Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie: Prezentácia európskej iniciatívy občanov Právo na vodu (Right2Water)

Vážené dámy, vážení páni,

streda 19. marca 2014 sa stala medzníkom vo vývoji základnej európskej demokracie.

V tento deň sa totiž úplne po prvý raz vo svojej histórii Európska komisia zaviazala podniknúť konkrétne kroky v súvislosti s problémom, ktorý nastolili sami občania.

Ide o problém prístupu k vode.

Samozrejme, hovorím o oznámení Komisie o prvej úspešnej európskej iniciatíve občanov Právo na vodu (Right2Water).

Európska iniciatíva občanov, ktorú som mal česť predstaviť v apríli 2012, je prvým odvážnym pokusom Európy o priamu demokraciu.

Skrátka, vďaka európskej iniciatíve občanov budú mať občania z celej Európy možnosť podieľať sa na príprave programu politiky EÚ za predpokladu splnenia niekoľkých jednoduchých kritérií:

• Každú iniciatívu musí navrhovať občiansky výbor pozostávajúci zo siedmich zástupcov zo siedmich rôznych členských štátov.
• Každý návrh musí patriť do pôsobnosti Komisie.
• Úspešnosť európskej iniciatívy občanov závisí od zozbierania najmenej jedného milióna podpisov z aspoň siedmich rôznych členských štátov a od splnenia špecifických minimálnych kritérií platných v jednotlivých štátoch.

Okrem týchto jednoduchých pravidiel však občania môžu slobodne predkladať ľubovoľné návrhy a presadzovať svoje vlastné námety na riešenie v rámci programu tvorby politík. Doposiaľ tak urobilo už viac ako 5 miliónov z nich.

Od uvedenia európskej iniciatívy občanov bolo Komisii predložených viac ako 40 rôznych iniciatív týkajúcich sa širokej škály otázok, počnúc študentskou mobilitou až po ekologické hospodárstvo, pluralitu médií či hlasovacie práva.

Komisia dosiaľ prijala 21 európskych iniciatív občanov. 17 iniciatív však bola nútená odmietnuť, a to väčšinou z dôvodu, že sa týkali oblastí, v ktorých Komisia nemá právo konať (napríklad oblasti jadrovej energetiky).

Z 21 prijatých iniciatív sa v súčasnosti realizuje 8, pričom 13 z nich sa uzavrelo - buď preto, že od nich odstúpili samotní organizátori, alebo preto, že sa im do jedného roka od registrácie nepodarilo získať požadovaný milión podpisov.

Trom európskym iniciatívam občanov sa však skutočne podarilo dosiahnuť vytýčený cieľ.

• V rámci iniciatívy Stop vivisekcii (Stop Vivisection), ktorá je zameraná na boj proti pokusom na zvieratách, sa podľa jej organizátorov zozbieralo 1,3 milióna podpisov. Zatiaľ však nedošlo k predloženiu podpisov a ich overeniu príslušnými členskými štátmi.
• Tvorcom iniciatívy Jeden z nás (One of Us), ktorej ambíciou je ukončiť financovanie výskumu s použitím ľudských embryí, sa podarilo získať 1,8 milióna overených podpisov. Teraz sa začne druhá fáza procesu európskej iniciatívy občanov. Jej súčasťou bude vypočutie pred zástupcami Komisie a Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutoční pravdepodobne na začiatku apríla.
• Treťou, už v úvode spomínanou iniciatívou je iniciatíva Právo na vodu (Right2Water). Jej cieľom je podniknúť kroky na úrovni EÚ v záujme ochrany práva človeka na vodu a hygienické podmienky. Táto iniciatíva, ktorej vyjadrilo svojimi podpismi podporu 1,6 milióna občanov, sa stala úplne prvou európskou iniciatívou občanov, v rámci ktorej sa celý proces zavŕšil reakciou Komisie uverejnenou minulý týždeň.

Vo svojom pôvodnom návrhu predložili organizátori európskej iniciatívy občanov Právo na vodu niekoľko požiadaviek:

1. aby Komisia navrhla právne predpisy týkajúce sa presadzovania práva človeka na vodu a hygienické podmienky, ako aj na podporu poskytovania vody a vytvárania hygienických podmienok ako základných verejných služieb pre všetkých;

2. aby boli inštitúcie a členské štáty EÚ povinné zabezpečovať, aby právo na vodu a hygienické podmienky mohli využívať všetci obyvatelia;

3. aby sa na dodávky vody a správu vodných zdrojov nevzťahovali pravidlá vnútorného trhu a aby došlo k vylúčeniu vodohospodárskych služieb z liberalizácie;

4. aby EÚ zvýšila svoje úsilie týkajúce sa dosiahnutia všeobecného prístupu k vode a hygienickým podmienkam.

