Prečo miznú včely? Svedectvá...

Včelár píše ministrovi životného prostredia:
"Aby som to nejak charakterizoval v číslach tak v rokoch 1960-1990 bol priemerný medný výnos na jedno naše včelstvo 30 kg. na poliach sa oralo a sialo, lúky sa kosili a spásali. 1990-2000 výnos 20 kg. Rozpad družstiev a štátnych majetkov. Pôda sa obrábala každý rok menej, lúky zarastené a zaburinené. 2000-2013 výnos sa znížil na 10 kg ! Nie včely nemám lenivé ani nemajú dáky zlý neduh. Len polia a lúky sú zatrávnené a je na nich minimum kvetov. Mulčuje sa vo veľkom aby sa "urodili" dotácie a na takto obhospodarovaných plochách rastú len odolné trávy a buriny, ktoré včelám nedávajú skoro nič. Jediným spoľahlivým zdrojom prísunu potravy včiel ostali náletové dreviny na 40 rokov neobhospodarovaných plochách, ktoré nestáli JRD a ŠM za obrábanie (svahy, podmáčaná a neplodná pôda). Rastú na nich hlavne: lieska, trnka, hloh, čerešne vtáčie a svíb. Samozrejme druhová skladba je pestrejšia ale tieto kry sú pre včely asi to najlepšie čo im v okolí ostalo. Žiaľ a neskutočná tragédia nastala v posledných dňoch, kedy miestny kolchoz začal vo veľkom výrub týchto drevín odôvodnený tým, že plochy sú TTP a musia byť vyčistené aby sa na nich "urodili" dotácie.... Chápem niekomu ide o dotácie aby generoval zisk. Samozrejme subjekt má na to všetky povolenia vrátane ochrany prírody ... Len je divné, že ochrana prírody dovolí zničiť zdroj včelej paše, hniezdiská, útočiská a potravinovú základňu vtákov, drobnej zveri. V posledných rokoch nastala práve v týchto porastoch revitalizácia populácií Vidlochvosta ovocného a feniklového, ktoré sú zákonom chránené ! Je toto ochrana životného prostredia? Samozrejme môžete mi ihneď napísať, že sa mám sťažovať tam ALE toto je aj problém Ministerstva pôdohospodárstva lebo ono vypláca platby na plochy. Toto je priama príčina ničenia biotopov a obživy zvierat! 40 rokov náletové dreviny nikomu nevadili, nikomu tieto plochy nechýbali... Nazbierať peľ z liesky tento rok moje včely stihli. Za dva týždne by mala kvitnúť čerešňa vtáčia za tri týždne trnka, po nej nasleduje hloh a svíb. Aktuálne tieto porasty usilovne likviduje partia pilčíkov. A ja sa vážne pýtam najvyššej poľnohospodárskej ustanovizne tohto štátu: Keď včely vyletia za jarnou znáškou čo nájdu? Štiepku z náletových drevín? Čo budú jesť? ČO MÁM DAŤ VČELÁM JESŤ?"

a z rozhovoru pre SME:

Spomenuli ste, že posledné roky to bolo s agátovým medom biedne. Bude ho tento rok dosť?

- V našom regióne je to v poslednej dobe veľký problém. Veľa dreva sa používa na výrobu drevoštiepky, ktorá sa často vyrába z agátového dreva. Zostali tu holé lány a jarky a ak to pôjde takto ďalej, s agátovým medom sa môžeme o dva-tri roky rozlúčiť.

Povedalo sa, že agát je nepôvodná drevina, tak musí ísť preč, no ja si myslím, že pravou príčinou je výroba drevoštiepky.

Musím povedať, že urbárnici a lesníci to robia legálne a majú na to právo, lenže keby sa ťažilo drevo, ktoré má aspoň 20 centimetrov, nepoviem ani slovo. To sú staré agáty, ktoré dobre nemedujú. Vyrezávajú sa však aj agáty, ktoré majú v priemere 5-10 centimetrov, z ktorých sa dá vyprodukovať výborný med.