Výzva na zachovanie autentickej atmosféry areálu NKP Schaubmarov mlyn v Pezinku

Na podnet výtvarníka Fera Guldana sa 50 mienkotvorných osobností, členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S), dnes obrátilo na generálnu riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú s výzvou, aby zabránila znehodnoteniu areálu Národnej kultúrnej pamiatky Schaubmarov mlyn v Pezinku - Cajle. Objekt sa nachádza vo vlastníctve SNG.

Výzva v plnom znení:

Rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva. Je to o dôvod viac na to, aby sme sa kriticky zamysleli nad tým, v akom stave sa naše kultúrne dedičstvo nachádza a aký je vzťah štátu k nemu.

Postoj vlády nám jasne dokumentujú nielen chronický nedostatok prostriedkov na obnovu pamiatok v štátnom rozpočte či viaceré záhadné rozhodnutia niektorých štátnych pamiatkarov, ale celkom rukolapne aj stav Národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Rusovciach, vlastníkom ktorého je už niekoľko rokov Úrad vlády SR a ktorý sa pomaly, ale iste mení na zrúcaninu a ohrozený je aj okolitý park. O nič lepšie svedectvo o kultúrnej úrovni „výkonnej strechy štátu“ nevydávajú ani dosiaľ známe informácie o jeho pripravovanej nákladnej a zároveň gýčovej obnove.

Inou odstrašujúcou ukážkou toho istého je to, ako sa štát nezodpovedne zbavil kaštieľa v Moravanoch nad Váhom, ktorý následne postihol podobný osud, ako ten v Rusovciach. Žiaľ, príkladov zlyhania štátu, jeho inštitúcií a verejnej správy ako celku je oveľa viac. Aj mnohé ďalšie unikátne pamiatky nezachránil štát, ale zachovali sa len vďaka dobrovoľníkom (od mlynov v Kvačianskej doline cez Čiernohronskú úzkorozchodnú železničku, Kláštorisko v Slovenskom raji, Katarínku pri Dechticiach, bývalý kláštor v Marianke, Kostol Sv. Jána Krstiteľa v Modre až po banskoštiavnickú kalváriu či početné zrúcaniny hradov).

Kultúrne dedičstvo však nie sú len národné kultúrne pamiatky. Jeho hmotnú stránku reprezentuje v najširšom zmysle slova celá kultúrna krajina, či – lepšie povedané – jej dosiaľ dochované fragmenty. Na tie sa často v plnom rozsahu nevzťahuje ani pamiatkový zákon, takže o ne navždy prichádzame úplne beztrestne.

A tretím rozšíreným javom, ktorý nás pripravuje o autentickosť prostredia, o toho často spomínaného, ale rovnako často ignorovaného ducha miesta (genia loci), sú architektonické „novotvary“.

Skutok z tejto kategórie hrozí – práve v Európskom roku kultúrneho dedičstva – aj areálu jedného z najzaujímavejších mlynov na Slovensku. Je to o to podivuhodnejšie, že s takýmto návrhom prišla jedna z najdôležitejších kultúrnych ustanovizní u nás, ktorá je jeho vlastníkom.

Areál Schaubmarovho mlyna v Pezinku - Cajle predstavuje vzácny ostrov autentickej atmosféry. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, evidovanú v ÚZPF pod číslom ÚZPF 2139/1-7.

Podľa nám dostupných informácií chce Slovenská národná galéria, ktorej areál mlyna patrí (mlyn s funkčnou technológiou + výstavné expozície + nádvorie), postaviť na nádvorí mlyna sklenený pavilón (vraj v záujme zlepšenia interaktivity) a niekoľko menších objektov. Realizácia tohto zámeru by znamenala koniec autentickej architektúry, urbanizmu i celkovo genia loci tohto nevšedného miesta. Takýto necitlivý zásah by sa dal očakávať od niektorých súčasných tzv. developerov, ale nie od vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie, za ktorú sa SNG zvykne označovať.

Okrem toho sa tu údajne chystá výrub 27 stromov, vrátane dvoch vzácnych moruší, ktoré nádvorie dotvárajú (okrem iného aj svojou vôňou).

Paradoxne, zámer SNG je aj v priamom rozpore s tým, čo sa píše na jej vlastnom webe (pozri prílohu nižšie).

Sme zásadne proti vizuálnemu znehodnoteniu vzácnej pamiatky a autentického prostredia cudzorodými prístavbami z kategórie anonymnej globalizovanej architektúry, ktoré môžu stáť kdekoľvek inde (napr. niekde v Petržalke či na inom sídlisku by sa dal pavilón umiestniť tak, že by nerušil a mohol by rozšíriť obmedzenú ponuku pre kultúrne a iné voľnočasové aktivity). Zároveň ide o ďalšiu ukážku toho, že u nás je lákavejšie „priživiť“ sa na už jestvujúcej hodnote, než vytvoriť niečo, čo by bolo hodnotou samo osebe.

Sme dôrazne za zachovanie hodnotného areálu Schaubmarovho mlyna v jeho autentickej podobe, proti zdevastovaniu jedinečného odkazu predkov, proti jeho trvalému znehodnoteniu módnou novostavbou a výrubmi jestvujúcich stromov.

Zároveň týmto vyzývame generálnu riaditeľku SNG Alexandru Kusú, aby realizácii tohto projektu zabránila.

