Lex Žitný ostrov: List S-O-S prezidentovi SR

Vážený pán prezident,

ako iste viete, Žitný ostrov predstavuje najvýznamnejšiu akumuláciu dosiaľ zväčša kvalitných podzemných vôd, využiteľných na pitné účely nielen u nás, ale v celej strednej Európe. Toto prírodné bohatstvo, ktoré sa šťastnou zhodou okolností nachádza práve na území Slovenskej republiky, sa nám zo dňa na deň stráca. Spôsobuje to minulá i súčasná hospodárska činnosť, ktorá často nerešpektuje skutočnosť, že ide o chránenú vodohospodársku oblasť (CHVO) prvoradého významu, ktorá je zároveň veľmi citlivá na akékoľvek negatívne vplyvy. Toto konštatovanie sa týka prirodzeného dopĺňania zásob podzemných vôd (teda ich kvantity), ale ešte viac ich kvality. 

Podľa ústavy a kompetenčného zákona zodpovedá za kvalitu i kvantitu podzemných vôd Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) v spolupráci s ďalšími rezortmi (zdravotníctva, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, vnútra…). Právom sa preto očakáva, že MŽP SR zmobilizuje svoj potenciál a podstatne skvalitní svoju činnosť pri ochrane vôd na Žitnom ostrove, ako aj v ostatných regiónoch Slovenska. Skutočnosť je, žiaľ, skôr opačná.

O čo menej konkrétnych krokov tohto rezortu vo vzťahu k vode evidujeme, o to viac sa venuje marketingu, ktorým sa snaží svoju nedostatočnú a miestami až kontraproduktívnu aktivitu/pasivitu zamaskovať. Najnovšími dôkazmi o pravdivosti tohto nášho tvrdenia sú asistencia ministerstva pri ohrození najvýdatnejšieho veľkozdroja pitných vôd pri Šamoríne na jednej strane (dokumentujú to napr. televízne reportáže Kataríny Začkovej v RTVS, ale aj naše listy, adresované ministrom a predsedovi vlády - pozri www.ochranari.sk) a na druhej strane znenie návrhu Zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý 16. 10. 2018 schválila Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).

Dovoľte nám, vážený pán prezident, požiadať Vás, aby ste nepodpísali znenie spomínaného zákona (skrátene nazývaného Lex Žitný ostrov - tlač č. 1049).

Podľa predkladateľa má zákon za cieľ zabezpečiť komplexnú efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádzajú najväčšie zásoby podzemných vôd na Slovensku. Realita je však iná. Počas medzirezortného pripomienkového konania sa návrh zákona navyše zásadne zmenil. V dôsledku toho do vodného práva vnáša chaos, duplicitu a nejasné pravidlá. Už pôvodný návrh mal veľa nedostatkov, a preto bola voči nemu vznesená hromadná pripomienka verejnosti (pozri www.zanasuvodu.sk, www.ochranari.sk).

Na rokovanie vlády a následne do NR SR bol tak predložený zásadne pozmenený návrh oproti pôvodnej verzii. Nešlo, žiaľ, o zmeny k lepšiemu. Skôr naopak. Obávame sa, že v dôsledku týchto zmien budú najcennejšie vodohospodárske lokality paradoxne chránené menej ako doteraz.

Týmto zákonom sa MŽP SR fakticky vzdáva svojej právomoci kontrolovať zakázané činnosti a prenecháva túto svoju doterajšiu kompetenciu Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo životného prostredia SR tak odteraz nebude mať práve v CHVO postavenie ústredného orgánu štátnej vodnej správy, ani kompetentného orgánu pre presadzovanie európskej Rámcovej smernice o vode. Štátna vodná správa tým stráca svoje právomoci pri presadzovaní opatrení na zabránenie zhoršenia stavu vôd a pri obnove poškodených vodných útvarov, akým je v súčasnosti aj Žitný ostrov. Prijatím nového zákona sa vnášajú do ochrany vôd nejasnosti a právna nejednoznačnosť. Tie spočívajú najmä v tom, že ochrana chránených vodohospodárskych oblastí je právne zabezpečená už v aktuálne platnom zákone o vodách. Tvorcovia nového zákona jednoducho vyňali § 31 z vodného zákona a prakticky jeho znenie skopírovali do nového zákona. Avšak tým, že len v niektorých ustanoveniach nového zákona sa v odkazoch odvolávajú na vybrané ustanovenia dosiaľ platného vodného zákona aj Rámcovej smernice EÚ o vodách, dochádza k stavu, že ochrana vôd na Slovensku nebude jednotná a práve v najcitlivejších oblastiach, ktoré by sme mali obzvlášť chrániť, bude nejasná a nejednoznačná. Navyše, tým, že voda v prírode predstavuje priestorové kontinuum, nie je ani z vecného či systémového hľadiska vhodné osobitne chrániť časť vodných útvarov a umelo ich separovať od ostatných. Doterajší právny poriadok chránil vodu komplexne, čo považujeme za správnejšie.

