Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Ekoblog č. 19 (kapitola Mesto): Bratislava/nahlas vtedy a dnes

2_matus_zajac_

Milé čitateľky a milí čitatelia webovej stránky Obyčajných ochranárov,

pri príležitosti blížiacej sa šesťdesiatky mi napadlo zostaviť a vydať knižku 60 ekoblogov. Keďže nevýjde skôr, ako na budúci rok, oslovil som správcu nášho webu, Riša Medala, že by sme mohli každý týždeň jeden z “ekoblogov” zavesiť na náš web a tým upútať Vašu pozornosť na to, čo chystáme.
Blogy vznikli v rokoch 2006 – 2011, teda v poslednom období pred mojím návratom do parlamentu.
Niektoré neboli dosiaľ publikované, niektoré publikované boli, ale v skrátenej či inak modifikovanej podobe.
Pre lepšiu orientáciu ich budeme číslovať a uvádzať aj kapitolu, do ktorej budú v knižke zaradené.
O ilustrácie som požiadal ďalšieho takmer šesťdesiatnika, Fera Guldana, takže texty občas spestria jeho nenapodobiteľné kresby.
Budem rád, ak týmto mojim krátkym textom venujete pár minút času a teším na Vaše prípadné ohlasy.

S pozdravom

Maňo Huba

********************************************************************************

 

mh38

Bratislava/nahlas vtedy a dnes

Neveľká knižka s rozsahom 64 strán formátu A4. Preambula, Edičná poznámka a štyri hlavné časti (Prírodné zložky prostredia, Kultúrno-historické zložky prostredia, Sociálne prostredie, Súvislosti). Spolu 17 kapitol od Kvality ovzdušia až po Znevýhodnené sociálne skupiny.

1 zostavovateľ (Ján Budaj),

2 vydavatelia (Mikuláš Huba, Juraj Flamík ako štatutárni zástupcovia Základných organizácií SZOPK č. 6 a 13 v Bratislave),

6 členov redakčného kolektívu (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Peter Tatár).

23 členov autorského kolektívu v abecednom poradí (Ján Budaj, Mária Filková, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Ivan Gojdič, Mikuláš Huba, Vladimír Ira, Gabriela Kaliská, Vladimír Kohút, Judita Kokolevská, Juraj Kubáček, Ivan Kusý, Peter Kresánek, Igor Levský, Zora Okáliová-Paulíniová, Juraj Podoba, Kamil Procházka, Pavel Šremer, Ivan Štúr, Peter Tatár, Jana Višváderová, Hana Volková (Zemanová)).

42 recenzentov (o.i. Gabriel Bianchi, Matúš Dulla, Andrej Fiala, Andrej Ferko, Mikuláš Gažo, Jana Geržová, Anna Grešková, Ján Hanušin, Milan Hladký st., Roman Hofbauer, Štefan Holčík, Jozef Holomáň, Anton Jurko, Viera Káľavská, Imrich Kostolný, Juraj Králik, Martin Kusý, Ján Lacika, Mikuláš Lisický, Michal Majtán, Vladimír Mináč, Ladiaslav Mlynka, Vladimír Ondruš, Ján Oťaheľ, Ladislav Snopko, Miloš Stankoviansky, Jaroslav Šíbl, Koloman Tarábek, Igor Thurzo, Ladislav Volko, Dušan Závodský a ďalší).

19 ďalších spolupracovníkov (o.i. Daniel Fischer, František Guldan, Anton Hodál, Marián Huba, Andrea Chorváthová, Jozef Klepáč,  Martin Kvasnica, Magda Kvasnicová, Vladimír Kokolevský, Ján Langoš, Martin Mašek,  Marta Pichová, Igor Strinka, Josef Vavroušek, Jozef Vojta a ďalší).

Spolu 84 mien.

V tiráži sa uvádza, že Bratislava/nahlas (B/n) vyšla ako príloha k zápisnici zo spoločnej členskej schôdze Základných organizácií č. 6. a 13 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, uskutočnenej dňa 4.6.1987.  V skutočnosti prvé vydanie v náklade 1000 ks. vyšlo začiatkom októbra 1987 a druhé, v náklade 2000 ks., cca o 3 týždne neskôr.

Podľa neoficiálnych údajov sa len v priebehu prvého mesiaca po vydaní B/n nelegálne vyhotovilo okolo 60 000 kópií na najrôznejších dobových nosičoch a médiách.

Bratislava/nahlas bola, spolu s dunajskými iniciatívami, opravami ľudových stavieb,  kláštora v Mariánke, či stredovekého domu v Banskej Štiavnici,  záchranou historických cintorínov a s niektorými ďalšími monumentálnymi kolektívnymi aktivitami, jedným z vyvrcholení dovtedajších ochranárskych snažení. V tomto zmysle bola v prvom rade kritikou vtedajších rozhodnutí, aktivít či nečinnosti a navrhovaním alternatívnych riešení. Bola artikulovaným a verbálnym naplnením vízie nového, demokratického, kultúrnejšieho, ekologickejšieho, zdravšieho a krajšieho Slovenska. Takto k nej pristupovala aj väčšina jej tvorcov.  Prevažne politickou sa celá záležitosť stala až následne, najmä po jej masívnom spropagovaní na Hlase Ameriky. Potom už ani nebola veľmi inú možnosť, ako sa začať správať „politicky“. Práve tie dva roky od októbra 87 do novembra 89 boli akousi vysokou školou disidentstva či opozičnej politiky pre mnohých aktérov Bratislavy/nahlas, novembrových tribúnov a ponovembrových – zväčša krátkodobých -  politikov. Možno aj preto ju Václav Havel nazval slovenskou obdobou Charty 77.

V súčasnosti žijeme čakaním na niečo podobné. Bratislava je opäť chorá vo viacerých sférach. Nakoľko reálne je očakávať, že to, čo tak naše hlavné mesto opäť potrebuje, bude niečo podobné ako Bratislava/nahlas, či sa  dokonca usilovať  o priame  nadviazanie na burcujúci počin spred dvadsiatich rokov, alebo ísť úplne inou cestou, ťažko povedať. Ale je pravda, že určitá snaha o kontinuitu tu pretrváva v podobe 26 stretnutí verejnosti s  komunálnymi predstaviteľmi od r. 1998 organizovaných bratislavskými ochranármi v Divadle Astorka – Korzo´90 a neskôr v bývalom V-klube (dnes A4-Nultý priestor), zo začiatku pod heslom Bratislava/nahlas.

Ešte akčnejším dojmom pôsobí vznik a fungovanie občiansko-ochranárskej platformy Bratislava otvorene, ktorá nie celkom neúspešne kandidovala aj v komunálnych voľbách r. 2006 a ktorú verejne podporila rovná stovka osobností kultúrneho a spoločenského života.

Ani medzi aktérmi B/n spred 20 rokov nepanuje jednoznačný názor, či je lepšie, aby B/n zostala kauzou vyhradenou už len pre historikov, alebo či je to dosiaľ otvorený príbeh, ktorý čaká na novú generáciu pokračovateľov.

December 2007