Články

Mediálna bilancia 2018

Lavíny bilancovania sa na nás na prelome rokov valia zo všetkých strán ako masy snehu z tatranských vrcholov. A tak som si pôvodne myslel, že Vás toho bilancovania tentoraz ušetrím. Ale neušetrím. Vyprovokoval ma k tomu každoročný záslužný počin Juraja Rizmana (zvaného Rizo), ktorý nám pravidelne o takomto čase nastavuje zrkadlo našej mediálnej viditeľnosti. Či už kolektívnej, v rovine jednotlivých organizácií, iniciatív, kampaní..., alebo viditeľnosti (a počuteľnosti) individuálnej, ako konkrétnych environmentalistov, aktivistov a aktivistiek na poli ochranárskom. Rizovo hodnotenie je nižšie, takže si ho môžete detailne preštudovať.

Tip na vianočný darček: Očarenie prírodou v podaní R. W. Emersona

Začnem, ak dovolíte, spomienkou. Pred dvadsiatimi rokmi som mal jedinečnú možnosť prebrázdiť od východného pobrežia po západné a od kanadských hraníc po mexické a späť Spojené štáty americké. A často som nachádzal pod povrchom súčasnej Ameriky, predstavujúcej symbol technologického rozvoja, ale pre mnohých aj komercie a možno aj dekadencie, akýsi nenápadný, ale vytrvalo prúdiaci ponorný tok inej Ameriky. Ameriky ochranára Johna Muira, ktorý bol práve vtedy vyhlásený za najdôležitejšieho občana Kalifornie v celom 20. storočí, Ameriky (eko)mysliteľov typu Henryho Davida Thoreaua či Walta Whitmana, Ameriky zanietených pracovníkov, podporovateľov a návštevníkov tamojších národných parkov až po Ameriku aktívnych ochranárov a ekologických aktivistov nedávnej minulosti i súčasnosti. Mal som ich možnosť stretnúť stovky a bol to zážitok, na aké sa nezabúda.

R. W. Emerson: Príroda - Predslov

Nie je pre mňa jednoduché písať o významnom diele amerického mysliteľa, spisovateľa, filozofa a jedného z prvých protagonistov divokej prírody Ralpha Walda Emersona. Od vzniku knihy Príroda uplynulo takmer dvesto rokov. Pri jej čítaní som sa preto snažil vnímať tento časový odstup a vžiť sa do autorovho sveta. Toto dielo je predovšetkým filozofickým textom, v ktorom sa Emerson zamýšľa nad „konečným účelom prírody“. Jeho pochopenie je preto vždy závislé od čitateľovej interpretácie.

Ochranárska bilancia 29+

Vlastne sa ten týždeň začal už komunálnymi voľbami a úspechom niekoľkých desiatok ochranárov a ochranárok v nich. Ale vyvrcholil – logicky – v dňoch okolo 17. novembra. Ochranári (najmä tí predrevoluční) sa viackrát spomínali už 16. 11. na tribúne mítingov Za slušné Slovensko, najmä z úst celoživotného sympatizanta ochranárov (a ich príležitostného člena) Martina Bútoru.

Maňo Huba: Preteky s časom

Výročie 17. novembra priam nabáda k úvahám o tom, kam sme sa za uplynulých 29 rokov dostali, ale aj o tom, ako ďalej. Ak vychádzame z predpokladu, že po najbližších parlamentných voľbách u nás dôjde k zmene k lepšiemu a k moci sa dostanú ľudia, uvedomujúci si skutočné výzvy 21. storočia, heslom dňa by malo byť: zachrániť dovtedy čo najviac.

Preto ide o preteky s časom.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Rímsky klub oslavuje polstoročnicu: v Ríme

V strede tohtoročného októbra sa v Ríme uskutoční slávnostné stretnutie Rímskeho klubu, venované 50. výročiu jeho vzniku. O Rímskom klube sme na tejto webovej stránke písali na jar. Tentoraz uverejňujeme časť príspevkov, ktoré odzneli na seminári 5. 6. 2018 a video, na ktorom sú zaznamenané. Seminár sa konal v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci a bol súčasťou monumentálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(K)OMIX - 50 rokov Rímskeho klubu.

-mh-

Video zo seminára - autor: Jaroslav Vokoun

 

Bravó, pani profesorka Ľuba L.!

Srdečné blahoželanie prof. RNDr. Ľubici Lacinovej, DrSc., členke Učenej spoločnosti SAV!

Pribudla nám ďalšia pani profesorka, ktorá je zároveň zakladajúcou členkou Slovenského ochranárskeho snemu.

Jej profesijný životopis je vskutku impozantný. Podľa www.sav.sk vyzerá takto:

- 2018: vymenovanie za vysokoškolskú profesorku v odbore fyzika, Univerzita Komenského, Bratislava,
- 2013: hosťujúca profesorka, Fyziologický ústav Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, Česká republika,
- 2011: habilitácia v odbore fyzika na FMFI UK,

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Za profesorom Beloslavom Riečanom

Drahý Belo, milo si ma prekvapil svojou účasťou na mojej prednáške na UMB vo februári t. r. Aj si sa zapojil do diskusie, aj knižku si si vypýtal...

Naposledy sme mali možnosť stretnúť, vidieť a počuť Ťa zaujímavo spomínať 5. júna 2018 na seminári k 50. výročiu Rímskeho klubu v rámci fenomenálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(KO)MIX v Pálffyho paláci na Panskej.

Čakala Ťa potom ešte cesta späť do Bystrice, a tak si sa tíško vytratil, ešte pred koncom. Ani sme sa nerozlúčili a od chvíle, ako som sa dozvedel túto smutnú správu, ma to mrzí dvojnásobne. Bol si Pán Profesor - pravý humanista obdarený zmyslom pre prírodu a uvažujúci nielen o súčasnosti, aj o našej neistej budúcnosti. Pre mňa si bol vari posledná slovenská renesančná osobnosť.

Stránky