Články

Pani profesorka Hana Librová – verná a rozumná

V piatok 9. februára 2018 sa v bratislavskom A4 priestore (YMCA) uskutočnilo unikátne diskusné podujatie s autorkou kultových kníh Láska ke krajině?, Pestří a zelení, Vlažní a váhaví - s p. prof. Hanou Librovou z Masarykovej univerzity v Brne. Hlavnou témou bola jej najnovšia kniha s názvom Věrní a rozumní. Diskusiu zorganizovali Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj SR + ZO č. 6 a č. 13 SZOPK v Bratislave + Slovenský ochranársky snem a moderovali ju p. doc. Ľubica Lacinová a p. prof.

Terorizmus na Slovensku

Toľko rokov života, o koľko zbytočne prichádzajú obyvatelia Slovenska, nemajú na svedomí ani všetci teroristi sveta dohromady.

V uplynulých dňoch sa v našich zemepisných šírkach opäť dostala na scénu údajná hrozba terorizmu. V kampani pred prezidentskými voľbami v Česku sa hralo aj migračnou kartou, pričom migranti sa, či už explicitne, alebo implicitne, spájali aj so zvýšeným rizikom terorizmu. Na Slovensku, aj v nadväznosti na schôdzku predstaviteľov V4-ky v Budapešti, premiér zopakoval svoje mantry o ochrane bezpečnosti krajiny a potrebe zabrániť tvorbe ucelených moslimských komunít.

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

Štát rúbe lesy aj v národných parkoch, s ochranármi sa háda, či stromov pribúda alebo ubúda

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Majú byť Nízke Tatry ešte národným parkom? Ochranári posielajú pohľadnicu s rúbaniskom

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

Dreveničiarska sekcia ochranárov dnes oslavuje 40. narodeniny

Dnes je práve 40 rokov odvtedy, ako sa 5. 5. 1977 o piatej popoludní zišlo 55 ľudí v Osvetovej besede na vtedajšej Komsomolskej (dnes Molecova) 2 a vznikla komunita s názvom Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri bratislavskej Základnej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 so sídlom v Karlovej Vsi. Takýto dlhý až krkolomný názov si nikto normálny nemohol zapamätať, a tak ho čoskoro nahradilo jednoslovné pomenovanie: Dreveničiari.

Mikuláš Huba: Aký je náš vzťah k prírode?

(písané v predvečer Dňa Zeme 2017)

Táto téma sa nám môže zdať akási odťažitá či abstraktná. Ale pritom je to téma existenčná, či existencionálna, ktorá rozhodne o našom ďalšom bytí či nebytí na tejto planéte.

Celý problém má, z môjho pohľadu, dve stránky.

Tú prvú by sme mohli nazvať filozoficko-teologicko-etickou.

A tú druhú legislatívno-praktickou.

Keby politici viac počúvali odborníkov, vyzeralo by Slovensko inak

V tomto roku si pripomenieme 30 rokov od vzniku Bratislavy/nahlas, kriticko-konštruktívnej publikácie ochranárov a nezávislých odborníkov. Aj tí a tie, ktorým ešte Bratislava/nahlas niečo hovorí, žijú v presvedčení, že išlo "len" o kritiku hriechov vtedajšieho režimu. Ale Bratislava/nahlas nielen analyzovala a kritizovala, ale aj navrhovala. A tých návrhov bolo okolo 300. Nadväzovali na seba a predstavovali víziu toho, ako by mala vyzerať udržateľná Bratislava ba celé Slovensko. Keby bola  moc tieto návrhy brala vážne, mohlo to tu fungovať i vyzerať podstatne lepšie.

Dva iniciačné skutky v jednom týždni, alebo Deň D o ktorom už vie len pár zasvätených

Okrem Charty 77 sa v prvých januárových dňoch roku 1977 zrodilo aj moderné ochranárstvo na Slovensku.

Presne pred 40 rokmi (8. 1. 1977) dostala približne stovka aktívnych ľudí - prevažne Bratislavčanov - list, v ktorom sa okrem iného písalo:

Všetko najlepšie v novom roku, drahý občan,

Osobnosť roka II

Keď som v ankete Denníka N ako osobnosť roka uviedol Andreja Kisku, mal som na to dobré dôvody, o ktorých som sa stručne zmienil aj v zdôvodnení mojej nominácie. Ocenil som najmä pokrok, ktorý urobil pri verejnom zasadzovaní sa za dobré a správne veci, za ohrozené hodnoty a ich nositeľov či nositeľky. A privrel som oko na tým, že vari jediná oblasť, kde tento pokrok nebol zatiaľ viditeľný, je práve ochrana prírody, krajiny a životného prostredia, kde pán prezident naďalej mlčí, alebo tápa. Až dodatočne som si uvedomil, že som tam mohol uviesť (aj) iné meno. Meno Anoton Srholec.

Stránky