Články

Za profesorom Beloslavom Riečanom

Drahý Belo, milo si ma prekvapil svojou účasťou na mojej prednáške na UMB vo februári t. r. Aj si sa zapojil do diskusie, aj knižku si si vypýtal...

Naposledy sme mali možnosť stretnúť, vidieť a počuť Ťa zaujímavo spomínať 5. júna 2018 na seminári k 50. výročiu Rímskeho klubu v rámci fenomenálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(KO)MIX v Pálffyho paláci na Panskej.

Čakala Ťa potom ešte cesta späť do Bystrice, a tak si sa tíško vytratil, ešte pred koncom. Ani sme sa nerozlúčili a od chvíle, ako som sa dozvedel túto smutnú správu, ma to mrzí dvojnásobne. Bol si Pán Profesor - pravý humanista obdarený zmyslom pre prírodu a uvažujúci nielen o súčasnosti, aj o našej neistej budúcnosti. Pre mňa si bol vari posledná slovenská renesančná osobnosť.

Pellegrini má druhú šancu. Dali mu ju ochranári

Písal sa rok 2009. Mladý a verejnosti neznámy poslanec za Smer-SD predložil do Národnej rady legislatívny návrh, cieľom ktorého bolo zmeniť znenie vodného zákona tak, aby nestál v ceste výstavbe nového ropovodu, ohrozujúceho podzemné vody Žitného ostrova. Ten poslanec sa volal Peter Pellegrini. Podporil ho v tomto nebezpečnom úsilí aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (pozri SME, 22. 10. 2009) asi v tom zmysle, že Žitný ostrov už aj tak ohrozuje Slovnaft a čerpacie stanice, takže jeden ropovod hore - dolu...

Mikuláš Huba: V spore o tatranské koncerty sa celkom zbytočne proti sebe ocitajú umelci a ochranári

Ad: Festival v Tatrách bude úplne potichu

Nedá mi nezareagovať na článok Mareka Hudeca z 23. júla t. r. A nielen preto, lebo sa v ňom spomína moje meno. Aj keď predsa aj preto. Veď nie celkom presný citát z môjho článku spred roka vytrhnutý z kontextu: "Ľudia by nemali do parku chodiť na koncert, ale do prírody" sa v takejto skratkovitej podobe stáva absurdným, keďže reč nebola o koncertoch v parkoch (kam prirodzene patria), ale o koncertoch v národnom parku (kam nepatria) a ešte viac o koncertoch v národných prírodných rezerváciách (kam nepatria celkom určite). To, že správa TANAP-u udelila na tieto koncerty výnimky, ešte neznamená, že ich konanie bolo v súlade so zákonom, čo napokon platí aj pre množstvo iných "atrakcií", ktoré sa dnes v našich takzvaných národných parkoch konajú.

To sa u nás neoplatí

Slovné spojenie "to sa u nás neoplatí" je pre súčasné Slovensko nemenej charakteristické, ako spojenie "skutok sa nestal". Toho, čo sa u nás údajne neoplatí (hoci by sa mohlo), je toľko, že sa to všetko do jedného novinového príspevku nepomestí. Spomeňme preto ilustračne len zopár vecí.

Neoplatí sa u nás pestovať zemiaky, aj keď by sa zdalo, že slovenské Horniaky sú pre ne priam ideálnou produkčnou oblasťou (lepšie sa oplatí dovážať hoci aj menej kvalitné zemiaky z Poľska). Neoplatí sa chovať ovce, aj keď práve ovčiarstvo celé stáročia spoluvytváralo charakter hornatého a hôľneho Slovenska.

Pani profesorka Hana Librová – verná a rozumná

V piatok 9. februára 2018 sa v bratislavskom A4 priestore (YMCA) uskutočnilo unikátne diskusné podujatie s autorkou kultových kníh Láska ke krajině?, Pestří a zelení, Vlažní a váhaví - s p. prof. Hanou Librovou z Masarykovej univerzity v Brne. Hlavnou témou bola jej najnovšia kniha s názvom Věrní a rozumní. Diskusiu zorganizovali Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj SR + ZO č. 6 a č. 13 SZOPK v Bratislave + Slovenský ochranársky snem a moderovali ju p. doc. Ľubica Lacinová a p. prof.

Terorizmus na Slovensku

Toľko rokov života, o koľko zbytočne prichádzajú obyvatelia Slovenska, nemajú na svedomí ani všetci teroristi sveta dohromady.

V uplynulých dňoch sa v našich zemepisných šírkach opäť dostala na scénu údajná hrozba terorizmu. V kampani pred prezidentskými voľbami v Česku sa hralo aj migračnou kartou, pričom migranti sa, či už explicitne, alebo implicitne, spájali aj so zvýšeným rizikom terorizmu. Na Slovensku, aj v nadväznosti na schôdzku predstaviteľov V4-ky v Budapešti, premiér zopakoval svoje mantry o ochrane bezpečnosti krajiny a potrebe zabrániť tvorbe ucelených moslimských komunít.

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

Štát rúbe lesy aj v národných parkoch, s ochranármi sa háda, či stromov pribúda alebo ubúda

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Majú byť Nízke Tatry ešte národným parkom? Ochranári posielajú pohľadnicu s rúbaniskom

Stav slovenských lesov v skratke: ekológovia a ochranári diskutujú, či národné parky sú ešte parky, alebo už lunaparky, a navrhujú zrušenie niektorých národných parkov, napríklad v Nízkych Tatrách.

Satelitné snímky Global Forest Watch ukazujú, že za trinásť rokov (2001 – 2014) zmizlo zo Slovenska 700 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozloha Trnavského okresu.

Marian Jasík, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, tvrdí, že národné parky by mali byť štát v štáte, kde platia, a hlavne sa dodržiavajú pravidlá. Ak to tak nie je, nemali by byť národnými parkmi, pretože nemá zmysel chrániť rúbaniská. Z NAPANT-u zmizlo od roku 2004 vyše sedemdesiat štvorcových kilometrov starých lesov.

Dreveničiarska sekcia ochranárov dnes oslavuje 40. narodeniny

Dnes je práve 40 rokov odvtedy, ako sa 5. 5. 1977 o piatej popoludní zišlo 55 ľudí v Osvetovej besede na vtedajšej Komsomolskej (dnes Molecova) 2 a vznikla komunita s názvom Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri bratislavskej Základnej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 so sídlom v Karlovej Vsi. Takýto dlhý až krkolomný názov si nikto normálny nemohol zapamätať, a tak ho čoskoro nahradilo jednoslovné pomenovanie: Dreveničiari.

Stránky