÚ, zlepšenie kvality pitnej vody dodávanej do verejných vodovodov;

-     zabezpečenie  spojitosti vodných tokov; monitorovanie stavu vôd;

-     zachovanie a obnovu biologickej diverzity a zlepšenie stavu ekosystémov v krajine, dobudovanie a starostlivosť o sústavu Natura 2000;

-     zníženie znečistenia ovzdušia z emisných zdrojov, a to aj prostredníctvom podpory BAT technológií a zlepšenie kvality ovzdušia;

-     sanáciu environmentálnych záťaží v mestskom prostredí, ako aj v opustených priemyselných lokalitách, vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou využitia (z vojenského na civilné).

Súčasťou podpory vo všetkých vyššie uvedených oblastiach sú tiež informačné aktivity.

Prioritná os 2: Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami zahŕňa podporu nasledujúcich aktivít:

-     preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami prepojené s vodným tokom;

-     preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov v extraviláne obcí;

-     vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí);

-     aktualizácia máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a aktualizácia plánov manažmentu povodňových rizík;

-     rozvoj metodík pre hodnotenie investičných rizík spojených s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy;

-     informačné programy o nepriaznivých dôsledkoch zmeny klímy a možnostiach proaktívnej adaptácie.

S cieľom adaptácie na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy budú predmetom podpory v rámci OP KŽP aj opatrenia zamerané na zlepšenie pripravenosti na zvládanie rizikových udalostí súvisiacich so zmenou klímy a zvýšenie efektívnosti manažmentu zásahu počas rizikových udalostí vyplývajúcich zo zmeny klímy. Táto oblasť je  zahrnutá do prioritnej osi 3: Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy, ktorej súčasťou sú aktivity so zameraním na:

-     modelovanie vývoja mimoriadnych udalostí, monitorovanie a vyhodnocovanie rizík viazaných na zmenu klímy a jej dôsledkov;

-     budovanie systémov vyhodnocovania rizík a včasného varovania a pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy;

-     podporu prevencie, prieskumu a sanácie havarijných zosuvov súvisiacich so zmenou klímy;

-     hydrogeologický prieskum zacielený na vymedzenie deficitných oblastí a zabezpečenie zdrojov pitnej vody, ich akumuláciu a vodohospodársku bilanciu;

-     optimalizácia systémov, služieb a posilnenie intervenčných kapacít pre manažment mimoriadnych udalostí;

-     vybudovanie technickej a inštitucionálnej podpory špecializovaných záchranných modulov.

Významným prostriedkom na obmedzenie, resp. spomalenie negatívnych zmien klímy je znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré je tesne späté s podporou energetickej efektívnosti a využitia obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“). Takto je orientovaná prioritná os 4: Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, ťažiskom ktorej sú aktivity zamerané na:

-     zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe prostredníctvom výstavby alebo inštalácie zariadení na využitie OZE;

-     zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania OZE v podnikoch prostredníctvom energetických auditov, energetického a environmentálneho manažérstva, ako aj realizáciou opatrení v oblasti energetickej efektívnosti;

-     zníženie energetickej náročnosti verejných budov;

-     opatrenia na podporu energetickej efektívnosti, využívanie OZE a znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom poradenstva, informovanosti a monitorovania;

-     vypracovanie a implementáciu plánov udržateľnej energetiky a znižovania emisií skleníkových plynov vrátane aktualizácie a implementácie koncepcií rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky;

-     zavádzanie systémov energetického a environmentálneho  manažérstva vrátane energetických auditov  a schémy EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS);

-     rozvoj energetických služieb na regionálnej a miestnej úrovni;

-     výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla;

-     výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu zariadení na výrobu elektriny a tepla vysoko účinnou kombinovanou výrobou s maximálnym tepelným príkonom 20 MW.

 

IV.   Vymedzenie oprávnených prijímateľov v rámci OP KŽP

Vo všeobecnosti sú základom pre vymedzenie oprávnených prijímateľov v rámci OP KŽP dve hlavné východiská, a to:

-     zodpovednosť subjektov za realizáciu príslušnej aktivity na základe právnych predpisov (t.j. oprávnenými prijímateľmi sú primárne tie subjekty, ktoré majú zo zákona zodpovednosť za realizáciu príslušnej aktivity);

-     vlastnícke/resp. iné užívacie (prenájom, výpožička) právo k pozemkom, na ktorých je činnosť realizovaná (t.j. s cieľom zabezpečenia bezproblémovej implementácie projektov sú oprávnenými prijímateľmi primárne tie subjekty, ktoré sú vlastníkmi alebo užívateľmi dotknutých pozemkov).

V súlade s týmto východiskovým rámcom môžu byť oprávnenými prijímateľmi rôzne typy subjektov verejného, ako aj súkromného sektora, ako napr. štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie, obce, mestá alebo ich združenia,  vyššie územné celky,  neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, združenia fyzických alebo právnických osôb, fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie.

Čo sa týka špecificky mimovládnych organizácií, tieto v rámci OP KŽP môžu byť oprávnenými prijímateľmi buď, ak sú takto priamo uvedené (napr. neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, združenia fyzických alebo právnických osôb) alebo v rámci subjektov s vlastníckym/užívacím právom k dotknutým pozemkom v súlade s príslušnými zákonmi.

Zároveň je v rámci OP KŽP vytvorená možnosť podpory prostredníctvom globálnych grantov.

Celkovo bol teda zoznam oprávnených prijímateľov OP KŽP koncipovaný tak, aby bol čo najširší a aby umožňoval, v súlade s vyššie uvedenými východiskami, čerpať prostriedky z fondov EÚ širokému spektru prijímateľov realizujúcich aktivity v oblasti životného prostredia.