SPOLOČNOSŤ PRE TRVALO UDRŽATEĽNÝ ŽIVOT A JEJ DVE DESAŤROČIA NA SLOVENSKEJ I SVETOVEJ SCÉNE

Prečo vlastne spomínať?

Majú kus pravdy tí, ktorí hovoria, že akékoľvek pokusy o rekapituláciu uplynulých rokov  a skutkov  pri príležitosti okrúhlych jubileí je vlastne zbytočné. Tí, ktorí to zažili, to nosia v sebe a nepotrebujú o tom hovoriť a tých, ktorí to nezažili, to aj tak príliš nezaujíma, lebo, ako sa vraví: „skúsenosť je neprenosná“.  Ale takémuto postoju je možné aj oponovať s poukazom na to, že ten, kto nespomína, vlastne nežije a národy či iné spoločenstvá, ktoré sa nezaujímajú o svoju minulosť, nie sú národmi.

Okrem toho si myslím, že prejsť mlčky a nevšímavo okolo výročí, by bolo prejavom neúcty voči všetkým z nás i množstvu našich priateľov, spolupracovníkov a sympatizantov, ktorí za uplynulých dvadsať rokov urobili množstvo záslužnej práce, zväčša bez nároku na akúkoľvek odmenu, iba na základe viery a presvedčenia, že to, čo robia, má zmysel a treba to v danej chvíli urobiť.

A aj keby pripomínanie si toho, čo bolo, i toho, čo a ako sme urobili, prípadne neurobili nebolo dobré na nič iné, tak je to minimálne užitočné memento, ktoré nás upozorňuje, čoho všetkého sa máme v budúcnosti vyvarovať.

Dovoľte mi stručne pripomenúť dvadsať rokov existencie československej, českej a slovenskej a napokon regionálnych - najmä  bielokarpatských - odbočiek STUŽ.

V prvom rade by som Vás chcel požiadať, aby sme si pripomenuli tých, ktorí už definitívne nie sú medzi nami:

Bez nároku na úplnosť zo slovenských členov a členiek STUŽ-ky sú to

Klaudo Viceník

Miki Lisický

Ester Plicková

Jarmila Paličková

Anita Prugárová

a Dušan Haľama.

Z českej strany spomeniem aspoň najznámejšie mená

Josef a Petra Vavrouškovci,

Eliška Nováková,

Igor Míchal,

a Ivan Dejmal.

Nezabúdame na Vás a ďakujeme.

Aká bola genéza STUŽ-ky a v akom dobovom kontexte vznikla?

S akými očakávaniami sa jej vznik spájal?

V lete 1992 nás Jozef a Eva Vavrouškovci prišli navštíviť do Liptovského Petra. Tu sa mi Josef zdôveril so svojím zámerom vytvoriť mimovládnu organizáciu na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

Bolo to tesne po  pamätnom Summite Zeme v Rio de Janeiro, na ktorom sme sa obaja aktívne zúčastnili:  Josef dokonca ako vedúci československej delegácie. Bolo to tiež tesne po osudných júnových parlamentných voľbách, ktoré rozhodli nielen o tom, že sa končí krátka, ale nezabudnuteľná misia Josefa Vavrouška na poste federálneho ministra životného prostredia, ale aj o tom, že po 74 rokoch sa končí aj existencia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Josef, medzinárodne uznávaná  osobnosť  s mimoriadnymi schopnosťami, množstvom energie, plánov, ambícií a kontaktov sa teda rozhodol spojiť svoju budúcnosť s novou mimovládkou.

Ambície boli veľké. Ak by som ich mal zhrnúť do jeden vety, tak išlo o to

• identifikovať,
• formulovať,
• navrhovať,
• propagovať,
• podporovať

a pokiaľ možno aj realizovať udržateľné alternatívy voči neudržateľnému fungovaniu sveta okolo nás, a to vo všetkých sférach a na všetkých hierarchických úrovniach: od medzinárodnej, cez národnú, regionálnu až po miestnu.

