Zákon o ochrane pamiatkového fondu - pozmeňovací a doplňujúci návrh II.

POZMEŇUJÚCI A DOPLŇUJÚCI NÁVRH poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

1. V Čl. I bod 1 znie:

„1. V § 2 ods. 5 druhej vete sa za slovo „munícia,“ vkladá slovo „strelivo,“.

Odôvodnenie:

Vypustenie slov „alebo nehnuteľná vec“ sa javí v kontexte znenia ustanovenia ako nelogické. Napriek problémom pri aplikačnej praxi sa javí vhodnejšie ponechať v definícií aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemku, ktorou je archeologické ložisko.

2. V Čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

„5. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) zastupuje štát ako poškodenú stranu v trestnom konaní v rozsahu pôsobnosti podľa tohto zákona.“.

Doterajšie body sa následne prečíslujú.

Odôvodnenie:

Niet dôvodu, aby pamiatkové orgány zastupovali štát v trestnom konaní. V zmysle zákona       č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy  na ochranu pamiatkového fondu, mala by to byť výsostne jeho úloha. Navyše by podľa vládneho návrhu zákona dochádzalo ku konfliktu záujmov, keď by pamiatkový úrad v trestnom konaní štát zastupoval a zároveň by v trestnom konaní vydával odborné posudky. Preto predkladateľ ponecháva v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávanie odborných posudkov, avšak zastupovanie v trestných veciach prenáša na ministerstvo.

3.    V Čl. I bode 14 v § 10 ods. 2 sa vypúšťa písmeno r).

Odôvodnenie:

Legislatívno-technická úprava súvisiace s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

4.    V Čl. I bod 30 znie:

„30. V  § 32 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. Rozhodnutie o zámere obnovy podľa odseku 2 platí 2 roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak krajský pamiatkový úrad v odôvodnených prípadoch nestanoví dlhšiu lehotu, najviac však 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zámere obnovy.“.“.

Odôvodnenie:

Predkladateľ je toho názoru, že rozhodnutie nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav nehnuteľnosti sa v priebehu času môže zmeniť, a to i zásadne, preto je potrebné, aby sa v rozhodnutí na takéto skutočnosti prihliadalo. Predkladateľ vychádza zo štandardnej doby platnosti stavebného povolenia, avšak s prihliadnutím na osobitný charakter obnovy kultúrnej pamiatky dáva krajskému pamiatkovému úradu možnosť lehotu predĺžiť, a to až na 10 rokov. Pri obnove totiž môžu byť použité historické, či časovo náročné postupy, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu.

5.    V Čl. I bode 42 v § 36 ods. 1 sa vypúšťajú slová „nedeštruktívnych metód a“.

Odôvodnenie:

Vzhľadom na to, že nedeštruktívne metódy ako napríklad zhotovovanie skíc či nákresov nevplývajú na archeologické nálezisko, archeologický nález, alebo nálezovú situáciu, nie je dôvod ich regulovať. V prípade regulácie totiž hrozí oprávnenej osobe, ktorá vykonáva nedeštruktívnu metódu vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu neoprávneného archeologického výskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb v absurdnej situácii, keď je ich postavenie slabšie napríklad v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú archeologický výskum načierno ako tzv. vykrádači archeologický nálezísk.

Rovnako pri schválení tohto bodu v predloženom znení vládneho návrhu zákona bez zohľadnenia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu, či inej pamiatky, bude obvinený z neoprávneného archeologického výskumu.