Mikuláš Huba: Úryvok z úvodného vystúpenia na konferencii Európa a my cez prizmu životného prostredia (NR SR, 4. 6. 2014)

...Téma, o ktorej sa chceme dnes vzájomne informovať a následne diskutovať, patrí - napriek svojmu veľmi všeobecnému zdanlivo abstraktnému názvu - k tomu, čo najviac ovplyvňuje a minimálne najbližších sedem rokov aj bude ovplyvňovať naše každodenné životy.

Práve v týchto mesiacoch nadobúda finálnu podobu Partnerská dohoda medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou na r. 2014 – 2020 a od nej sa odvíjajúce operačné programy, z ktorých jeden sa nazýva Operačný program Kvalita životného prostredia. Od tohto roka sa začína rozbiehať aj realizácia novej podoby strategického dokumentu, určujúceho smerovanie európskeho poľnohospodárstva, pod názvom Spoločná poľnohospodárska politika 2014 – 2020. Na to isté obdobie bol nedávno prijatý Environmentálny akčný program EÚ. Do záverečného sedemročného obdobia svojej realizácie vstupuje v roku 2014 aj Stratégia EÚ 2020. A aby toho nebolo málo, o dva roky by sa malo Slovensko ujať predsedníctva v Rade EÚ, pričom environmentálna agenda tu bude patriť medzi tie dôležitejšie.  

Koncom marca tohto roku sme v spolupráci s Európskym informačným centrom v Bratislave organizovali podobné podujatie, týkajúce sa životného prostredia v európskom kontexte, a to konkrétne prvej úspešnej celoeurópskej petície občanov Európy na ochranu vody pred nekontrolovaným výpredajom. V tejto súvislosti sme sa mohli pochváliť nadštandardnou aktivitou našich občanov, ako signatárov spomínanej petície, ale aj tým, že sme boli prvá európska krajina, ktorá podobné fórum (aj s aktívnou účasťou podpredsedu Európskej komisie a s pomerne početnou účasťou europoslancov a europoslankýň) zorganizovala. Horšie je to už so vzťahom kompetentných k vode a k plneniu Rámcovej smernice EÚ o vode. Ale o tom budú hovoriť iní.

Hoci sa často tvárime, že Brusel i celá Európska únia nám môžu byť ukradnuté a zaujímajú nás akurát ako akási dojná krava, teda ako zdroj dotácií a iných výhod, v skutočnosti sme  v situácii, že nielen veľká väčšina verejných investícií je financovaná z európskeho rozpočtu, ale z Bruselu pochádza aj väčšina právnych noriem, smerníc a nariadení, ktorými sa Slovensko, ako členský štát EÚ, riadi. A tak by sme si svoju existenciu bez európskych inštitúcií, legislatívnych rámcov a prerozdeľovacích mechanizmov dnes nevedeli reálne ani predstaviť. A to bez ohľadu na to, že si niekto myslí, že je to dobre a iný, že je to zle.

Ešte niečo sa v predvečer realizácie nového programového obdobia „vynorilo“, a to naša nedostatočná kontrola využívania eurofondov. Teda nielen jednotlivé pochybné projekty, alebo spôsob ich realizácie, ale spochybnená je aj schopnosť Slovenska garantovať, že európske peniaze sa využívajú efektívne, transparentne a na účel, na ktoré boli určené. Dlhodobo sledujúc tému eurofondov, síce nie ako ekonóm, ale ako občan, občiansky aktivista a v posledných dvoch rokoch i ako verejný činiteľ, dochádzam k záveru, že tu platí čosi ako tretinové pravidlo, ktoré sa vzťahuje na tú časť eurofondov, ktoré dokážeme vyčerpať, čo je spravidla len väčšia či menšia časť objemu peňazí, ktoré by sme vyčerpať mohli, keby...

Prvá tretina z absorbovaných eurofondov sa využije užitočne, zmysluplne a korektne. Druhá tretina prostriedkov sa použije vo väčšom či menšom rozpore s tým, čo sa pôvodne deklarovalo, teda nesprávne. Pričom časť z nich dokonca tak, že ich použitie spôsobí viac škody, ako úžitku (napr. keď pod heslom revitalizácie námestie z neho zmiznú stromy a nahradí ich chladná dlažba alebo betón, prípadne keď sa pod heslom rozvoja cestovného ruchu z európskych peňazí spolufinancuje výstavba hotela či lyžiarskeho strediska v chránenom území). No a posledná tretina sa jednoducho vytuneluje, čiže rozkradne.

Netvrdím, že to musí presne takto fungovať, ale zdá sa mi to byť vysoko pravdepodobné. Za mimoriadne veľkú výzvu v novom programovom období preto považujem nielen väčšiu schopnosť Slovenska čerpať eurofondy a nerozkrádať ich, ale aj to, aby sa využívali skutočne zmysluplne. Žiaľ, bod programu aktuálne venovaný kontrole čerpania eurofondov  sme museli na poslednú chvíľu vypustiť, lebo všetci kompetentní z ministerstva financií sa ospravedlnili. (Nikdy by som nebol povedal, že to ministerstvo má tak málo kompetentných pracovníkov...).

Keď sme sa rozhodli uskutočniť toto podujatie, ešte sme netušili, že Slovensko sa stane opäť európskym premiantom, čo sa týka najnižšej účasti svojich voličom na eurovoľbách a výrazne prekoná aj svoj doterajší neslávny rekord z roku 2009. Ale celé eurovoľby na Slovensku  boli, podľa mňa, jedným veľkým fiaskom aj v tom, že v nich kandidovali samí Slováci, Maďari, prípadne príslušníci iných národov a národností, ale nie Európania, hoci Európsky parlament je európskou inštitúciou, a nie iba nejakou filiálkou Národnej rady.

Aj to sú, podľa nás dôvody, pre ktoré je treba o európskych témach viac hovoriť. O to väčšia škoda je, že nik z novozvolených europoslancov a europoslankýň si nenašiel na dnešné naše pracovné stretnutie čas. Nechcem byť zlý, ale ich záujem o účasť na Fóre o vode, ktoré som spomínal pred chvíľou a ktoré sa konalo niekoľko týždňov pred eurovoľbami, bol podstatne vyšší. Pri všetkom rešpekte k ich neodkladným povinnostiam mi nedá nepovedať, že keby bolo pred eurovoľbami, nebola by ich dnešná účasť nulová.

Výstupom z tohto podujatia by mal byť súbor odporúčaní pre decíznu sféru, ktoré by sme následne doručili kompetentným.

A ešte mi dovoľte malý aktualizačný dôvetok: zajtra si pripomíname Medzinárodný deň životného prostredia...