Sme presvedčení, že zákon Lex Žitný ostrov predstavuje v prvom rade marketingový ťah. Jeho predložením a schválením v NR SR má vzniknúť v očiach verejnosti nebezpečná ilúzia, že MŽP SR ide chrániť vody na Slovensku dôslednejšie, ako doteraz. Nielenže si tým predkladateľ chce neoprávnene urobiť zásluhy (namiesto toho, aby podnikal praktické a reálne kroky na zlepšenie situácie), ale ešte aj zavádza verejnosť. Nevylučujeme ani možnosť účelovosti predloženého návrhu zákona, ktorý práve svojou nejasnosťou bude nahrávať subjektom, ktoré v nasledujúcich mesiacoch potrebujú na Žitnom ostrove realizovať činnosti, ktoré sú už dnes zákonom zakázané. Informácie ohľadom pravdepodobného používania kontaminovanej zeminy pri výstavbe diaľnice, resp. rýchlostnej cesty D4/R7 či nezákonná ťažba štrku a riziko následného zavezenia ťažobných kaziet zeminou neznámeho pôvodu sú práve tie činnosti, ktorým bude vzniknutý legislatívny chaos len nahrávať.

A napokon, ale nie na poslednom mieste: predkladateľ nevyužil príležitosť, že keď sa už novelizuje legislatíva v oblasti vodného hospodárstva a ochrany vôd, je treba reálne zlepšiť legislatívne prostredie, v ktorom sa táto činnosť odohráva. Najmä posilniť regulačné mechanizmy, usmerňujúce ekonomické a ďalšie aktivity tak, aby chránené vodohospodárske oblasti na Slovensku boli skutočne chránené.

Záverom Vás, vážený pán prezident, ešte raz žiadame, aby ste predmetný zákon vrátili na opätovné prerokovanie do NR SR – z vyššie uvedených ako aj z ďalších dôvodov, o ktorých Vás v prípade Vášho záujmu budeme radi informovať osobne.

Podpísaní/é:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba)

a ďalší členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu (v abecednom poradí):

Sabina Barborjak, Ing. Dušan Bevilaqua, PhD., Ing. Ladislav Bíro, Mgr. Patrícia Černáková, Mgr. Michal Deraj, doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., Mgr. Viera Dubačová, RNDr. Elena Fatulová, Ing. Karol Fröhlich, DrSc., doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc., Ing. Fero Guldan, RNDr. Ján Hanušin, CSc., Ing. arch. Boris Hochel, Mgr. Zuzana Homolová, Mgr. Kristína Hudeková, Mgr. Tomáš Hulík, prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc., Mgr. Ľubica Kolková, Mgr. Eva Kováčechová, prof. RNDr. Mária Kozová, CSc., RNDr. Ľubica Krištofová, doc. Zuzana Kronerová, doc. RNDr. Ján Lacika, CSc., prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., Ing. Milan Lichý, doc. MUDr. Branislav Líška, CSc., Mgr. Dana Mareková, Ing. Juraj Melichár, Mgr. Richard Medal, Ing. Klaudia Medalová, Ing. Ján Mičovský, Mgr. Vladimír Mokráň, Branislav Moňok, prof. Juraj Nvota, MVDr. Samuel Pačenovský, Ing. Martina Paulíková, Mgr. Jana Pavlíková, Soňa Párnická, Mgr. Daniel Pastirčák, Mgr. Tomáš Peciar, doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD., Mgr. Andrej Popovič, Ing. arch. Ľudmila Priehodová, Ing. Koloman Prónay, Mgr. Samuel Smetana, Ing. Drahoš Stano, Ing. Štefan Szabó, PhD., Mgr. RNDr. Ján Szöllös, CSc., RNDr. Jozef Šibík, PhD., RNDr. Jaromír Šíbl, Ing. Katarína Šimončičová, Mgr. Pavel Šremer, Eulalia Štefanová, Ing. Ľubica Trubíniová, doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ing. Alexander Vágner, Mgr. Katarína Začková, Juraj Zamkovský, RNDr. Anna Zemanová, Pavol Ziman

Bratislava, 25. 10. 2018