Pri kroku B máme formálne asistovať, ale pri kroku A sme boli nežiaduci

Nie som ekonóm ani právnik, ale aj tak mi bolo vždy jasné, že keď sa tvorí nové Programové obdobie EÚ, s tým súvisiaca Partnerská dohoda medzi SR a EÚ a následnej jednotlivé operačné programy, ktoré budú zásadným spôsobom predurčovať aktivity EÚ a jej členských štátov na dlhých sedem rokov, je to niečo hodné pozornosti Národnej rady. Preto som niekoľkokrát navrhoval doplniť program tej-ktorej schôdze Národnej rady o bod, v rámci ktorého by sme sa procesom prípravy  tejto novej „sedemročenky“ zaoberali. Žiaľ, ako to už u nás býva v prípade opozičných návrhov zvykom, moju iniciatívu parlamentná väčšina odmietla.

Inými slovami, pri kroku A, ktorý bol rozhodujúci pri dizajnovaní celkovej podoby, stanovení priorít a formulovaní rámcov nového Programového obdobia EÚ vláda Národnú radu obišla. Logicky sa dalo očakávať, že tým na seba preberá plnú zodpovednosť za to, ako nové programové obdobie pre Slovensko dopadne. Ale ani to sa nestalo, lebo následne vláda poslala do parlamentu návrh akéhosi „vykonávacieho protokolu“, ktorý je už síce významovo druhoradý, ale schválením ktorého v NR SR sa vláda zbaví aspoň časti zodpovednosti, hoci o väčšine podstatného už rozhodla.

Nuž teda, stojíme pred krokom B. A napriek vyššie povedanému aj ten je dôležitý, a preto som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, s ktorým prichádza kolega Beblavý, lebo zvyšuje transparentnosť prerozdeľovacích procesov, umožňuje ich lepšiu verejnú kontrolu, ako aj väčšiu ingerenciu zo strany nezávislých expertov, mimovládok a parlamentu.

(z vystúpenia M. Hubu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov na 37. schôdzi NR SR)