Články

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

Štát rúbe lesy aj v národných parkoch, s ochranármi sa háda, či stromov pribúda alebo ubúda

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Majú byť Nízke Tatry ešte národným parkom? Ochranári posielajú pohľadnicu s rúbaniskom

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

Dreveničiarska sekcia ochranárov dnes oslavuje 40. narodeniny

Dnes je práve 40 rokov odvtedy, ako sa 5. 5. 1977 o piatej popoludní zišlo 55 ľudí v Osvetovej besede na vtedajšej Komsomolskej (dnes Molecova) 2 a vznikla komunita s názvom Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri bratislavskej Základnej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 so sídlom v Karlovej Vsi. Takýto dlhý až krkolomný názov si nikto normálny nemohol zapamätať, a tak ho čoskoro nahradilo jednoslovné pomenovanie: Dreveničiari.

Mikuláš Huba: Aký je náš vzťah k prírode?

(písané v predvečer Dňa Zeme 2017)

Táto téma sa nám môže zdať akási odťažitá či abstraktná. Ale pritom je to téma existenčná, či existencionálna, ktorá rozhodne o našom ďalšom bytí či nebytí na tejto planéte.

Celý problém má, z môjho pohľadu, dve stránky.

Tú prvú by sme mohli nazvať filozoficko-teologicko-etickou.

A tú druhú legislatívno-praktickou.

Keby politici viac počúvali odborníkov, vyzeralo by Slovensko inak

V tomto roku si pripomenieme 30 rokov od vzniku Bratislavy/nahlas, kriticko-konštruktívnej publikácie ochranárov a nezávislých odborníkov. Aj tí a tie, ktorým ešte Bratislava/nahlas niečo hovorí, žijú v presvedčení, že išlo "len" o kritiku hriechov vtedajšieho režimu. Ale Bratislava/nahlas nielen analyzovala a kritizovala, ale aj navrhovala. A tých návrhov bolo okolo 300. Nadväzovali na seba a predstavovali víziu toho, ako by mala vyzerať udržateľná Bratislava ba celé Slovensko. Keby bola  moc tieto návrhy brala vážne, mohlo to tu fungovať i vyzerať podstatne lepšie.

Dva iniciačné skutky v jednom týždni, alebo Deň D o ktorom už vie len pár zasvätených

Okrem Charty 77 sa v prvých januárových dňoch roku 1977 zrodilo aj moderné ochranárstvo na Slovensku.

Presne pred 40 rokmi (8. 1. 1977) dostala približne stovka aktívnych ľudí - prevažne Bratislavčanov - list, v ktorom sa okrem iného písalo:

Všetko najlepšie v novom roku, drahý občan,

Osobnosť roka II

Keď som v ankete Denníka N ako osobnosť roka uviedol Andreja Kisku, mal som na to dobré dôvody, o ktorých som sa stručne zmienil aj v zdôvodnení mojej nominácie. Ocenil som najmä pokrok, ktorý urobil pri verejnom zasadzovaní sa za dobré a správne veci, za ohrozené hodnoty a ich nositeľov či nositeľky. A privrel som oko na tým, že vari jediná oblasť, kde tento pokrok nebol zatiaľ viditeľný, je práve ochrana prírody, krajiny a životného prostredia, kde pán prezident naďalej mlčí, alebo tápa. Až dodatočne som si uvedomil, že som tam mohol uviesť (aj) iné meno. Meno Anoton Srholec.

50 odtieňov sivej (infraštruktúry)

Prekonaná idea i prax znásilňovania prírody a krajiny z 50. rokov minulého storočia nám tu straší dodnes. Práve prebieha pripomienkovanie dokumentu, ktorý má na to vplyv.

Sny ochranárov z 80-tych rokov minulého storočia o zelenšom Slovensku sa postupne rozplývajú a veľké stavby socializmu či idea znásilňovania prírody a krajiny tu naďalej prežívajú. Bez ohľadu na to, že to so sebou prináša viac škody ako úžitku. Tak napríklad zámer Vodného diela (VD) Slatinka tu „straší“ už 62 rokov. Ako tvrdili a dodnes tvrdia jeho protagonisti, má slúžiť na akumuláciu vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.

Bratislavská deklarácia alebo odcudzený copyright?

Bratislavskú deklaráciu nepriniesol ako prvý septembrový bratislavský summit, ale Bratislavská konferencia Európskeho EcoFora v decembri 2002.

V dňoch 6. – 9. decembra 2002 sa v bratislavskom Hoteli Bratislava uskutočnila celoeurópska konferencia Životné prostredie pre Európu – rozhodnutia závisia na nás!, ktorú organizovali strešná paneurópska organizácia European EcoForumSpoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike (STUŽ/SR).

 

Stránky