Ropáci na Žitnom ostrove – stále aktuálne

Čoskoro uplynú štyri roky odvtedy, ako som publikoval nasledujúci text:

„Kauza nový ropovod vs. Žitný ostrov nie je len lokálna – alebo len naša domáca - záležitosť.

Vzhľadom na rozsah, kvalitu a celkový význam podzemných vôd pod touto časťou Podunajskej nížiny má minimálne regionálny - teda stredoeurópsky - význam.

Ale dilema, či uprednostniť krátkodobý finančný zisk pred dlhodobou ochranou vzácnych prírodných zdrojov má aj takpovediac civilizačno-existencionálny rozmer. A zanedbateľné nie je ani strategické hľadisko: pri troche zjednodušenia možno povedať, že kým ropa bola kľúčovou strategickou surovinou 20. storočia, pitná voda bude najdôležitejšou strategickou surovinou 21. a ďalších storočí. Navyše, kým ropa je surovinou, ku ktorej musíme nájsť čo najskôr alternatívu, voda je, a ak sa nestane zázrak aj vždy bude, surovinou nealternatívnou, stále vzácnejšou, doslova životodarnou.     Použijúc takúto perspektívnu optiku sú zásoby pitných vôd pod Žitným ostrovom spolu s fenoménom ich prirodzenej akumulácie a filtrácie v prostredí štrkov a pieskov prinesených Dunajom vari tým najcennejším, čo na Slovensku máme. Nie náhodou ide o Chránenú vodohospodársku oblasť prvej kategórie. Ak sme sa správali k tomuto závideniahodnému pokladu dosiaľ macošsky  (Slovnaft, „bezprizorné“ benzínové čerpadlá, priemyselné poľnohospodárstvo, nedobudovaná vodárenská infraštruktúra, sedimentácia v Hrušovskej zdrži...), tak je najvyšší čas sprísniť režim ochrany tohto unikátneho rezervoáru kvalitných podzemných vôd. Ak niekto prichádza s návrhom opačného charakteru, je to odsúdeniahodné.

Mentálny svet podporovateľov takých projektov, ako je ropovod naprieč zásobárňou pitných vôd a chránenou prírodou sa nelíši od mentálneho sveta budovateľov veľkých stavieb komunizmu v 50. a 60. rokoch minulého storočia.

Predstava, že by ktokoľvek zo strany Smer-SD predložil zásadný návrh bez vedomia svojho predsedu, je ilúziou. Premiér Robert Fico s obľubou zvykne pripomínať, že pred zmienkou o trhovom hospodárstve je v našej ústave uvedené „sociálne a ekologicky orientované“. Bolo by dobré, keby sa pána premiéra, pôvodným povolaním právnika, niekto – napríklad moderátor televíznej diskusie – opýtal, ako je ohrozovanie a devastácia kľúčových prírodných zdrojov (v iných prípadoch Tatry a iné národné parky či orná pôda, v tomto prípade ropovod ohrozujúci chránenú vodohospodársku i chránenú krajinnú oblasť), ktoré toleruje vláda, v súlade so spomínaním adjektívom „ekologický“ v našej najvyššej právnej norme.

Za pozornosť stojí aj názor ministra hospodárstva p. Ľubomíra Jahnátka (SME, 22.10.2009), že Žitný ostrov už aj tak ohrozuje Slovnaft a čerpacie stanice, ktorým akoby chcel povedať, že nový ropovod bude už len „poslednou ranou z milosti“. ...

Rakúska strana, reprezentovaná koncernom OMV, sa v tomto prípade tiež nevyznamenala. Vždy som veril tomu, že naši najbližší západní susedia sa vyznačujú nadštandardnou citlivosťou voči životnému prostrediu. A preto sa mi dnes nechce veriť, že by sa ich šetrný vzťah k prírode a prírodným zdrojom končil na (východných) hraniciach Rakúska.

Som rád, že na návrh nezareagovali odmietavo iba ochranári, novinári,  vodári, Prezídium Únie miest Slovenska a opozičná poslankyňa za KDH, p. Mária Sabolová, ale aj zastupujúci minister životného prostredia Dušan Čaplovič.

Poslanec Pelegrini svoj návrh z rokovania aktuálnej schôdze NR SR napokon stiahol, čím je riziko ďalšej ekologickej katastrofy na slovenský spôsob  predbežne zažehnané. Niet však pochýb o tom, že protagonisti tohto a podobných zámerov len čakajú na svoju príležitosť. Preto je v tomto prípade na mieste slovko  zatiaľ.

Kým totiž budú na vysokých postoch v tomto štáte pôsobiť ľudia, ktorí vznik podobných rizík pripúšťajú, ba podporujú, dovtedy nebudeme môcť spokojne spávať.“ Dnes sme svedkami toho, že história sa opakuje síce ako fraška, ale ako fraška na náš účet.

-mikuláš huba, Changenet, november 2009-