Najlepšia elektrina je tá, ktorú nemusíme vôbec vyrobiť

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k Výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za r. 2012 na 27. schôdzi NR SR)

...Začnem, ak dovolíte, známym sloganom: „Najlepšia elektrina je tá, ktorú nemusíme vôbec vyrobiť.“
S vyššie uvedeným kontrastuje skutočnosť, že hneď v úvodnej kapitole predloženej Výročnej správy sa uvádza: „Spotreba elektriny síce poklesla medziročne o 0,26% na hodnotu 28 786 GWh a výroba elektriny vzrástla o 0,92% na hodnotu 28 393 GWh, avšak tieto hodnoty spotreby a výroby elektriny ešte nedosiahli úroveň spred štyroch rokov“. Z tohto konštatovania mi implicitne vyplýva, že predkladateľa Výročnej správy tento stav a vývoj výroby a spotreby elektriny znepokojuje. Mňa, naopak, pokles výroby, a najmä spotreby elektriny teší. Skôr ma znepokojuje veľmi pomalé a nedostatočné tempo poklesu spotreby elektrickej energie. Na tom, že pokles spotreby elektrickej energie je najmä v krajine, ktorá s energiou ešte stále narába relatívne veľmi nehospodárne, veľmi žiaduci, sa zhodneme zrejme viacerí. Ale v krajine, ktorá prakticky v žiadnej oblasti nemá komparatívne výhody na výrobu elektrickej energie, je žiaduci aj pokles jej výroby.
Ale úplne podstatná je celková bilancia, teda jednak pomer výroby a spotreby, ale aj čo sa týka spotreby elektrickej energie na jednotku HDP. A toto je sféra, kde Slovensko má na rozdiel od výroby elektriny stále obrovský potenciál. Čo je ďalšia obrovská výzva, to je reštrukturalizácia celého národného hospodárstva smerom k nižšej energetickej náročnosti a vyššej efektivite. Tam by sme mali v prvom rade smerovať naše úsilie, a nie do podpory nových, často veľmi problematických zdrojov elektrickej energie.