To ako narábame s lesmi a drevom ma vážne znepokojuje

 Z vystúpenia poslanca M. Hubu k Správe o lesnom hospodárstve na 14. schôdzi NR SR

Svoje vystúpenie na margo Správy o stave lesného hospodárstva za r. 2011 začnem, ak dovolíte, lakonickým konštatovaním, že stav v našom lesnom hospodárstve a v narábaní s drevom evokuje vážne otázky a vzbudzuje oprávnené obavy.

Každý, kto čo i len trochu chodí po slovenských horách a dolinách vie, aké obrovské množstvo dreva z nich v posledných rokoch odišlo. Chcem veriť, že zväčša nie ukradlo, ale predalo na ďalšie spracovanie. Keďže o dreve hovoríme ako o našom zelenom zlate, dalo by sa očakávať, že pri takomto trende čerpania a zhodnocovania produktov lesa Slovensko muselo nesmierne zbohatnúť.

Všimol si niekto z vás, vážené kolegyne a kolegovia, že by sa niečo podobné bolo stalo? Že by sme masívnym výpredajom nášho národného bohatstva nejako mimoriadne zbohatli?

Nie. Stal sa, žiaľ, pravý opak: celé lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nariekajú, v akých sú problémoch. Pýtam sa, ako je to možné a dozvedám sa aj také neuveriteľné odpovede, že je to tým, že dreva ťažíme vraj stále ešte málo a na vine sú akýsi zlí ochranári v rezorte životného prostredia, ktorí tomu bránia. Pritom moja dlhoročná osobná skúsenosť je práve opačná. Rúbe a ťaží sa nielen v národných parkoch, ale aj v národných prírodných rezerváciách. Mnohí, vrátane Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa ma snažia presvedčiť o opaku, ale zatiaľ stále ešte viac verím vlastným očiam.

Ba čo viac,  likvidujú sa posledné zvyšky odľahlých karpatských pralesov, ktoré sme sa na medzinárodnom fóre zaviazali chrániť. Z toho všetkého je jasné, že naše lesy nie sú chránené príliš, ale príliš málo.

Ak je drevo skutočne zeleným zlatom, potom len blázon, alebo človek so zlými úmyslami, ho bude vyvážať v podobe nespracovanej zelenej zlatonosnej hmoty. My však naše drevo vyvážame takmer zásadne nespracované, nezhodnotené. V r. 2011 sme takto vyviezli 2,84 mil. m3 tejto vzácnej suroviny. Pritom nevyvážame žiadny drevný odpad, ale najmä v prípade ihličnatého dreva práve drevo najvyšších bonitných tried. V lepšom prípade ho všadeprítomné a stále hladnejšie píly pracujúce na tri zmeny, premieňajú na rezivo, či iné polotovary takmer bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Tretia možnosť je tá, že v stále väčšom objeme naše zelené zlato končí v celulózkach a papierňach, ktoré za to ešte odmeňujeme investičnými stimulmi. Výsledkom je, že naše lesy, náš národný poklad sa menia na zdroj lacného zisku pre pár - prevažne zahraničných - podnikateľov, alebo na hŕby papiera zväčša zbytočnej a obťažujúcej reklamy, ktorá proti našej vôli denne upcháva naše poštové schránky.

Významný lesník, predvídavý odborník a uznávaný pedagóg, pán profesor Papánek, nedožitú storočnicu ktorého sme si nedávno pripomenuli, nás učil, že les okrem produkčnej funkcie plní aj  celý rad mimoprodukčných funkcií. Ich hodnotu odhadol na trojnásobok hodnoty produkčnej. Nie náhodou podobne ako ja tu neraz argumentoval, nezávisle na mne, môj vzácny poslanecký kolega, lesník telom i dušou, Ján Mičovský. Aj to je dôkaz toho, že lesníci a ochranári sa dokážu zhodnúť.

Opakujúce sa  katastrofálne povodne v horských a podhorských oblastiach a následné vysychanie prameňov, tokov či studní sú okrem iného aj dôkazom toho, ako sa znižuje retenčná schopnosť našich lesov či presnejšie, neraz už len bývalých lesov.

Ak sú mimoprodukčné funkcie lesa také významné, dokonca významnejšie ako produkčné, prečo sa táto skutočnosť dôsledne nepremieta aj do ekonomiky lesného hospodárstva a celkovej filozofie lesníkov i laickej verejnosti? Keď si čítame Správu o lesnom hospodárstve, príslušné časti kapitoly Pôdohospodárstvo v zákone o Štátnom rozpočte na r. 2013, ale najmä, keď chodíme po slovenských lesoch (či skôr bývalých lesoch) stretávame sa zväčša s názorom, ako ohľad na mimoprodukčné funkcie  údajne poškodzuje ekonomiku lesného hospodárstva. Takáto filozofia je podľa mňa doslova životu nebezpečná, najmä tvárou v tvár stále markantnejšej klimatickej zmene.

A ešte niečo, týkajúce sa tejto témy. Ak je lesné hospodárstvo na tom ekonomicky skutočne zle, potom by sa okrem toho, že bude podstatne efektívne hospodáriť so svojimi produktmi, dalo očakávať, že bude maximálne efektívne narábať s verejnými zdrojmi. Ale nie tak, že bude lesných robotníkov nútiť pracovať za žobrácku mzdu, alebo eliminovať kontrolnú funkciu lesných úradov,  ale tak, že bude veľmi starostlivo posudzovať vynaloženie každého Eura. Ako nás učí skúsenosť z minimálne jedného významného štátneho podniku v tomto rezorte, nakladá sa tu s verejnými zdrojmi veľmi podozrivo a rozšafne.

Iný konkrétny komentár mám k drevospracujúcemu priemyslu: často sa tu zamýšľame nad záhadnými dôvodmi toho, prečo pre istú súkromnú firmu boli priklepnuté investičné stimuly bez toho, aby sa tento stále väčší konzument dreva z našich lesov zaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. Ja mám v tejto súvislosti ešte jednu otázku: keď už investičné stimuly, prečo ich nepodmieniť pozitívnymi ako sociálnymi, tak aj environmentálnymi opatreniami na zníženie znečistenia ovzdušia a vôd v prospech obyvateľov celého dolného Liptova a najmä Ružomberka a jeho miestnej časti Hrboltová, ktorá dlhodobo trpí kvôli vyústeniu z čistiarne odpadových vôd a kvôli nedostatočnej ochote túto situáciu riešiť?