Za týmto účelom iniciovať vznik a následne vytvárať či koordinovať siete:

1.  Medzinárodnú, tvorenú podobnými organizáciami - zo začiatku aspoň v strednej Európe.

2.  Regionálnu - v podobe regionálnych odbočiek.

Dávať dohromady ľudí podobného  myslenia a cítenia z rôznych  profesií a spôsobov vnímania,  poznávania a interpretovania reality: vedcov, umelcov, filozofov,  občianskych aktivistov, žurnalistov, politikov,  duchovných a ďalších.

Po rozpade ČSFR naďalej udržiavať a rozvíjať československú spoluprácu a vzájomnosť.

Čo stojí s odstupom dvoch desaťročí za zmienku a čo je z môjho pohľadu hodné zapamätania?

Top 10

Ak by som to mal zhrnúť do tradičného Top 10, tak by som do takéhoto zoznamu zaradil:

• Bielokarpatskú regionálnu odbočku STUŽ.
• Medzinárodné aktivity a prestížne členstvá STUŽ/SR v popredných medzinárodných organizáciách (ANPED, EuropeanEcoForum, EEB ai.), aktívna účasť na kľúčových európskych a svetových podujatiach na tému životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja (TUR).
• Vedenie tematickej skupiny Európskeho EcoFora  Hodnoty pre udržateľnú budúcnosť v r. 1998 – 2007.
• Rozsiahle a významné publikačné a edičné počiny (Šok z prosperity, Ohrožená planeta, Ponovembrové Slovensko, Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti, The World Perceived by the Heard of Europe, Environmentálne indikátory pre mestá, Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch, Náboženstvo - životné prostredie – udržateľný spôsob života, Slovensko desať rokov po Riu, Višegrádsky región desať rokov po Riu, Smerom k trvalo udržateľnému  tatranskému regiónu, Krajina ako dar ai.).
• Vedenie priekopníckych projektov, napr. Smerovanie k trvalo udržateľnému Slovensku ako súčasť európskeho projektu Smerom k trvalo udržateľnej Európe v r. 1995 – 1997.
• Organizovanie tradičných podujatí ako bolo napr. 10 ročníkov súťaže študentský esejí na tému Udržateľný spôsob života,  či dosiaľ 18 ročníkov Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov.
• Organizovanie príležitostných podujatí, ako napr. Náboženstvo – životné prostredie – udržateľný spôsob života v r. 2001 v Liptovskom Jáne či národné konferencie Trvalo udržateľné Slovensko v r. 1995 a 1996.
• Prednáška, tlačové besedy, happeningy..., napr.: organizovanie československej výstavy environmentálnych výtvarníkov v Trenčíne a v Kostelci nad Černými Lesy.
• Stovky expertíz, posudkov, stanovísk, účasť na riešení významných domácich projektov vrátane Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR.
• Nespočetné množstvo kontaktov a spoluprác s ostatnými MVO, ako aj s osobnosťami kultúrneho a spoločenského života.

Konkrétnejšie:

1. Pôsobenie Bielokarpatskej odbočky a priebežne aj ďalších odbočiek STUŽ/SR:

• Liptovskohrádockej,
• Bratislavskej,
• Košickej,
• Zvolenskej.

O Bielokarpatskej odbočke bude podrobne referovať Dáša Lišková.

2. Medzinárodné angažmán

Členstvo STUŽ vo viac ako desiatke medzinárodných organizácií, vrátane podieľania sa na vedení takých kľúčových  strešných organizácií, ako je ANPED (Aliancia ľudí severnej hemisféry pre trvalú udržateľnosť), Európske EcoForum, Európske environmentálne bureau (EEB), INFORSE, ISDRN, Greenway a ďalšie.

Aktívna účasť členov STUŽ/SR na všetkých kľúčových európskych i svetových podujatiach vo sfére životného prostredia a (trvalo) udržateľného rozvoja.

(Spolu)organizovanie významných podujatí, ako napr. Výročného stretnutia ANPED v r. 2000 či prípravnej konferencie Európskeho EcoFora  pred V.  Pan-európskou ministerskou konferenciou  v r. 2002. Obe sa konali v Bratislave.

Významná účasť na autorstve medzinárodných dokumentov: Bratislavská deklarácia (2002), manifesty a deklarácie z konferencií  EcoFora v Luzerne, Aarhuse, Kyjeve, Bruseli, Belehrade a Astane.

Vedenie tematickej skupiny Európskeho EcoFora  Hodnoty pre udržateľnú budúcnosť v r. 1998 – 2007.

