Články

Kapitoly z environmentálnej politiky - XX. diel

Keď sme pred viac ako štvrťstoročím vydali prvé číslo Kapitol z environmentálnej politiky, ani sa nám nesnívalo, že sa raz dožijeme čísla dvadsiateho. A predsa sa stalo.
Ešte pred tým, ako sa pustíte do listovania tohto jubilejného čísla Kapitol z environmentálnej politiky, by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí a ktoré akokoľvek prispeli k tomu, že táto edícia kedysi v polovici 90-tych rokov minulého storočia vznikla a dožila sa až dnešných dní.
Celú publikáciu nájdete v priloženom pdf-súbore http://ochranari.sk/sites/default/files/clanok/kapitoly_ep_xx.pdf

Environmentálne hrozby vojny na Ukrajine

K aktuálnej hrozbe environmentálnych škôd a rizík vojny na Ukrajine prinášame odborný článok ukrajinskej akademičky Tetiany Gardašuk, na ktorý nás upozornila Natália Šovkoplias, zakladajúca členka S-O-S:

ENVIRONMENTAL THREATS OF WAR IN UKRAINE

By: Tetiana Gardashuk, Kyiv, Ukraine

War always means human suffering, blood, tears, and the pain of loss. However, not only people are victims of the war, but also the environment. Nature, all living beings, and their habitats are the “silent victims” of the war. War threatens the human environment, agro- and urban ecosystems.

It is no exaggeration to say, that war is a factor of large-scale, complex, and long-lasting environmental threats, risks, and catastrophes that result in the degradation of both the natural and human environment.

Ochrana Dunaja? Výročie nečinnosti...

Začiatkom februára 1987 doručili ochranári na Úrad vlády Návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko, vypracovaný podľa vtedy platnej metodiky, neskôr rozšírený na Trilaterálny národný park medzi Viedňou a Budapešťou. Na živej reťazi na podporu tohto návrhu sa vo februári 1990 stretlo okolo 60 000 ľudí, ktorí vytvorili živú reťaz medzi Hainburgom a Gabčíkovom.

Aká je situácia dnes, teda o 35 rokov neskôr? Slovensko je jediný štát v regióne, ktorý dosiaľ na Dunaji a jeho prítokoch nevyhlásil národný park...

Plyn a jadro: prehra východnej Európy?

Snaha krajín strednej a východnej Európy zahrnúť fosílny plyn a jadrovú energiu do zelenej taxonómie EÚ bude viesť k ďalšiemu konzervovaniu regiónu v neudržateľnej energetike. Energetické siete týchto krajín sa vystavujú hrozbe rukojemníctva voči tretím krajinám. Európsky úrad pre životné prostredie spolu s mimovládnymi organizáciami zo strednej a východnej Európy  preto naliehajú na vlády krajín Európskej únie, aby odmietli snahy o zahrnutie plynu a jadra medzi trvaloudržateľné palivá.

Tip pod stromček: Rozhovory s Martinom Bútorom

V týchto dňoch vyšla v Slovarte kniha rozhovorov Jána Štrassera s Martinom Bútorom s názvom Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme. Myslím si, že by mohla zaujať každého, kto sa zaujíma o uplynulých sedem desaťročí politického, spoločenského, kultúrneho a environmentálneho vývoja na Slovensku i v zahraničí cez prizmu ich pozorného svedka, zasväteného komentátora a v nejednom prípade aj dôležitého aktéra.

O Martinovi Bútorovi toho verejnosť vie pomerne veľa, veď bol jedným z kľúčových aktérov Nežnej revolúcie, poradcom prezidentov Václava Havla i Andreja Kisku, naším úspešným veľvyslancom v USA, prezidentským kandidátom či zakladateľom a neskôr čestným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Pocta a poďakovanie Lacovi Mikovi

Dnes sa lúči so svojou funkciou šéfa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku doc. Ladislav Miko.

Jeho profesionálna kariéra je veľmi bohatá a nechýbajú v nej kľúčové posty: od funkcie ministra životného prostredia ČR v úradníckej vláde až po viaceré top pozície v Európskej komisii. Popri tom nikdy neprestal byť špičkovým vedcom vo svojom odbore pôdnej ekológie, za čo si okrem iného vyslúžil post hosťujúceho profesora na Univerzite v Antverpách. Jeho medzinárodnej prestíži vždy pomáhala aj skutočnosť, že ovláda sedem jazykov.

Laudatio na Katku Šimončičovú

Katarína Chlebáková Šimončičová

Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.

Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.

Laudatio na Ľubku Trubíniovú

Medzi tohtoročnými laureátmi Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore je aj Ľubica Trubíniová. V celom období po roku 1989 bola aktívnou občianskou ochranárkou. V roku 1993 bola zakladateľkou a do roku 2003 riaditeľkou slovenskej pobočky organizácie Greenpeace. Za svoju činnosť získala v roku 1997 Cenu Josefa Vavrouška udeľovanú Nadáciou Charty 77 a v roku 2000 1. cenu The Sasakawa Environmental Award udeľovanú The Sasakawa Peace Foundation. Neskôr pôsobila v Bratislavskom regionálnom ochranárkom združení (BROZ). Od r. 2009 pracuje v ľudskoprávnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť.

Cena ministra životného prostredia aj členkám S-O-S

Minister životného prostredia Ján Budaj po druhý raz odovzdal Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore. Pätica laureátov si z rúk ministra prevzala ocenenie priamo na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Deň boja za slobodu a demokraciu, teda na 32. výročie Nežnej revolúcie.

Mimochodom, tri z piatich ocenených sú členkami Slovenského ochranárskeho snemu...

Zmena vzťahu k planéte je nevyhnutná – a nemusí to bolieť

32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách

Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.

Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.

Stránky