Príhovor Mikuláša Hubu na sneme Únie miest a obcí SR

Vážený pán prezident Únie miest Slovenska, vážený pán generálny sekretár, dámy a páni,

v prvom rade by som chcel oceniť dlhodobú - a myslím si, že aj užitočnú – spoluprácu s ÚMS. Z konkrétnych príkladom, na ktorých sa to dá dokumentovať, spomeniem aspoň spoluprácu pri pripomienkovaní nového zákona o odpadoch. Nedá mi však nespomenúť aj ďalší pozitívny príklad: Národnú platformu Dohovoru primátorov, ktorú, ako dobre viete, koordinuje práve táto únia. Dohovor, ako pozitívny príklad iniciatívy samospráv v konfrontácii s príčinami a následkami globálneho otepľovania a následnej zmeny klímy, ocenila v stredu podvečer, počas svojho vystúpenia na pôde NR SR, aj ambasádorka dobej vôle pre prípravu klimatického summitu COP 21, ktorý sa bude konať v decembri t.r. v Paríži, pani Bérangere Quincy, čím de facto vyzdvihla aj prácu Únie miest Slovenska.

Ak má naša spolupráca rezervy (tým naša myslím okrem seba tých mojich kolegov a kolegyne, poslancov/poslankyne NR SR a ich aparát, ktorým skutočne záleží na stave veci verejných a zvyšovaní kvality nášho života), tak nespočívajú ani tak v odlišnosti názorov, ako skôr v nadbytku výziev, ktorým čelíme a nedostatku času i kapacít. Verím, že aj toto sa nám podarí zvyšovaním efektívnosti a zlepšovaním vzájomnej komunikácia prekonať, keďže výzvy, ktoré pre nami stoje, sú skutočne veľké: za všetky spomeniem aspoň spoluprácu na definitívnej podobe nového stavebného zákona.

Nachádzame sa na území Bratislavy, a preto by som sa chcel v druhej časti svojho improvizovaného vystúpenia vyjadriť aj na túto tému. Voľne nadviažem na vystúpenie pána primátora Nesrovnala. Oceňujem, že nové vedenie mesta zaujalo niekoľko sympatických postojov k aktuálnym problémom, ktoré sužujú toto mesto. Na druhej strane nám tu však pribúda nových hororov typu garáže na Hrade, výstavba na Podhradí v časti Zuckermandel a pod. Stále väčším problémom je doprava. Zúfalstvo sa človeka zmocňuje pri pohľade na mestskú zeleň a na to, ako ignorantsky sa k nej správame a ako barbarsky s ňou neraz zaobchádzame. Ale sú tu aj „subtílnejšie“ témy, ktoré však svojou všade prítomnosťou a rastúcou naliehavosťou znehodnocujú toto mesto i kvalitu života jeho návštevníkov a obyvateľov. Nazval by som ich slovným spojením hygiena a obývateľnosť mesta. Tie nielenže nerastú, ale zo dňa na deň klesajú. A netýka sa to len okrajových štvrtí, ale aj centra mesta, okolie reprezentačných budov nevynímajúc. Nepoznám iné hlavné mesto, nielen v Európe, ale ani v tzv. treťom svete, ktoré by pred prezidentským palácom malo polámané lavičky, pred parlamentom a Hradom permanentne vytrhanú dlažbu a vyschnutú zeleň a pred úradom vlády všetko počmárané sprejermi. Kto nevie o čom hovorím a má dobrý žalúdok, nech sa prejde napr. po Mariánskej ulici!

Vážený pán primátor, vážené panie starostky a páni starostovia mestských častí, niekedy mám chuť vziať Vás za ruku a ukázať Vám tieto „malebné zákutia“ nášho hlavného mesta, ktoré sa rado hrdí tým, ako svojím bohatstvom vysoko prevyšuje priemer EÚ.