Účasť na viacerých medzinárodných projektoch a iniciatívach.

3. Publikačné a edičné aktivity

1. Cca 60 publikácií: monografií, zborníkov a pod.

Za všetky spomeniem aspoň:

• Towards Sustainable Slovakia I. – III. vydanie (v slovenskej i anglickej verzii),
• Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti,
• Trilógia Šok z prosperity – čítanka z globálne problematiky,
• Päťdielne Ponovembrové Slovensko (vo vzťahu k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému životu),
• 14 dielov Kapitol z environmentálnej problematiky,
• Ohrožená planeta ,
• Ohrožená planeta na prahu 21. století,
• Bratislava/nahlas po desiatich rokoch,
• Bratislava/nahlas po dvadsiatich rokoch ako výzva,
• Historické štruktúry krajiny (reedícia),
• Kresťanstvo a ekológia – Globálne (ekologické) problémy z aspektu kresťanstva a teológie,
• International Cooperation – The Approach to Sustainable Communities (tri diely),
• Slovenská energetika v číslach – vývojové tendencie slovenskej elektroenergetiky,
• Úspory energie – viac pohodlia, menej znečistenia – inštitucionálne mechanizmy zavádzania úspor energie do praxe,
• World Energy Resources: Fossil Fuels nad Nuclear Power,
• Jadrová energia – ekonomické náklady jadrovej energie,
• Genetické technológie,
• Hodnotenie zásobovania vodou na Slovensku,
• O kriteriálnych rámcoch trvalej udržateľnosti (s dôrazom na plánovanie, budovanie a prevádzkovanie veľkých priehrad na Slovensku),
• The World Perceived by the Heard of Europe,
• Environmentálne indikátory pre mestá.
• Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch,
• Náboženstvo - životné prostredie – udržateľný spôsob života,
• Slovensko desať rokov po Riu,
• Višegrádsky región desať rokov po Riu,
• Smerom k trvalo udržateľnému  tatranskému regiónu,
• Krajina ako dar,
• Svet na jedno použitie?:  My v kríze – kríza v nás,
• + zborníky v anglickom jazyku určené pre rôzne medzinárodné podujatia (Luzer, Manchester, Kostelec nad Černými Lesy, Citta di Castello, Buenos Aires, Benátky, Paríž, Kolymbari, Praha, Sofia, Aarhus, Hannover ai.),
• + kvantum publikovaných príspevkov v rôznych tlačovinách + cca 80 dielov INFOSTUŽ,
• + množstvo publikácií z dielne Regionálnej odbočky STUŽ Biele Karpaty,
• + web (www.stuz.sk).

4. Vedenie projektov, alebo účasť na projektoch

• Voda pre 3. tisícročie (SRS, STUŽ/SR, SZOPK),
• Hodnotenie prípravy a uplatňovania Národného environmentálneho akčného programu v SR,
• Smerovanie k trvalo udržateľnému Slovensku ako súčasť európskeho projektu Smerom k TU Európe (zastupovanie SR),
• Participácia na informačno-propagačnej kampani Energia pre Slovensko,
• Prehľad environmentálnych strategických cieľov v SR,
• Ochrana životného prostredia a rozvoj kapacít na Slovensku,
• Cesta do Aarhus – národná správa za Slovensko,
• Spolupráca medzi ministerstvami životného prostredia a environmentálnymi MVO,
• Hospodárenie v lesoch: otázky decentralizácie a trvalo udržateľného rozvoja,
• Autorská spolupráca na Správach o stave Slovenska (IVO) a na Správach o ľudskom rozvoji (CPHR, UNEP) a na projekte Aspekty implementácie národnej ekologickej siete Slovenska (IUCN),
• Spolupráca na projekte a publikáciách  Trvale udržitelná budoucnost pro Českou republiku a Slovensko,
• Spolupráca na projekte a publikácii Trvale udržitelný rozvoj ve střední Europě,
• Stratégia trvalo udržateľného rozvoja regiónu Dolného Pomoravia, Východných Karpát a Vysokých Tatier (GEF),
• Nová energetická politika SR – alternatívny návrh (ENERGIA 2000),
• Politika SR v elektroenergetike. Katalóg argumentov III (ENERGIA 2000),
• Dotácie v energetike Slovenskej republiky (SEVEN),
• Environmentálne indikátory pretrvalo udržateľné mestá,
• Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch,
• Spolupráca na Národnej stratégii trvalo udržateľného rozvoja SR a následnej publikácii Trvalo udržateľný rozvoj – výzva pre Slovensko (REC Slovensko),
• Spoluautorstvo publikácie Miestna Agenda 21 – Udržateľný rozvoj miest a mikroregiónov na Slovensku (REC Slovensko),
• Višegrádsky región 10 rokov po Riu,
• Zvyšovanie vedomia a informovanosti verejnosti o problematike TUR,
• Podpora a propagácia trvalo udržateľnej energetiky na Slovensku,
• Monitorovanie a komentovanie aktivít, ktoré ovplyvňujú životné prostredie na Slovensku,
• Udržateľný manažment vodného hospodárstva a krajiny v povodí Myjavy,
• Stratégia TU rozvoja v tatranskom regióne,
• Monitoring (eko)politickej situácie na Slovensku
• a ďalšíe
• + plus celý rad významných projektov Bielokarpatskej odbočky STUŽ.