Ako vidíte, táto európska iniciatíva občanov má významný rozsah - siaha od vodného hospodárstva (napr. liberalizácia služieb dodávok vody) až po najzákladnejšie otázky práva človeka na čistú pitnú vodu a hygienické podmienky.

Z toho vyplýva, že táto vôbec prvá európska iniciatíva občanov, pri ktorej sa podarilo zavŕšiť celý organizačný proces, bola jednou z najkomplikovanejších. Zaberalo sa ňou deväť rôznych oddelení a útvarov Komisie, pričom všetky z nich museli k danej problematike vyjadriť svoje stanovisko.

(Pre porovnanie uveďme, že druhá iniciatíva Jeden z nás patrí do pôsobnosti jediného útvaru Komisie - generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu.)

V právnych predpisoch týkajúcich sa európskych iniciatív občanov sa vyžaduje, aby organizátori úspešnej európskej iniciatívy občanov prišli do Bruselu predstaviť svoje návrhy Komisii, a potom poslancom Európskeho parlamentu na verejnom vypočutí v Európskom parlamente.

Mal som česť stretnúť sa s organizátormi iniciatívy Právo na vodu počas ich návštevy Komisie 17. februára a veľmi pozitívne som vnímal koherentnosť a energickosť ich postoja, ako aj ich vytrvalé odhodlanie chrániť právo človeka na vodu.

Toto stretnutie malo kľúčový význam, pretože práve na základe spomínaných prezentácií pred Komisiou a Európskym parlamentom mohli rôzne útvary Komisie, ktoré sa zaoberajú otázkami nastolenými v danej iniciatíve, vypracovať oznámenie, ktoré bolo uverejnené minulý týždeň a v ktorom sa uvádza reakcia Komisie na požiadavky obsiahnuté v predmetnej iniciatíve.

Dovoľte mi, aby som Vám ešte predtým, ako Vám bližšie oznámim, k čomu sa Komisia v danej reakcii na požiadavky uvedené v spomínanej iniciatíve zaviazala, aspoň stručne naznačil, čo už EÚ podnikla v oblasti vodohospodárstva a prístupu k vode.

Väčšina občanov EÚ už má vďaka viac ako štyridsaťročnému presadzovaniu právnych predpisov EÚ v tejto oblasti prístup k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, ako aj hygienickým podmienkam.

V sedemdesiatych rokoch sa zaviedli prvé minimálne požiadavky na kvalitu vody platné v celej Únii. Kontrola kvality vody sa ďalej posilnila vďaka následne prijatým právnym predpisom, medzi ktoré patrí rámcová smernica o vode, smernica o pitnej vode a smernica o čistení komunálnych odpadových vôd.

Členským štátom pritom v ich úsilí o rozvoj a modernizáciu infraštruktúry zásobovania vodou už dlho pomáha financovanie zo zdrojov EÚ. Napríklad od roku 2007 získalo vďaka finančnej podpore EÚ viac ako 2,6 milióna ľudí z deviatich rôznych členských štátov lepšie zásobovanie pitnou vodou. Okrem toho sa vďaka tejto podpore napojilo na kvalitnejší systém čistenia odpadových vôd ďalších 5,7 milióna ľudí žijúcich v 14 rôznych členských štátoch. Za posledných sedem rokov (od roku 2007 do roku 2013) dosiahla finančná podpora EÚ týkajúca sa investícií do zásobovania pitnou vodou a investícií do činností a infraštruktúry v súvislosti s čistením odpadových vôd takmer 22 miliárd EUR.

Je však dôležité mať na pamäti kľúčovú úlohu, ktorú v oblasti správy vodohospodárskych služieb zohráva EÚ a subjekty na národnej úrovni. Sú to práve členské štáty, ktoré rozhodujú o tom, ako možno čo najefektívnejšie prevádzkovať vodohospodárske služby. Vo väčšine prípadov za túto oblasť obvykle zodpovedajú miestne orgány, ktoré majú k občanom a ich podnetom najbližšie.

Úlohou verejných orgánov v každom členskom štáte je rozhodnúť o tom, či sa vodohospodárske služby v danom štáte budú riadiť priamo, t. j. prostredníctvom verejných podnikov, alebo sa budú čiastočne, prípadne úplne externalizovať, a teda sa zveria súkromným alebo zmiešaným podnikom.

V Zmluve sa od EÚ vyžaduje, aby si v súvislosti s uvedenými vnútroštátnymi rozhodnutiami zachovala neutrálny postoj.

Ale aká je globálna úloha EÚ v rámci zlepšovania prístupu k vode?

Viac ako 2,6 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k lepším hygienickým podmienkam a takmer jedna miliarda ešte stále pije vodu, ktorá nie je upravená, a teda vhodná na pitie. Za posledných desať rokov sa EÚ pokúšala riešiť tento problém prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení s významnou finančnou podporou. Priamo vďaka pomoci EÚ získalo v rokoch 2004 až 2013 viac ako 70 miliónov obyvateľov prístup ku kvalitnejšiemu zásobovaniu vodou a 24 miliónov obyvateľov prístup k hygienickým zariadeniam.

