Mikuláš Huba, CITENERGO - Konferencia Národnej platformy: úvodné slovo

Záujmové združenie miest a obcí pre trvalo udržateľnú energetickú efektívnosť (CITENERGO), ktoré spolu s ďalšími zainteresovanými vedeckými, mimovládnymi, podnikateľskými, poradnými a ďalšími inštitúciami vytvorilo na Slovensku Národnú platformu,  má veľké predpoklady meniť energetiku na komunálnej úrovni k lepšiemu.

Navyše, má to celé aj širšie súvislosti: čím bude narábanie s energiou na komunálnej úrovni efektívnejšie, čím budú naše mestá a obce energeticky sebestačnejšie a menej zraniteľné, tým bude viac narastať zdravý lokálpatriotizmus ich obyvateľov a tým bude lepšie fungovať aj hospodárenie s energiu v regionálnom a celoštátnom meradle. A k tomu všetkému je treba prirátať aj príspevok k zmierňovaniu negatívnych dopadov globálnej zmeny klímy.

Preto so záujmom a sympatiami sledujem a úprimne oceňujem  niekoľkoročné vytrvalé úsilie generálneho sekretára Únie miest Slovenska a zároveň vedúceho projektu CITENERGO na Slovenku, pána Mariána Minaroviča a jeho spolupracovníkov, resp. spolupracovníčok v tejto oblasti.

Už len samotný fakt, že okolo 40% energie, jej spotreby i možných úspor je viazaných na budovy, ktoré sa v rozhodujúcej miere nachádzajú práve v mestách a obciach, je dostatočným dôkazom o potrebe venovať sa tejto téme, o ktorej máme niekedy mylnú predstavu, že ju za nás vyrieši vláda,  centralizované energetické podniky, prípade Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a iní veľkí hráči vo sfére energetiky.

Skutočnosť je iná. Áno, vláda, parlamentu, ÚRSO a stále viac a viac aj Európska únia definujú určité všeobecné rámce, stanovujú spoločné strategické ciele a vytvárajú nástroje, ktorými by sme sa mali riadiť, resp. používať ich všetci. Ale všetko sú to len hrubé kontúry a orientačné body. V praxi o úspešnosti či neúspešnosti energetickej politiky rozhodujú a budú rozhodovať jednotliví aktéri priamo v teréne, či už vo sfére výroby, dopravy, služieb alebo bývania, pričom medzi najvýznamnejších z týchto aktérov budú vždy patriť mestá a obce.

Kto pochybuje o význame a úlohe komunálnej energetiky, nech sa ide pozrieť hoci len do susedného Rakúska.

Energetika predstavuje veľkú výzvu aj z pohľadu parlamentu. Len v tomto volebnom období sme sa zaoberali niekoľkými novelami zákonov, týkajúcich sa tejto sféry, najmä zákona ... o podpore obnoviteľných zdrojov. Ale výroby a hospodárenia s energiou sa priamo či nepriamo týka aj veľa ustanovení iných zákonov: od stavebného zákona, cez zákon o odpadoch, či zákon o ochrane ovzdušia až po lesný zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny s novými ustanoveniami upravujúcimi napr. pestovanie a využívanie tzv. energetických drevín.

Ako iste viete, Ministerstvo  hospodárstva SR a vláda pripravujú novú energetickú politiku.  Žiaľ, neuspel som so svojím procedurálnym návrhom na začiatku nedávno skončenej 25. schôdze NR SR, aby sme návrh tohto a ďalších zásadných rozvojových dokumentov celonárodného významu pred jeho/ich definitívnom schválením vo vláde prerokovali aj v parlamente.

Okrem toho som v tejto veci interpeloval premiéra i ďalších relevantných členov vlády. Ak mám jednou vetou zhrnúť ich reakcie, tak zneli asi takto: „Nebojte sa, všetko bude v poriadku, pred prijatím novej energetickej politiky či zásadných rozhodnutí prebehne transparentná a vyčerpávajúca diskusia, do ktorej sa môže zapojiť každý, kto bude mať záujem.“

Žiaľ, ako to už na Slovensku býva, opak je pravdou a (takmer) nič nie je v poriadku, pričom dôležité rozhodnutia sa prijímajú čím ďalej tým častejšie kabinetným spôsobom, bez predchádzajúcej verejnej a odbornej diskusie, s vylúčením opozície a neraz jediným človekom.

Čo sa nám však v Národnej rade podarilo, to bolo zorganizovanie diskusného fóra začiatkom tohto leta. Podujatie sme nazvali Alternatívne prístupy k energetike. Jeho potrebu som zdôvodnil v úvode aj takto:  „...lebo nám tu chýba otvorená, celospoločenská diskusia na tému orientácie slovenskej energetiky na najbližšie roky a desaťročia...“ a pokračoval som: „...súčasná situácia v tejto oblasti na Slovensku je plná protirečení, keď aj v zásade dobré a žiaduce rozhodnutia, ako je napríklad zvýšenie podielu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, sa robia zlým spôsobom, o čom svedčí inštalácia solárnych panelov na úrodné pôdy, získavanie energie z biomasy často na úkor kvalitného dreva a/alebo vzácnych porastov, či výstavba tzv. malých vodných elektrární metódou priečneho prehradenia tokov, vzniku bariér a ochudobnenia života v riekach i pozdĺž nich a pod...“

Na podujatí vystúpili okrem poslancov a poslankýň NR SR nezávislí experti a zástupcovia mimovládneho sektoru. Tradične slabšia bola účasť zástupcov štátnej správy. Náplni dnešného podujatia sa zrejme najviac blížil príspevok Juraja Zamkovského z OZ Priatelia Zeme – CEPA s názvom: „Energetická autonómia regiónu – ilúzia alebo šanca? Príklad Poľany“.

Odporúčania, ktoré odzneli v rámci diskusného fóra, sme zozbierali, logicky usporiadali a zaslali kompetentným, z ktorých niektorí, ako napr. podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí našu iniciatívu ocenili a zareagovali ústretovo a konštruktívne, niektorí zareagovali rozpačito, či len zdvorilostne a niektorí vôbec.

Závery a odporúčania z podujatia môžete nájsť na stránke www.obycajniochranari.sk.

Zopár kópií som Vám priniesol aj v tlačenej podobe.

Ďakujem za pozornosť.