5. Organizovanie dlhodobo sa opakujúcich tradičných podujatí

• 18 ročníkov Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov,
• 10 ročníkov súťaže študentských esejí Udržateľný spôsob života,
• Semináre Ponovembrové Slovensko,
• Tradičné aktivity Bielokarpatskej odbočky STUŽ.

6. Organizovanie ad hoc podujatí typu unikátnej konferencie Náboženstvo – životné prostredie – udržateľný spôsob života v r. 2001 v Liptovskom Jáne, prezentácie vydaných publikácií, diskusné podujatia k 5., 10., 15. a 20. výročiu vzniku STUŽ i Nežnej revolúcie a desiatky ďalších akcií vrátane konferencie s medzinárodnou účasťou Dobříš + 20.

Konkrétne napr.:

• Quo Vadis, Bratislava?
• Kresťanstvo – životné prostredie – trvalo udržateľný život,
• Smerovanie k trvalo udržateľnému Slovensku v medzinárodnom kontexte (I a II),
• Bratislava/nahlas po 10 rokoch,
• 20 rokov dreveničiarskych aktivít na Slovensku,
• Prečo to bolo tak a nie inak – konferencia k 10. výročiu Nežnej revolúcie,
• Spoluorganizovanie medzinárodnej konferencie International Cooperation – The Approach to Sustainable Communities,
• Genetické technológie: hrozba alebo nádej? (I. a II. ročník),
• 10. výročný kongres Aliancie Severu za trvalú udržateľnosť (ANPED),
• Trvalo udržateľné hospodárenie v povodí rieky Myjava,
• Smerovanie k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu
• + aktívna  účasť na organizovaní medzinárodných konferencií v zahraničí, napr.:
• Perspektivy trvale udržitelného života v Evropě,
• Perspectives of Sustainable Living in Europe, Japan and North America,
• Persektivy trvale udritelného spusbu života,
• Směřování k udržitelnému rozvoji,
• Visegrad Agenda 21 – Transition from Centrally Planned Economy to Sustainable Society?
• Johannesburg plus 1,
• Udržitelný rozvoj – stav a perspektivy v roce 2010.

7. Stovky prednášok, tlačových besied, vystúpení, petícií, happeningov, vrátane veľkej československej výstavy environmentálnych výtvarníkov v Trenčíne a v Kostelci nad Černými Lesy.

8. Expertízna činnosť, zaujímanie stoviek stanovísk, autorstvo posudkov a stanovísk (viac ako 200), takmer každodenná poradenská aktivita,  expertná účasť v rôznych projektoch (vrátane veľkých), ktoré by bez účasti členov a členiek STUŽ/SR niekedy vôbec nevznikli, alebo by mali podstatne odlišný charakter. Za všetky spomeňme aspoň vznik Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja SR či Vízia rozvoja SR do r. 2020.

9. Osobnosti: obe STUŽ-ky, česká i slovenská mali a majú vo svojich radoch množstvo osobností.  Niekedy až takých významných, a hlavne zaneprázdnených, že na účasť na našich akciách a aktivitách nemali jednoducho čas. Nebudem ďaleko od pravdy keď poviem, že medzi odborníkmi vo sfére (trvalej) udržateľnosti by sme u nás ťažko našli niekoho významného, kto by nebol členom, alebo aspoň spolupracovníkom/spolupracovníčkou STUŽ.

