V parlamente o ľudských právach a rozvojovej pomoci

Komuniké

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv sa 10. 12. 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnil seminár pod názvom O prístupe k ľudským právam a rozvojovej pomoci u nás a vo svete.

Seminár sa venoval takým témam, ako sú globálne problémy a ich sociálna a ľudskoprávna dimenzia, ľudské práva a rozvojová pomoc/spolupráca, participácia Slovenska a Českej republiky, ukážky našej rozvojovej pomoci vo väzbe na ľudské práva, prezentácia nových projektov, publikácií a podobne.

Seminár sa uskutočnil z iniciatívy poslanca Mikuláša Hubu, ktorý celé stretnutie aj moderoval. Záštitu nad podujatím prevzala a úvodným slovom ho otvorila podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová.

So vstupnými prezentáciami vystúpili poslanci NR SR Eva Horváthová a Jozef Viskupič (účastníci nedávnej študijnej cesty po rozvojových projektoch v Etiópii). Autormi ďalších prezentácií boli Juraj Mesík (pedagóg Katedry rozvojových štúdií Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a autor novej knihy o problémoch Afriky s dôrazom na rozvojovú pomoc), Andrej Bán (novinár, fotoreportér a zakladateľ Občianskeho združenia Človek v ohrození), Branislav Tichý (zástupca PDCS a Platformy mimovládnych rozvojových organizácií) a Valéria Zolcerová (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR).

V následnej panelovej diskusii vystúpili ďalšie osobnosti akademickej sféry a tretieho sektora: Eduard Chmelár, Martin Bútora, Milan Galanda, František Pálka a iní.

Z prezentácií a diskusie vyplynuli nasledujúce podnety a odporúčania pre kompetentných i pre širokú verejnosť:

• Napriek tomu, že aj na Slovensku pribúda ľudí žijúcich v biede a odkázaných, ktorí potrebujú našu pomoc, mali by sme oveľa väčšiu pozornosť okrem nich venovať aj odkázaným a trpiacim ľuďom v iných, oveľa chudobnejších krajinách a regiónoch sveta.
• Slovenská republika si plní svoje medzinárodné záväzky v poskytovaní rozvojovej pomoci, ktoré prijala pred naším vstupom do OECD a EÚ, len čiastočne. Ak máme dodržať svoj medzinárodný záväzok, musíme do r. 2015 takmer štvornásobne zvýšiť podiel HDP, ktorý naša krajina poskytuje na rozvojovú pomoc. V tomto parametri zaostávame takmer za všetkými novými členskými štátmi EÚ a sme na úrovni Bulharska a Rumunska.
• Žiaduce je zmeniť štruktúru poskytovanej rozvojovej pomoci v prospech bilaterálnej pomoci najchudobnejším krajinám, vzhľadom na to, že veľkú väčšinu v súčasnosti vykazovanej rozvojovej pomoci predstavuje multilaterálna pomoc bez priameho dosahu na adresátov pomoci.
• Snažiť sa o to, aby sa stratégia rozvojovej pomoci postupne nahrádzala stratégiou rozvojovej spolupráce s aktívnym zapojením darcov i prijímateľov a s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť.
• Nevykazovať predvstupovú pomoc (napr. Srbsku) ako rozvojovú pomoc.
• Optimalizovať počet a štruktúru prioritných krajín s prihliadnutím na to, v ktorých krajinách sa Slovensko už dlhšie angažuje a okamžité ukončenie pomoci by tam mohlo ohroziť realizované projekty, znehodnotiť dosiaľ vynaložené úsilie, poškodiť našu povesť a byť strategickou chybou (napr. Etiópia, v hlavnom meste ktorej sídli aj Africká únia).
• Zároveň však pomoc príliš netrieštiť na veľa strán a tým neznižovať efektívnosť vynaložených prostriedkov a celkovo zvýšiť efektívnosť využívania prostriedkov na rozvojovú pomoc/spoluprácu.
• Hľadať a podporovať dostupné formy pomoci a spolupráce, keď aj dobročinnosť bežných občanov môže reálne pomáhať odkázaným ľuďom v rozvojových krajinách.
• Identifikovať dôveryhodných partnerov na strane príjemcov pomoci, ktorí sú najlepšou zárukou toho, že pomoc sa dostane naozaj tým, ktorým je určená.
• Vytvárať ďalšie programy a schémy, v rámci ktorých by sa dali vysielať do rozvojových krajín učitelia/učiteľky, lekári/lekárky a ďalší obetaví a kompetentní dobrovoľníci/dobrovoľníčky. Preferovať vysielanie našich odborníkov a odborníčok do rozvojových krajín pred školením zahraničných študentov a študentiek u nás.
• Viac pozornosti venovať tzv. tretej kategórii ľudských práv, kam patria aj práva environmentálne a kultúrne.
• Uvedomiť si, že globálne problémy (environmentálne, ekonomické, bezpečnostné, sociálne a ďalšie – vrátane problému chudoby a ľudských práv) sú stále viac previazané a vzájomne podmienené, čo môže vyvolať nebezpečné synergické efekty, ale zároveň aj umožniť prostredníctvom jedného problému riešiť viacero ďalších.

Účastníci a účastníčky seminára v NR SR zo dňa 10. 12. 2012