Ing. František Guldan, výtvarník, v r. 1990 poverený vedením SNG, zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S), ambasádor životného prostredia 2016 – kontaktná osoba výzvy

+ 50 členov a členiek S-O-S:

Sabína Barborjak-Galeková, Ing. Dušan Bevilaqua, PhD., Ing. Ladislav Bíro, Mgr. Zuzana Čaputová, Mgr. Michal Deraj, RNDr. Elena Fatulová, Ing. Karol Fröhlich, DrSc., doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc., RNDr. Ján Hanušin, CSc., Mgr. Dinonýz Hochel, Mgr. Zuzana Homolová, prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., Mgr. Tomáš Hulík, RNDr. Ján Kadlečík, Mgr. Zuzana Kierulfová, Ing. Ľubica Kolková, Mgr. Eva Kováčechová, RNDr. Ľubica Krištofová, doc. Zuzana Kronerová, doc. RNDr. Ján Lacika, CSc., doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., Ing. Daniel Lešinský, PhD., Ing. Milan Lichý, doc. MUDr. Branislav Líška, CSc., Mgr. Richard Medal, Ing. Klaudia Medalová, Ing. Ján Mičovský, Ing. Juraj Melichár, MUDr. Juraj Mesík, Mgr. Vladimír Mokráň, prof. Juraj Nvota, MVDr. Samuel Pačenovský, Soňa Párnická, Mgr. Tomáš Peciar, Mgr. Vladimír Pirošík, Mgr. Andrej Popovič, Mgr. Samuel Smetana, Mgr. Boris Strečanský, Ing. Drahomír D. Stano, Ing. Štefan Szabó, PhD., RNDr. Mgr. Ján Szöllös, CSc., RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., Ing. Katarína Šimončičová, Mgr. Pavel Šremer, MUDr. Peter Tatár, CSc., Ing. Ľubica Trubíniová, doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ing. Alexander Vágner, Mgr. Marcel Zajac, Pavol Ziman

5. 9. 2018

Na vedomie:

Ministerstvo kultúry SR, Pamiatkový úrad SR a Krajský pamiatkový úrad Bratislava, primátor mesta Pezinok

Príloha (https://www.sng.sk/sk/pezinok/navsteva/historia):

Schaubmarov mlyn patrí k technickým a kultúrnym pamiatkam. Pôvodne je to jeden z najväčších potočných mlynov v Európe pochádzajúci z obdobia baroka (1767) s funkčným strojovým zariadením mlyna valcového typu z roku 1913.

SNG objekt zakúpila v roku 1973 od rodiny Schaubmarovcov. Zriadila tu svoje špecializované pracovisko – Galériu insitného umenia, jedinú svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa tu expozícia maliarskych i sochárskych diel slovenských a zahraničných insitných umelcov.

Pôvod mlyna

Počiatky vodných mlynov v Pezinku-Cajle siahajú do 15. storočia. Usadlosť Schaubmarovho mlyna svojou polohou a uzavretou zástavbou reprezentuje typ na Slovensku vzácnych extravilánových zemepanských mlynov zo 16. – 18. storočia. Rozprestiera sa na tzv. mlynskom ostrove ohraničenom zo severu bývalým mlynským náhonom (Mlynský potok, Cajlanka) a z juhu tzv. Starým potokom.

Mlyn dali postaviť v roku 1767 pezinskí Pálffyovci. Od roku 1857 mlyn patril štyrom generáciám rodiny Schaubmarovcov, ktorí prišli z Bavorska. Slovenská národná galéria má mlyn vo svojej správe od roku 1972. Pamiatkový objekt je zapísaný v štátnom zozname nehnuteľných pamiatok. Baroková architektúra mlynskej budovy, jej stavebno-technický charakter, dispozičná a funkčná stavba, ktorá je rozdelená na výrobnú a obytnú časť, sú typické pre vyspelejšie mlyny z 18. storočia. Historickú podobu usadlosti dotvárajú pôvodné hospodárske budovy z 30. rokov minulého storočia.

Mlynská technológia

Technické zariadenie mlyna zastupujú dve vývinové fázy. Staršiu reprezentujú pozostatky kameňového mlyna s mlecími kameňmi z polovice 19. storočia. Druhú vývinovú fázu, realizovanú v roku 1913, predstavuje valcový mlyn na pohon vodným kolesom. Jednoduchá prevodová sústava sa vtedy nahradila modernejšou, čím sa podarilo dosiahnuť väčšiu výkonnosť mlyna, jeho produkcie, skvalitnenie výrobkov a zlepšenie pracovného prostredia. Technologické zariadenie mlyna tým nadobudlo dnešnú podobu.

Zánik mlyna bol historicky zákonitý, pretože sa objavili a osvedčili mlyny na parný, elektrický alebo motorový pohon. V roku 1951 prestali mlieť všetky vodné mlyny na Slovensku.

Celá usadlosť Schaubmarovho mlyna je vzácnou historickou pamiatkou. Je to jediný kompletne zachovaný mlyn na Slovensku. Patrí medzi najväčšie potočné mlyny v Európe.

1767

Vybudovanie Schaubmarovho mlyna, ako jedného z najväčších potočných mlynov v Európe.

1913

Mlyn bol doplnený o strojové zariadenie mlyna valcového typu.

1973

SNG zakúpila objekt mlyna od rodiny Schaubmarovcov.

1997

Po rekonštrukcii objektu tu SNG zriadila Galériu insitného umenia, jedinú svojho druhu na Slovensku.