Šanca prekonať svoju malosť

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k návrhu zákona na uzákonenie 28. októbra ako štátneho sviatku)

Som presvedčený, že deň vzniku I. Československej republiky by mal byť štátnym sviatkom. A to nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku. Bez ohľadu na to, či ním bude 28. alebo 30. október, keďže oba tieto historické dátumy majú svoj veľký význam a za každý z nich by sa našlo dosť argumentov.

Je celkom logické pripomínať si odkaz vzniku I. ČSR spolu s odkazom M. R. Štefánika, bez ktorého si je prvý spoločný štát Čechov a Slovákov len ťažko možné predstaviť. Aj keď sa nám môže zdať, že o tomto výnimočnom človeku vieme už všetko podstatné, najmä jeho zahraničné aktivity by si zaslúžili našu väčšiu pozornosť. Aj to sme si uvedomili pri minulotýždňovej poslednej rozlúčke s geografom, horolezcom a cestovateľom Františkom Kelem, vari najväčším popularizátorom Štefánika, hľadajúcim jeho stopy po svete a pripomínajúcim jeho skutky a zásluhy, ktoré sú často známejšie v ďalekej cudzine než doma.

Ale aby sme si veci príliš neidealizovali. Samozrejme, aj I. Československá republika mala svoje chyby krásy. Niektoré vyplývali z takpovediac objektívnych príčin. Spomeňme aspoň budovanie štátu na „zelenej lúke“, zložité, a ako sa čoskoro ukázalo dosť nešťastné, národnostné zloženie či priepastné medziregionálne rozdiely. Fungovanie Republiky poznačilo aj nemálo subjektívnych omylov a zlyhaní, vrátane postojov časti českých politických elít k Slovensku, povestného pragocentrizmu a postupne narastajúceho slovenského nacionalizmu a separatizmu.

Ale nech hodí kameňom, kto je bez viny! Všakáno?!

Podstatné je však niečo iné: to, že pozitíva výrazne prevažovali nad negatívami. Je a zostane historickou pravdou, že I. ČSR bola ostrovom demokracie v mori autoritatívnych a totalitných režimov, ktoré vládli v tých časoch v okolitých štátoch. A na čele tohto štátu počas väčšiny jeho existencie stála nespochybniteľná morálna autorita, ktorej odkaz v čase súčasnej morálnej krízy je dvojnásobne aktuálny a ktorá priam symbolicky pochádzala z česko(moravsko)-slovenského pomedzia.

Ako veľmi správne v dnešných médiách konštatoval náš popredný historik Dušan Kováč, je paradoxom, že vznik I. ČSR nie je štátnym sviatkom na Slovensku, ale iba v Česku, hoci pre Slovákov znamenal tento štát objektívne ešte oveľa viac ako pre Čechov. Za relatívne krátku dobu existencie prvej republiky tu došlo nielen k bezprecedentnému vývojovému skoku vo sfére kultúrnej, vzdelanostnej a inej a k faktickému vzniku dovtedy takmer nejestvujúcej slovenskej inteligencie, ale aj k záchrane slovenského národa ako takého.

Skutočnosť, že vznik I. ČSR nie je na Slovensku štátnym sviatkom, je teda anomália. Dnes máme opäť raz možnosť túto anomáliu prekonať a dokázať, že sme aj po tejto stránke dospelí.