10. A last but not least – ľudia, ktorí po stránke organizačnej, technickej, ekonomickej, revíznej a pod. tvorili STUŽ na národnej i regionálnej úrovni: okrem predsedov (Maňo Huba – 1993 – 2012, Ján Szőllős – od 2012,  dlhodobí a osvedčení podpredsedovia (Vlado Ira a Ľuba Trubíniová), krátkodobo aj Juraj Podoba, Miki Lisický, Juraj Krivošík, Ján Szőllős a Ján Hanušin, čestný podpredseda: Josef Vavroušek. Dlhoročná tajomníčka Katka Šimončičová, krátkodobo Silvia Kompoltová-Štepánková, či Andrea Chrváthová a v posledných rokoch Erika Mészárosová. Hospodári a ekonómovia:  Andrea Chorváthová, Ivan Klinec, Ján Szőllős a Katka Šimončičová), revízori: Braňo Líška, Koloman Prónay, Vlasta Körnerová, Pavol Petráš a Jano Lacika  a ďalší členovia predsedníctva (okrem vyššie spomenutých aj Jano Hanušin, Peter Mederly,  Vlado Hudek, Boris Strečanský, Juraj Mesík a príležitostne aj ďalší/ďalšie) + trvalo aj šéfka Bielokarpatskej odbočky Dáša Lišková. S korektúrami, grafickými prácami a podobne nezištne pomáhali Erika Mészárosová, Rút Facunová, Klaudia Medalová, Oľga Hubová st., Fero Guldan, Martina Cebecauerová a mnohí ďalší/ďalšie.

Regionálne odbočky priebežne viedli: Dagmar Lišková, Katarína Rajcová, Vlasta Körnerová, Pavol Petráš, Andrea Chorváthová, Vladimír Mokráň, Blanka Maňkovská a Peter Mederly.

Obetavo nám niekoľko rokov pomáhala dobrovoľníčka Amerických mierových zborov Tenley Dalstrom a viacero mladých ľudí, ktorí absolvovali v rámci STUŽ-ky náhradnú vojenskú službu.

Vyššie spomenutým i všetkým ostaným, ktorí/ktoré urobili čokoľvek v prospech napĺňania cieľov STUŽ-ky, alebo sa akokoľvek zaslúžili o jej dobré meno, patrí veľká vďaka.

Slovenská STUŽ-ka a jej regionálne odbočky spolupracovali počas dvoch desiatok rokov svojej existencie s desiatkami organizácií doma i v zahraničí.

Spomeňme aspoň niektoré:

Česká STUŽ-ka a jej regionálne odbočky v Uherskom Hradišti, Olomouci a Hradci Králové, Geografický ústav SAV, Mestský výbor SZOPK v Bratislave, Greenpeace, A-Projekt,  REC Slovensko,  Slovenská geografická spoločnosť pri SAV, Slovenská asociácia Rímskeho klubu, Slovenská futurologická spoločnosť, Únia miest Slovenska a mnoho ďalších. Z konkrétnych mien spomeňme aspoň Josefa Vavrouška, Evu Vavrouškovú, Pavla Šremera, Palva Nováčka, Jirku a Janu Dlouhých, Igora Míchala, Ivana Dejmala, Martina Říhu, Vladimíra Iru, Katarínu Šimončičovú, Juraja Rizmana, Vlastu Körnerovú, Vladimíra Hudeka, Jána Laciku, Karola Nemogu, Bela Riečana, Petra Medveďa, Juraja Zamkovského, Pavla Širokého, Mariana Minaroviča a Natáliu Shovkoplias. Desiatky ďalších, ktorí/ktoré by si tu tiež zaslúžili menovitú zmienku, nech mi, prosím, odpustia.

Finančne nás podporovali najmä REC Slovensko, EKOPOLIS, Nadácia pre podporu občianskych aktivít (NPOA), Medzinárodný višegrádsky fond, Nadácia otvorenej spoločnosti, UNDP a niekoľko ďalších príležitostných darcov.

