Laudáciá

Ambasádor životného prostredia 2017 Juraj Nvota

Juraj, dovoľ, aby som Ti srdečne zablahoželal.

Tí, čo Tvoj tvorivý vývoj sledujú, už dávno nepochybujú o tom, že to dotiahneš ďaleko. Začalo to celkom nenápadne, nevinným divadlom. Potom prišli Kruté radosti, Muzika, Konfident (či presnejšie Eštebák), potom Rukojemník, no a teraz – Ambasádor!

Aby nedošlo k omylu: toto nie je tlačová konferencia o novom filme.

Pre Eštebáka i Rukojemníka si bol režisérskym okom; dohliadal si na to, aby sa na filmový pás čo najvernejšie zachytili podlosti i desivé samozrejmosti temnej doby, ktorá, verme, je raz a navždy za nami.

Ambasádora si nerežíroval, ambasádorom si sa stal. Nie ako herec vo filmovom príbehu, ale ako človek na svojom mieste, sám za seba v príbehu vlastného života.

Nuž, budeš si musieť prevziať ocenenie.

Slovenský ochranársky snem a následne naša porota sa tak rozhodli – a Tebe neostáva iné, ako podvoliť sa rozhodnutiu, lebo taká je pravda. Ambasádor, ktorého sošku práve prevezmeš, Ťa totiž neustanovuje do úradu, v ktorom by si nebol. Potvrdzuje Ťa v úrade, ktorý dlhé roky zastávaš – i keď, ako Ťa poznám, nikdy by si nesúhlasil s tým, aby niekto Tvoj spontánny životný postoj nazval úradom.

Čítajte viac

Daniel Pastirčák

Laudácio na Zuzanu Homolovú, Ambasádorku životného prostredia 2017

Už aj zo starých análov sa dozvedáme (napr. Encyklopédia jazzu a modernej populárnej hudby, SUPRAPHON, 1990), že „Zuzana Homolová patrí k najvýznamnejším slovenským pesničkárom. Jej tvorba sa vyznačuje lyrickosťou, poetickosťou, silnými väzbami s domácou folklórnou tradíciou.“ Ja ešte doplním, že je predskokankou slovenskej worldmusic z čias, keď tento názov ešte nejestvoval!

Formovalo ju domáce intelektuálno-prírodoľubné prostredie (mamička bola vášnivou turistkou a horolezkyňou), štúdium literatúry a výtvarného umenia a študentské divadlo na Filozofickej fakulte v Prešove a ešte predtým ročné štúdium vo Francúzsku. Oslovila ju tam nielen revolta, ale i poetika šansónov, tradičné francúzske balady a celosvetová folková vlna. Tieto vnemy u nej asi spôsobili záujem o slovenské ľudové balady a chuť svojsky a civilne ich interpretovať. Podobne nepraktickou úchylkou bol nápad zhudobňovať slovenskú poéziu. To veľmi často páchala na rodinnej chate na rodnom Liptove, neďaleko Vlkolínca, kde je okrem milovanej Petržalky jej druhý domov.

Popri práci s deťmi na výtvarnom odbore ZUŠ v Bratislave vystupovala so svojou gitarou a podobne postihnutými pesničkárskymi indivíduami hlavne v študentských kluboch v Čechách a na Slovensku a na svoj prvý album si počkala plných 16 rokov. 

V 70-tych rokoch 20. storočia bola spolu s Mertom, Hutkom, Třešňákom... (a ďalšími) členkou pražského pesničkárskeho združenia ŠAFRÁN, ktoré po represáliách voči Charte 77 zaniklo. Známosti s týmito „máničkami“ jej u dramaturgov vydavateľstiev tiež veľmi nepomáhali. 

Čátajte viac

Samo Smetana

Laudácio na Ruda Sikoru, Ambasádora životného prostredia 2017

Umelec, vysokoškolský profesor, občiansky aktivista a nositeľ Pribinovho radu I. triedy, Rudolf Sikora je výtvarník, pedagóg, organizátor umeleckého života a angažovaný občan, ktorý žiadnu neprávosť neprejde mlčaním. Spolu s Petrom Horváthom boli prvými moderátormi novembrových námestí ´89 na Slovensku. Rudo Sikora je autor mnohých monumentálnych diel a zároveň osobnosť monumentálna svojimi fyzickými i duševnými rozmermi: búrlivák so zmyslom pre trvalé hodnoty a zodpovednosť. Rodený Žilinčan (ako sám zvykne zdôrazňovať narodený v znamení Barana, 17. apríla 1946) je považovaný za jednu z najvýraznejších a najviditeľnejších postáv slovenského výtvarného umenia, napriek tomu (alebo práve preto?), že celé dve desaťročia pôsobil prevažne len na neoficiálnej – alternatívnej umeleckej scéne. Otvorený ateliér, ktorý mladý Sikora zorganizoval v čase nastupujúcej normalizácie, bol manifestáciou umeleckej slobody a tvorivosti, výzvou k nepoddajnosti. Tento počin sa právom považuje za čosi ako programové východisko silnej generácie tvorcov, medzi ktorými má Sikora už desaťročia kľúčové postavenie. Filozoficky a esteticky ďaleko presahuje hranice úzko chápaného umenia, a to najmä smerom k občianskemu aktivizmu, životnému prostrediu, ba k celému Kozmu. Aj preto si jeho dielo a osobnosť zaslúžene získali veľký medzinárodný ohlas.

V úvode nášho rozhovoru pre Krásy Slovenska som Ťa oslovil takto: Milý Rudo, pani Katka Bajcurová, kurátorka Tvojej veľkej výstavy v Danubiane, o Tebe hovorí ako „veľkom mužovi slovenského umenia, ktorý má za sebou úctyhodné dielo, veľké nielen rozsahom a mierkou, ale aj silou a originalitou výtvarného posolstva“. Za kľúčové problémy Tvojej tvorby považuje hlavne ekológiu, kozmológiu a spoločenský aktivizmus. Hovorí: „...A ako to uňho býva zvykom, výstavu koncipuje ako komplexné a jedinečné dielo tvorené na mieru daného priestoru...“ A pokračuje: „...Hoci je Sikorovo gesto umelca-stvoriteľa stále nabité neskrotnou energiou a „medziplanetárnym“ rozmachom, človek-pozemšťan v ňom neustále pochybuje, neprestáva premýšľať o zmysle (konci?) našej cesty...“ Zdá sa mi, že Ťa uvedená charakteristika celkom dobre vystihuje.

Čítajte viac

Maňo Huba

Laudáciá: