Verejný ochranca práv by mal chrániť aj prírodu

...Vychádzajúc z etymológie názvu inštitúcie Verejný ochranca práv je zrejmé, že sa tu explicitne nespomínajú ľudské práva. Možno že išlo len o akúsi „legislatívno-technickú skratku“, keď ten názov inštitúcie vznikal (aby nebol príliš dlhý), ale v tomto prípade je táto skutočnosť dobre využiteľná aj na pokrytie ochrany mimoľudských či metaľudských práv. Keď sa v roku 1990 pripravovala nová československá ústava, vtedy slávny československý - presnejšie moravský - intelektuál Ludvík Vaculík prišiel s originálnym textom Za inú ústavu!, kde hovorí o tom, že nová ústava musí v prvom rade obsahovať práva prírody, lebo ak ich tam nezakotvíme v dostatočnom rozsahu a dostatočne dôsledne, potom bude naša existencia ohrozená. Čiže, keď budete, pani ombudsmanka, reagovať na naše vystúpenia, bol by som Vám vďačný, keby ste sa vyjadrili aj na túto tému. Pretože sú tu dlhodobo iniciatívy, či už vychádzajúce z Vaculíka, alebo autonómne, ktoré hovoria aj o potrebe zriadiť prípadne aj post ombudsmana pre prírodu, keďže príroda sa nevie sama brániť, už aj vzhľadom na rigorózne právne argumenty, že príroda nemôže byť subjektom práva, čiže logicky by ju mal niekto  v tomto kontexte „zastupovať“. Viem, že tým otváram novú Pandorinu skrinku v rámci tejto diskusie, ale myslím si, že je to téma hodná 21. storočia a mali by sme sa ňou zaberať.