Nuž teda, čo ešte môžeme v reakcii na iniciatívu Právo na vodu urobiť?

Vo svojom oznámení Komisia uviedla viaceré záväzky, ktorých dosiahnutie prispeje k odstráneniu medzier v súčasnom rámci opatrení v tejto oblasti.

• Myslíme si napríklad, že by sa mohlo urobiť viac pre zlepšenie kvality pitnej vody v prípade systémov zásobovania malého rozsahu, ktoré v súčasnosti dodávajú vodu viac ako 60 miliónom ľudí v EÚ. Chceme otvoriť verejné konzultácie na úrovni celej EÚ venované právnym predpisom v oblasti pitnej vody a požiadať občanov a zainteresované subjekty o ich názory týkajúce sa možných zlepšení a spôsobov ich dosiahnutia.
• Komisia je presvedčená, že pri zlepšovaní prístupu obyvateľstva k vode a hygienickým službám zohráva kľúčovú úlohu aj transparentnosť. Lepšia informovanosť môže posilniť postavenie občanov, vďaka čomu budú môcť sledovať rozhodovanie v oblasti vodného hospodárstva, ktoré sa väčšinou odohráva na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a aktívnejšie sa do tohto rozhodovania zapájať. V oznámení predstavujeme súbor konkrétnych opatrení, ktoré sú špecificky zamerané na posilnenie postavenia občanov a zvýšenie transparentnosti v oblasti vodného hospodárstva.
• Komisia je zároveň odhodlaná v rámci svojej budúcej činnosti naďalej zohľadňovať základné ľudské práva vrátane práva človeka na zdravotne vyhovujúcu pitnú vodu a hygienické podmienky, ktoré musia byť kvalitné, fyzicky prístupné a cenovo dostupné. Budeme sa zasadzovať o to, aby sa otázka všeobecného prístupu k vode a hygienickým podmienkam stala prioritnou oblasťou v rámci budúcich cieľov udržateľného rozvoja.

V oznámení sa takisto objasňuje situácia, ktorá sa týka snáď najzložitejšieho aspektu danej iniciatívy - a to požiadavky, aby sa na vodu nevzťahovali pravidlá vnútorného trhu a aby došlo k jej vyňatiu z liberalizácie.

V pravidlách EÚ týkajúcich sa verejného obstarávania sa už i tak zabezpečuje, že ak sa verejné orgány rozhodnú využívať na účely poskytovania vodohospodárskych služieb externú spoločnosť, výberový postup musí byť transparentný a zabezpečovať prijatie najpriaznivejšej ponuky z hľadiska používateľov.

Ak sa verejné orgány rozhodnú tieto služby poskytovať prostredníctvom vzájomnej spolupráce medzi verejnými orgánmi, právne predpisy EÚ v oblasti verejného obstarávania slúžia aj na zabezpečenie bezpečného a pružného právneho rámca spolupráce. Právne predpisy v oblasti verejného obstarávania sa neuplatňujú v prípade, keď sa miestne orgány rozhodnú poskytovať dané služby samy, a to prostredníctvom spoločného alebo prepojeného podniku.

Okrem toho sú koncesie v odvetví vodohospodárstva často predmetom špecifických a komplexných dojednaní, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť vzhľadom na „význam vody ako verejného statku, ktorý pre všetkých občanov Únie predstavuje základnú hodnotu.“ Koncesie v prípade pitnej vody, ako aj niektoré koncesie týkajúce sa čistenia a likvidácie odpadových vôd sú preto vylúčené z rozsahu pôsobnosti nových pravidiel EÚ o uzatváraní koncesných zmlúv.

Napokon treba spomenúť, že distribúcia a dodávky vody a služby súvisiace s čistením odpadových vôd sú výslovne vyňaté z uplatňovania slobody poskytovať cezhraničné služby, ako sa stanovuje v smernici o službách.

Pochopiteľne, čas mi v tejto chvíli nedovoľuje podrobnejšie sa venovať všetkým návrhom uvedeným v oznámení. Preto by som Vás chcel požiadať, aby ste si ho v prípade záujmu vo voľnom čase sami preštudovali.

Vážené dámy, vážení páni,

som veľmi rád, že sa úplne prvá úspešná európska iniciatíva občanov týka práve takej dôležitej oblasti, akou je právo na vodu.

Takisto s potešením konštatujem, že Komisia - a teda EÚ - pozitívne reagovala na obavy občanov týkajúce sa tejto problematiky, pričom objasnila, čo už podnikáme a čo sa zaväzujeme urobiť v budúcnosti.

Ďakujem Vám za pozornosť.