Spomedzi médií to bol najmä týždenník MOSTY s nezabudnuteľnou Soňou Čechovou, Architektúra – interiér – dizajn pod taktovkou Evy Bodnárovej a internetový server Changenet spravovaný Norom Brázdom. Príležitostne tiež Krásy Slovenska, Kultúrny život, Životné prostredie, SME, Envigogika ai.

Spomedzi osobností kultúrneho života nás dlhodobo podporovali dve Zuzky: Kronerová a Homolová, Fero Guldan, Samo Smetana a jeho BANDA, Hudobná skupina Jednofázové kvasenie, MUZIČKA, Miro a Vilma Cipárovci, Ester Plicková, Jano Lacika, Rudo Sikora, Ďuro Nvota,  Peter Šimun, Maroš Geišberg,  Eugen Gindl, Martin Bútora, Anton Srholec, Daniel Pastirčák, žiaci Základnej umeleckej školy na Sklenárovej ulici a ďalší/ďalšie.

Aj im patrí naše úprimné poďakovanie.

 V čom sme uspeli a v čom nie?

Jednoduchá odpoveď by mohla znieť:  čiastočne sme uspeli vo všetkom, ale asi v ničom nie úplne, teda tak, aby sme naplnili vysoká očakávania z čias nášho vzniku.

Asi sa zhodneme na tom, že žiadna zo slovenských environmentálnych mimovládok nedisponovala  takým potenciálom odborníkov v radoch svojich členov, ako STUŽ-ka. Ale pre nikto z nich nebola práca pre našu organizáciu absolútnou prioritou.

Mnoho ďalších hodnotných ľudí sme v prvej polovici 90-tych rokov oslovili s ponukou spolupráce v snahe vytvoriť niečo skutočne veľké. Ale väčšina  z nich z rôznych príčin odmietla.

Nepodarilo sa nám tiež vymaniť z „generačného zakliatia“ a pritiahnuť dostatok mladých ľudí. Asi aj preto, lebo sme neboli dosť „akční“, a teda ani dosť príťažliví pre mladých.

S rozvojom tretieho sektora na Slovensku vznikla taká konkurencia, že STUŽ-ka, ktorá sa de-facto nikdy nestala takou profesionálnou organizáciou ako niektoré iné, s ktorými sme vo viacerých smeroch nedokázali efektívne „súťažiť“. Aj preto sa nikdy okolo STUŽ-ky „nekrútili“ veľké peniaze.  Aj preto možno konštatovať, že z cost/benefit analýzy by zrejme vyplynulo, že v rámci slovenských mimovládok sme „za rekorde málo peňazí vyprodukovali relatívne najviac muziky“. Táto naša nenáročnosť  a zdrojová efektívnosť je na jednej strane sympatická, ale na druhej strane zabránila niektorým významným počinom a ambicióznym projektom, ktoré by zo STUŽ-ky urobili prvoradú verejne akceptovanú autoritu analogickú napr. Greenpeace Slovensko či Inštitútu pre verejné otázky.

Niektoré pokusy o transformáciu slovenskej STUŽ-ky na skutočne profesionálnu organizáciu – ako napr. náš pokus vytvoriť profesionálny Inštitút trvalo udržateľného rozvoja – nevyšli. A nebola to  naša chyba, ale dôsledok arogancie mečiarovského ministerstva vnútra, ktoré odmietlo takýto inštitút registrovať.

Bezmála dvadsať  rokov strávených na čele slovenskej STUŽ-ky nebola jediná významná udalosť v mojom živote, ale bez toho by môj život bol iný, o jeden dôležitý rozmer  a množstvo zaujímavých ľudí, zážitkov, emócií a poznatkov chudobnejší. A preto som vďačný za túto dvadsaťročnú skúsenosť.

A na záver to najdôležitejšie: všetkým členom a pracovníkom slovenskej STUŽ-ky, ako aj donorom, sponzorom, spolupracujúcim umelcom, partnerským organizáciám a všetkým, ktorí/ktoré sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o pozitívne a občas aj pozoruhodné výsledky STUŽ/SR v doterajšej jej histórii patrí úprimná vďaka.

Mikuláš Maňo Huba

čestný predseda STUŽ/SR

predseda STUŽ/SR v r. 1993 - 2012